George Berkeley

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4952×

Příbuzná témata



George Berkeley

George Berkeley (1685* – 1753) sa narodil a vzdelával v Írsku. V priebehu svojho pobytu na internáte sv. Trojice vypracoval ešte ako veľmi mladý vlastnú filozofickú teóriu a napísal svoje dve najvýznamnejšie práce : A Treatise Concerning the Principles of Human Knowledge (Pojednávanie o základoch ľudského poznania) v roku 1710, Three Dialogues between Hylas and Philonous (Tri dialógy medzi Hylantom a Filonúom) v roku 1713.Potom čo sa mu nepodarilo vzbudiť veľký záujem o svoju teóriu, pôsobil niekoľko rokov ako tajomník a lektor. Neskôr chcel založiť internát v Novom svete, na Bermudách. V roku 1729 odišiel do Ameriky a žil niekoľko rokov na Rhode Islandu. Nakoľko so svojimi plánmi nikdy neuspel, výrazne ovplyvnil vývoj vysokoškolských vzdelávacích inštitútov v Amerike, obzvlášť v Yale, kde finančne podporil knižnicu. Zaslúžil sa i o vznik Columbijskej univerzity, ktorej prvým prezidentom bol po jej založení jeho žiak. Za niekoľko rokov po svojom návrate do Anglicka bol menovaný za biskupa v Cloyne v Irsku, kde strávil väčšinu svojho života a kde taktiež zomrel. Jedným z jeho najintezívnejších záujmov v neskorších rokoch bola snaha presvedčiť ľudí o prednostiach dechtovej vody pre liečbu mnoho chorôb. George Berkeley bol najprenikavejším obhajcom filozofického idealizmu, názoru, že neexistuje nič iného iba Boh, koneční duchovia a ich predstavy.


Berkeleyho filozofický systém


Filzofická teória, ktorú Berkeley predložil, bola zameraná, ako napísal, na to, čo sa jemu zdalo, „úplne pravdivé a veľmi užitočné k poznaniu, zvlášť pre tých, ktorí sú zasiahnutí skepsou, alebo chcú dôkaz o božej existencii a nehmotnosti či o prirodzenej nesmrteľnosti duše“** Čiastočnou príčinou týchto podľa Berkeleyho škodlivých názorov, totiž skepticizmu a ateizmu, boli, ako zdôrazňoval, teórie Johna Locka a mnohých iných filozofov pred ním. Locke a ďalší filozofovia tvrdili, že niektoré naše idey sú nespoľahlivé, kdežto iné nám poskytujú pravdivé poznanie o reálnych veciach.

Akonáhle sa však spochybňuje spoľahlivosť našich zmyslových poznatkov, „našemu pohľadu sa na všetkých stranách objavia predsudky a zmyslové klamy; a ak sa snažíme ich napraviť rozumom, ocitáme sa nepozorovane v hrubých paradoxoch, nedôslednostiach, ktorých je čím ďalej viac a ktoré vzrastajú, čím ďalej sa dostávame v uvažovaní, až konečne, keď sme blúdili mnohými okamihami, vidíme, že sme tam, kde sme boli, alebo, čo je horšie, upadneme do zúfalej skepsy “.*** Berkeley trval na tom, že včetky tieto ťažkostisú spôsobenétým, že filozofovia odmietajú veriť tomu, čomu veria všetci ostatní, a neústupne rozlišujú skutočnú povahu vecí a skuseností svojich zmyslov.






