Globalizácia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2938 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 16032×

Příbuzná témata



Globalizácia

Pozitívne vplyvy globalizácie

Globalizácia znamená rastúcu vzájomnú závislosť rôznych národov, štátov a regiónov celého sveta, a to v takej miere, že svet sa stáva globálnou dedinou. Žiadna spoločnosť na svete už nežije úplne oddelene od ostatných a aj v najbohatších zemiach sú ľudia závislí napr. od tovaru vyrábaného v zahraničí. Globalizácia sa predovšetkým prejavuje v ekonomickej oblasti, ale je tiež v politike, armáde, ekológii, medicíne či v kultúre. Väčšine ľudí nie je tento pojem celkom jasný, a zrejme preto je na svete toľko odporcov globalizácie.Títo antoglobalisti si však neuvedomujú, že globalizácia má množstvo pozitívnych stránok. Rozporuplné názory na globalizáciu sú spôsobené aj tým, že tento jav nie je objektívne a komplexne interpretovaný. Výklady sa pohybujú skôr v emocionálne vyhranených polohách. Globalizáciu netreba personifikovať. Globalizácia nie je osobná. Nie je to výsledok zákerných plánov amerických zbohatlikov. Je to fenomén, ktorý sa tu dnes objavuje preto, že VEDA A TECHNIKA DOSPELI DO URČITEHO ŠTÁDIA. Globalizácia teda nie je výsledkom vedomého plánu na vytvorenie globálnej spoločnosti a jej ovládanie.

Globalizačné procesy priniesli mnohým obyvateľom našej planéty väčší výber potravín a tovaru než kedykoľvek v minulosti. Mnoho každodenných vecí je vlastne prejavom globalizácie, čo si už mnohí ľudia vôbec neuvedomujú.
Tak napríklad odkiaľ sa v našich obchodoch objavilo toľko rôznych surovín, ktoré sa u nás s určitosťou nepestujú a nevyrábajú? Je to dôsledok nesmierne zložitých ekonomických väzieb prechadzajúcich naprieč celým svetom. Všetky tieto produkty musia byť pravidelne a efektívne dopravované z jedného miesta na druhé a všetky vyžadujú existenciu stálych informačných tokov, koordinujúcich milióny každodenných transakcií. - Automobilový priemysel je taktiež vzájomne poprepájený - aj na slovenskom trhu je možné dostať autá z Japonska, Ameriky a samozrejme z Nemecka alebo Talianska. Automobilový priemysel spája mnoho krajín sveta- globalizácia sa dostala aj do výroby napríklad Fordu Mondeo, ktorého diely sa vyrábajú na 112 rôznych miestach v 16 zemiach a troch svetadieloch. - Ďalšou výhodou je uľahčený dialóg o mnohých civilizačných problémoch a nachádzajú sa nové riešania - napríklad v ekologickej sfére alebo nové liečebné metódy a lieky v medicíne.
- Tým, že je dnes doprava a komunikácia v rámci celého sveta jednoduchšia sa hranice medzi národmi stierajú.

Globalizačným fenoménom je Internet, ktorý spája ľudí a umožňuje rýchlejšiu komunikáciu a tiež spôsobuje globalizáciu informácií a správ. - Všetky média prinášajú správy o zahraničných udalostiach, na ktoré sme si natoľko zvykli, že ich ani neberieme ako súčasť globalizácie. Globálna ekonomika predpokladá úplne voľný obchod, teda vytvorenie rovnakých podmienok, aké v oblasti obchodu existujú a úspešne fungujú vo vnútri národných ekonomík. Zbližovanie v tejto oblasti asi najzretelnejšie dokumentujú aj integračné procesy v západnej Európe do ktorých sa zapája aj Slovensko. Voľný obchod zohrával klúčovú úlohu v doterajšom vývoji Európskych spoločenstiev a je aj naďalej oporou ich ďalšieho ekonomického vývoja smerom k EU. Treba spomenúť, že EU je vlastne európskym globalizátorom prvého stupňa. Náš potenciálny vstup do EU teda bude sprevádzať napríklad reforma vzdelávacích systémov, tvorba podmienok na efektívnu mobilitu pracovnej sily a zväčšovanie flexibility trhu práce pri zabezpečení primeranej sociálnej ochrany.