______________________________________________
* Niekde je uvedené, že sa narodil 1684
** Berkeley, G. : Pojednávanie o základoch ľudského poznania. Praha 1995, s. 31
*** Taktiež, s. 33 - 34



Práve Lock rozlíšením primárných a sekundárnych kvalít a tvrdení, že iba primárne kvality sú reálnymi kvalitami skutočných substancií, vytvoril teóriu, v ktorej sa reálne veci odlišujú od zložiek našej zmyslovej skúsenosti.Takéto rozlišovanie vedie podľa Berkeleyho ku skepticizmu a paradoxom a spôsobuje, že filozofovia trávia svoj život tým, že pochybujú o veciach, ktoré iní ľudia evidentne poznajú, a sú presvedčení o veciach, ktorým sa títo ľudia vysmievajú a prehľadujú ich.Nebezpečným dôsledkom je, že ak vidia menej vzdelaní ľudia tých, ktorí odporujú prostým a všeobecne prijímaným zásadám, budú nedôverčiví voči najdôležitejším pravdám, ktoré doposiaľ považovali za nedotknuteľné a nespochybniteľné.
Podľa Berkeleyho tézy teda filozofická teória, ako je Lockova, vedou k paradoxom a pochybnostiam, ktoré sa menia vo všeobecný skepticizmus. Ak človek zistí, ako divné teórie presadzujú takzvaní múdri filozofovia, popierajúci najsamozrejmejšie veci, ktorým ľudia obvykle veria, začnú tiež pochybovať. A tento skepticizmus vyvolaný folozofmi vyústi v pochybnosti i o náboženských pravdách a nakoniec v ateizmus.


Tri dialógy


Aby presadzoval svoje tvrdenia čo najviac, napísal Berkeley zmienené Tri dialógy, v ktorých diskutuje Filónus („milovník mysle“), ktorý reprezentujeBerkeleyho názory, s Hylantom („ktorým sa rozumie hmota“), predstavujúcim protikladné názory.Na začiatku prvého dialógu Hylás vraví, že počul, že Filónus je krajný skeptik, pretož e sa domnieva,že vo svete neexistujehmtoná substancia.Filónus to potvrdzuje, ale namieta, že tot jeho mienenie nie je ani skeptické, ani neodporuje zdravému rozumu.Tvrdí, že ukáže, ako praví filozofovia, ktorí sú presvedčení, že existuje niečo také ako takzvaná hmotná substancia alebo hmota, sú skutočnými skeptikmi.
(O skeptikoch sa tu hovorí, že je to „niekto, kto pochybuje o všetkom alebo kto popeira reálnosť a pravdivosť vecí“.Hylás potom obviňujesvojho priteľaFilónua, že popiera skutočnú existenciu zmysly vnímaných vecí alebo žepredstiera, že o nich nič nevie. „Zmyslová vec“ je definovanaá akovec, ktorá je bezprostrednevnímaná zmyslami – tj. ako niečo, čo vidíme alebo počujeme alebo priamo cítime vo svjojej bezprostrednej zmyslovej skúsenosti.

Tu je Berkeley pripravený formulovať svoje stanovisko.)


Existuje hmota?


Čo bezprostredne vnímame zmyslami? Iba farby a tvary, zvuky, chute, pachy, hmatateľné kvality a pod. Čo teda vytvára realitu zmyslovo vnímaných vecí okrem toho, že sú vnímané? Hylás, ktorý je presvedčený o existencii akejsi hmotnej substancii, trvá na tom, že reálna existencia zmyslovo vnímaných vecí je nezávislá na tom, že je skúsená.Podľa neho tieto veci existujú samostatne, bez akéhokoľvek vzťahu k tomu, že sú vnímané. Filonús teda navrhuje, aby sa uvažovalo o teple. Podľa Hylantovej teórie musí teplo existovať vo vnútri mysle ako niečo nezávislého od našej skúsenosti. Keď však skúsime extrémne teplo, cítime v skutočnosti veľkú bolesť, a nikto však neverí, že hmotná substancia obsahuje bolesť.Hylás protestuje a hovorí, že sa má rozlišovať medzi bolesťou, ktorá je v mysli, a teplom, ktorí je v hmotnom predmete.Filonús ho preto napadá, aby dal svoju ruku blízko ohňa a zistil, či cíti dve veci, teplo a bolesť, alebo iba jednu vec, a to bolesť.Hylás sa dáva na ústup a je ochotný pripustiť, že naša zmyslová skúsenosť s extrémnym teplom,tj, bolesť, existuje iba v mysli a nie v predmete. Filonús bezprostredne poukazuje na to, že rovnaká úvaha sa vzťahuje na rôzne stupne teploty, ktoré vnímame buď ako príjemné pocity tepla, alebo ako bolesť, a pripomína že Hylás určite neverí tomu, že v hmotných predmetoch existuje bolesť. Ďalej hovorí, že ak je jedna ruka teplá a druhá studená a obe vložíme do misy s vodou izbovej teploty, budú túto vodu jedna ruka pociťovať ako studenú a druhá ako teplú.Hylás by určite nechcel tvrdiť, že obe vlastnosti, teplo a chlad, sú zároveň v rovnakom predmete, vo vode.Hylás nakoniec pripustí, že teplo a chlad sú iba vnemy, ktoré existujú v našich mysliach.