V súvislosti s odstraňovaním bariér medzi národmi sa hovorí aj o tom, že to "berie" prácu domácim. To vôbec nie je pravda. Však technický pokrok (ak nenarušuje ekológiu) slúži k zvýšeniu blahobytu. Ak sa napríklad objaví lepší odevný stroj, tak to situáciu spoločnosti zlepší, aj keď sa bývali textilní pracovníci budú musieť rekvalifikovať. Ak by sa s technickým pokrokom nezamestnanosť zvyšovala, tak by dnes pracovalo oveľa menej ľudí. Každá úspora práce je predsa osožná. Globalizácia funguje na určitých základoch. K nim patrí pochopiteľne aj príliv zahraničných financií, ktorý patrí k hmotnej časti globalizácie. Globalizácia má aj druhú stránku, tzv. nehmotnú. Predstavujeme si pod ňou internacionalizáciu toku informácií a poznatkov. Známe sú tieto globalizačné toky:
-finančné toky
-toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami, posilnené dereguláciou trhov na celom svete;
-formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategických aliancií a spoločného výskumu;
-toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií;
-transfer poznatkov prostredníctvom väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre.

Nadnárodné spoločnosti dnes riadia obchodovanie vo svete. To znamená, že dokážu veľmi rýchlo presunúť tisíce pracovných miest do iných krajín. Pri globalizácii dochádza k zmenám v štruktúre zamestnanosti. Globalizačné trendy vytláčajú nekvalifikovanú, resp. nevhodne kvalifikovanú pracovnú silu z pracovnej činnosti. To znamená, že na dôležitých postoch sa nenachádzajú nejakí amatéri.

Prístup k platenej práci by sa mal stávať výsadou len tých najkvalifikovanejších a najschopnejších. Pojem „globalizácia“ býva neodlúčitelne spájaný s činnosťou niekolkých mnohonárodných obchodných a politických inštitúcií. Teraz spomeniem niekoľko hlavných funkcií, ktoré vykonávajú.
Z obchodných organizácií sú nimi najmä: Svetová banka – SB. Náplňou sa pri jej vzniku stala organizácia pomoci pre krajiny postihnuté vojnou a obnoviť ich hospodársku infraštruktúru. Pred rokom 1989 poskytovala SB v krajinách, kde pôsobila, pôžičky predovšetkým na konkrétne projekty a nesnažila sa zmeniť vnútorný chod hospodárstva a pretransformovat centrálne riadené a plánované hospodárstvo na trhovú formu. V súčasnosti sa angažuje aj ako poradca štátov v oblasti ekonomiky a životného prostredia. SB nefinancuje už len konkrétne projekty, ale aj rozvoj systému voľného trhu v jednotlivých zemiach. Jej členmi a vlastníkmi sú vlády 180 krajín.
V súčasnosti si SB vytýčila 6 cielov:
- do roku 2015 znížit počet ludí žijúcich v chudobe napolovicu,
- o dve tretiny mieru úmrtnosti kojencov a detí do pät rokov,
- o tri štvrtiny mieru úmrtnosti matiek,
- v rovnakom období dosiahnuť vo všetkých zemiach dostupnost základného vzdelania,
- umožnit všetkým jednotlivcom prístup ku zdravotnej starostlivosti,
- do roku 2005 odstránit rozdiely v dostupnosti základného a stredného vzdelania pre obe pohlavia,
- do roku 2015 zaviesť národnú stratégiu udržatelného rozvoja.
Úlohou Medzinárodného menového fondu – MMF, je uľahčovať rozmach a vyrovnaný vzrast medzinárodného obchodu a tým prispievať k vysokej zamestnanosti, k udržaniu vysokého reálneho dôchodku a k rozvoju výrobných síl;
podporovať stabilitu mien, podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a byť strediskom pre konzultácie a spoluprácu v medzinárodných menových problémoch;

Z politických a vojenských sú to hlavne: Organizácia spojených národov – OSN.
Severoatlantický pakt – NATO

Pre Slovensko je momentálne najdôležitejší vstup do globalizačných spoločenstiev NATO a EU. Tieto spoločenstvá sú plné pozitív a nových možností, ktoré nám poskytuje zjednotená Európa.

Skončime konečne s kapitalizmom
Peter, | 07. února 2009
Dúfam, že nie je veľa takýchto degenerovaných a vymletých technokratov čo zdieľajú podobné názory!!!!!!!!!! Ak sa toto myslenie stane všeobecne uznávanou ideológiou, tak nám pomáhaj p. boh. Za pár rokov na \"blahobyt\" zájdeme všetci.
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?