Berkeleyho kritika Locka


Berkeley sa snaží ukázať, že dôsledný empirik nemôže zastávať Lockovu teóriu.Ak pripustíme, že niektoré z našich zmyslových skúseností obsahujú idey, ktoré existujú iba v mysli, nebudeme mať žiadny dôvodrobiť výnimku pre primárne kvality. Tá úvaha, ktorá nás presvedčuje, že sekundárne kvality sú v mysli, sa práve tak týka primarných kvalít.

Naše skúsenosť s veľkosťou, tvarom, pohybom, atď sa mení v závislosť na tom, kde sme, čo cítime a na ďalších faktoroch.Ukazuje sa, že primárne kvality sú teda Ideamiv našicj mysliach rovnako ako farby a zvuky.Nie je preto žiadny zvláštny dôvod, prečo by sme mali považovať svoje idey pohybu za reálne kvality hmotných telies, ak pripúšťame, že iné kvality sú iba súčasťami našej skúsenosti a existujú v nás.
V snahe posúdiť celý problém ešte inak, poukazuje Berkeley na to, ževšetkú našu skúsenosť tvria zmyslové vnemy. Zmyslové vnemy majú ina vnimacie bytosti (tj. bytosti, ktoré sú schopné vnímať), a nie neživé objekty. Preto nemožno vnemy pripisovať hmotným predmetom, ktoré nie sú mysliacimi bytosťami, lebo pokiaľ vieme, vnímať možu iba mysliace bytosti.Hmotné predmety nepociťujú bolesť alebo chcenie. Ak pripustíme, že zmylsové vnímanie veci, ktoré poznáme, sú iba zmyslovými vnemmi, potom nemože tvrdiť, že to sú nemysliace, necítiace hmtoné veci.
Ale ani potomni je Hylás rovnako ako ktokoľvek iný, kto čelí Berkeleyho uvažovaniu, ochotný sa vzdať :
“Uznávam, Filonúe, po zdravej úvaheo otm, ča sa deje v mojej mysli, že nemožem obajviť nič iného, ako že som mysliaca bytosť, na ktorú pôsobírozmanité množstvo vnemov, ani nie je možné s predstaviť, ako by nejakývnem mal existovaťv nevnímajúcej substancii.Ale keď na druhej strane pozeráme na zmyslovo vnímané veci z odlišného hľadiska a pokladám ich za rôzne mody a kvality, usudzujem ako nezbytnépredpokladať hmotný substrát, bez ktorého nie je možné si ich existenciu predtsviť.”
Hylás, tak ako pred ním John Lock, teda pokladá stále za nutné predpokladať, že naše zmyslové vnemy sa vzťahujú k niečomu mimo nás, k niečomu, čomu sa hovorí hmota.
Filonús na to odpovedá tvrdením, že o tomto hmotnom substráte sa nič nedozvedáme svojimi zmyslami, ktoré vypovedajú len o zmyslovo vnímaých veciach, o zmyslových vnemoch, nie o niečom, čo existuje mimo zmyslovú skúsenosť. Taktiež pokiaľ a snažíme predstaviť si , čo to ona hmota vlastne je, môžeme o nej uvažovať iba z hľadiska svojich vnemov, ale nemôžeme ju chápať ako niečo, čo sa jej nepodobá, čo existuje mimo nejakú skúsenosť. Nakoniec vyzýva Hylanta : “Ak môžeš si predtaviť, že nejakázmes či komnácia kvalít alebo akákoľvek zmyslovo vnímaná vec vôbec može existovať bez mysli, potom uznám, že tomu tak skutočne je.”


Hmota a myseľ


Hylás sa domnieva, že to, čo Filonús žiada, je jednoduché: „Čo je jednoduchšie ako si predstaviť strom alebo dom, ktoré existujú samé od seba, nezávisle na mysli a vôbec žiadnu mysľou nevnímané? Práve teraz si predstavujem, že takto existujú.” Filonús namieta, že tenot strom alebo dom je Hylantom myslený, a le teda v jeho mysli.Nič nemožno myslieť alebo skúsiť mimo myseľ, ktorá to myslí alebo skúša.Preto nemôžeme ani myslieť, ani si predstaviť niečo, čo by možno malo existovať v nej či nezávisle na nej. Akonáhle si to predstavíme, je to idea v našej mysli.

Hylás však stále nie je ochotný ustúpiť.Pripúšťa , že to, čo je bezprostredne vnímané, je idea, a že idey nemožu existovaťvo vnútri mysle.Ale prečo by tiež nemohlo byt niečo, čomu sa hovorí „reálne veci“ alebo „vonkajšie predmety“, ktoré existujú nezávisle na mysli a sú našimi ideami poznávané alebo reprezentované? Prečo tomu nemôže byť tak, ako keďsa pozeráme na obraz (ideu), ktorý reprezentuje skutočný objekt?
Ale ako vôbec niečo zistíme o týchto domnelých reálnych objektoch? Našimi zmyslami?Nie. Náš zmyslový poznatok je tvorený iba ideami, a tak nám nemôže nič
odkázať a niečom, čo nie je ideou.Ak je niekto empirikom a verí, že všetko naše poznaniepochádza so zmyslou, ako môžeprijať tvrdenie, že možno poznať niečo, čo nie je súčasťou zmyslovej skutočnosti? Berkeley tvrdil, že príklad obrazu nám nepomôže, pretože sme sa o ľuďoch a o obrazoch poučili zmyslovou skutočnosťou, ale zo žiadnych našich vnemovsa nepoučíme a reálnych predmetoch, ak sú všetky naše zmyslové vnemy ideami.
Idey sú prchavé, menia sa a míňajú sa, al e o reálnych predmetoch sa predpokladá, že majú pevnou a stálou povahu.Idey možno vnímať, ale reálne predmetynie. „Môže sa reálna vec, sama o sebe neviditeľná, podobať farbe, alebo reálna vec, ktorú nie je možné počuť, podobať vuku? Jednoducho, môže byť niečo podobého vnemu alebo idei, ale byť iné ako vnem alebo idea?“
Filonús tvrdí, že preukázal nezmyslenosť pojmu reálneho hmotného predmetu, čo umožňuje nahliadnuť, že Hylantovi názori vedú ku skepticizmu.Hylás pôvodne tvrdil, že reálnosť zmyslovo vnímaných vecí tkvie v ich existenci vo vnútri mysle.Teraz však bol donútený poprieť, že zmyslovo vnímaní veci, tj. naše skúsenosti, existujú vo vnútri mysle. Bol tak nútený odmietnuť ich vonkajšiu realitu. Na základe svojej vlastnej definície „skeptika“ sa ukázalo, že ja sám skeptikom.


„Byť vnímaný“


V tomto štádiu začal Hylás pochybovať úplne o všetkom.Jeho presvedčenie o existenci reálnych, vonkajších hmotných objektov zmizlo.Teraz bol presvedčený, že reálne predmety meexistujú a že všetko je iba sen.Berkeley sa však usilovne snaží dokázať, že tento záver vyplýva z prijímania názoru, ktoré formuloval Locke. Pokiaľ sa Hylás domnieva, že vo vnútri mysle musí existovaťnejaký reílny, hmotný substrát, potom je nútený pripustiť, že žiadna z našich zmyslových skúseností nemôže tejto hmote patriť.Ak verí teórii o primárnych a sekundárnych kvalitách, dospeje k záveru, že všetká naša skúsenosť spočíva na sekundárnych kvalitách, ktoré existujú iba v mysli.Jedným z dôvodov, prečo Hylás nutne prepadol úplnému skepticizmu, je skutočnosť, že podobne ako Lock nebol dokonalýmempirikom.Trval na presvedčení, že musia existovať nezávislé hmotní predmety, ktorým zodpovedajú naše vnemy.Keď sa preukázalo, žetakéto predmety nemôžu existovať, začal si rýchlo myslieť, že nemôže tak existovaťnič, a všetko, čo sám vníma, musí byť iluzórne lebo to nemôžu byť objektymimo myseľ.

Berkeley ukázal, že ak uznávame skutočnú empirickú teóriu poznania, potom podľa nej môžeme poznaťjedine to, čo skúsime. Stručne povedané, Berkeley, tvrdí, že existencia vecí spočíva v tom, že sú vnímané. Latinsky to vyjaril známou vetou: „esse est percipi“(doslova to znamená „byť je byť vnímaný“).


Berkeleyho pozitívna teória


Znamená to, že pokiaľ sa spoliehame na údaje, ktoré získavame zo svojej zmyslovej skúsenosti, nemôžeme si byť nikdy istí, že existujú iné veci ako idey? Nemôžeme si byť teda ani istí, či stoly a stoličky v tejto izbe exsitujú, pokiaľ ich nevnímame? Tu Berkeley ukazuje, že jeho teória sa zásadne odlišuje od stanoviska, ktoré zaujal Hylás, a nesúhlasí s jeho úplným skepticizmom. Ústami Filonúa Berkeley prehlasuje: „ Popieram, že som s tebou súhlasil, pokiaľ ide o pojmy, ktoré viedli ku skepticizmu. Ty si v skutočnosti povedal, že realita zmyslovo vnímaných vecí spočíva v absolútnej existencii vo vnútri mysle duchov alebo je odlišná od toho, že sú vnímané. A v súhlase s týmto pojmom reality si teraz nútený poprieť reálnu existenciu zmyslovo vnímaných vecí. Ja som ani nepovedal, ani si nemyslím, že realita zmyslovo vnímaných vecí by mala byť takto vymedzená. Pre mňa je z dôvodov, ktoré pripúšťaš, evidentné, že zmyslovo vnímané veci nemôžu existovať ináč než v nejakej mysli alebo duši. Nedospievam k záveru, že nemajú reálnu existenciu, ale po zistení, že nazávisia na mojom myslení a že existujú, bez toho aby som ich vnímal, som vyvodil, že musí existovať nejaká iná myseľ, v ktorej existujú.“


Berkeleyho teória pojmov


Berkely musel uznať, ako sám nahliadol, že máme aj poznanie, ktoré epochádza zo zmyslovej skúsenosti. Naše vedomie o Bohu nemá pôvod v zmyslovej skúsenosti.Podľa neho ide skôr o to, že okrem ideí máme vo svojej mysli aj iné zložky, tkz. „pojmy“. Základným pojmom je vedomie samého seba. Nevidíme samého seba tak, ako vnímame stoličky alebo stoly. Čoho sme si vedomí, to podľa Berkeleyho, je to, že sme aktívni činitelia, ktorí myslia, chcú, konajú.Toto uvedomenie si činorodého ducha, nazývaného „ja“, nám poskytuje naše primárne pojmy.Prostredníctvom pojmov poznávame štruktúru sveta. To objasňuje všetkú našu znalosť a vysvetľuje, ako nadubúdame svoje poznanie o skúsenostnomsvete alebo veciach a prečo je toto poznávanie pravdivé.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?