Fredrich Durrenmant Fyzici

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 3468×

Příbuzná témata



Fredrich Durrenmant Fyzici

Fyzici


Friedrich Dürrenmatt , nar. 5.1.1921 v Konolfingene bol švajčiarsky dramatik, prozaik a esejista. Pochádza z rodiny evanjelického kňaza. Študoval v Berne a v Zurrichu teológiu, filozofiu, literatúru. Pracoval ako kreslič, grafik a divadelný kritik. Jeho prvé hry sú poznačené expresionizmom. Dürrenmatt vychádza z presvedčenia, že iba komédia môže zachytiť problematiku dnešného sveta. Jeho hry sa z obsahovej stránky približujü k absurdnému divadlu, v divadelnej technike však Dürenmatt jeho prostriedky odmieta. Presadzuje nadhľad že úlohou umenia je zobraziť konflikty a nie riešiť problémy. Tieto teoretické názory spolu s výrazným sklonom k paródii sa prejavujú niekedy v prílišnej odľahčenosti jeho hier, ktoré síce stavajú do ostrého svetla konflikt, ale vyhýbajú sa jeho riešeniu. Dürenmattove rané drámy Je napísané a Slepec sa zaoberajú otázkou religiózneho postoja v prelomových časoch. Parodickým spracovaním úlohy veľkej osobnosti sú hry Manželstvo pána Mississippiho a Romulus veľký. Najznámejšia hra Návšteva starej dámy zobrazuje morálne skazené malomesto, ktoré podľahne ekonomickému nátlaku - model meštiackej spoločnosti. Veľký úspech mal hrou Fyzici, v ktorej sa zaoberá problémom morálnej zodpovednosti vedca za zneužitie jeho práce. Ako prozaik publikoval najmä náročné a literárne detektívne romány Sudca a jeho kat Malér, Podozrenie. Písal aj rozhlasové hry.


Oproti usporiadanému 19. storočiu kvantová fyzika s Heisenbergovým princípom neurčitosti najprv v nasledujúcom storočí rozvrátila úhľadnú budovu prírodných vied a potom výbuchom atómovej pumy otriasla samým ľudským chápaním dobra a zla – akoby sa zrazu jedno mohlo meniť na druhé a naopak – a veda, pokladaná za anjela strážiaceho ľudské šťastie, náhle získala i diabolskú tvár. Trvalo však ešte 17 rokov, kým švajčiarsky dramatik Friedrich Dürrenmatt dokázal túto tému previesť na divadelnú scénu hrou „Fyzici“

Celá dráma je postavená na krutom paradoxe. Traja slávni fyzici sa nezávisle na sebe začnú správať ako blázni, aby docielili prijatie do blázinca. Vidia v tom jediné riešenie, ako sa vyhnúť tomu, aby boli ako oni, tak aj ich veda zneužití mocnými sveta. I v blázinci bránia svoj humanizmus za každú cenu. Postupne jeden za druhým z obavy že budú vyzradení, zabíjajú každý svoju ošetrovateľku.

Hoci si počínajú zdanlivo racionálne, ani len netušia, že blázincu vládne šialená, po moci túžiaca psychiatrička, ktorá na nich obete nastražila, aby mohla filozofov po spáchaných vraždách donútiť práve k tomu, pred čím do blázinca utiekli

Divadelná hra Fyzici patrí k najvýznamnejším drámam, aká vôbec bola v 20. storočí napísaná. Hrala sa všade na svete, a to i v divadlách komunistického bloku, (Praha 1963), kde sa ju podarilo uviesť v rámci tzv. „boja za mier“


Dej:

Celý dej diela sa odohráva v sanatóriu „Les Cerisiers“, ktoré bolo pôvodne „vilou“ rodiny Zahndovcov, pričom väčšina deja sa odohráva v salóniku starej vily, ktorý je aj istou predizbou k izbám obyvateľov vily. Rodina Zahndovcov je špecifická jednou zvláštnosťou. Všetci jej členovia, ktorí sú ešte nažive sú až na Dr. Matildu von Zahndovú všetci umiestnení v ústave svojej príbuznej ako blázni, pričom Dr. Zahndová je kontrastne, až paradoxne psychiatričkou. Vilu obývajú už iba traja pacienti – Fyzici. Všetci prominentní pacienti boli presťahovaní do novostavby, po nešťastnej udalosti, ku ktorej došlo pred 3 mesiacmi od začatia deja tohto diela. Dielo začína ďalšou nešťastnou udalosťou rovnakého druhu, akého bola ta prvá, a to vraždou. Do salóniku prichádza inšpektor Richard Voss ohľadom druhej vraždy, aby vypočul svedkov, spravil zápis a obhliadol mŕtvolu. Počas svojej krátkej návštevy sa stihne porozprávať s páchateľom prvej vraždy „Newtonom“, teda s bláznom Ernstom Heinrichom Ernestim, ktorý si namýšľa, že je samotným Newtonom. Počas ich rozhovoru sa mu Newton priznáva, že v skutočnosti nie je Newton, ale nechce nahnevať druhého a čerstvého vraha Herberta Georga Beutlera, ktorý si namýšľa, že je Einstein. Myslí si o ňom, že je skutočný blázon a nechce mu pohoršiť na zdravotnom stave tým, že mu povie, že on je skutočný Einstein. Tu dochadza k prvému obratu, ktorých toto dielo obsahuje viac vzhľadom na Dürrenmattovo „Dvadsaťjednatoro“, t.j. 21 pravidiel, ako písať modernú drámu. Najmä pravidlo 3. „PRÍBEH JE DOPÍSANÝ DO KONCA, KEĎ V ŇOM NASTAL NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT.“ A pravidlo 4. NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT NEMOŽNO PREDVÍDAŤ. PRICHÁDZA NÁHODOU.

Po odchode Newtona, čaká na príchod majiteľky a vrchnej lekárky sanatória. S doktorkou Zahndovou uvažujú nad súvislosťami medzi dvoma vraždami, ktoré sa odohrali za posledné 3 mesiace na tomto inak pokojnom mieste. Doktorka prichádza s myšlienkou, že rádioaktivita mohla poznamenať týchto dvoch fyzikov, keďže obaja pracovali s rádioaktívnymi prvkami, obaja sa zbláznili a obaja vraždili. V tejto časti autor vyzdvihuje myšlienku, že veda pokladaná za anjela strážiaceho ľudské šťastie, náhle získala i diabolskú tvár.

Poukazuje na možnosť, že veda, ktorá bola považovaná za najlepšiu vec, ktorá mohla ľudstvo stretnúť, môže pôsobiť na ľudí aj negatívne.

Po odchode polície do sanatória prichádza bývala manželka tretieho pacienta a obyvateľa starej „vily“ Johanna Wilhelma Möbia. Dôvodom jej návštevy je jej odchod spolu s jej novým manželom misionárom Oskarom Roseom na Mariány. Ešte pred cestou chce, aby jej traja chlapci spoznali svojho otca, ktorý je v sanatóriu už 15 rokov. Postupne mu ich predstaví od najstaršieho po najmladšieho. Najmladší Jörg Lukáš otcovi oznámi, že sa chce stať ako on fyzikom. Möbius je zhrozený a zakazuje synovi, aby ho nasledoval v jeho šľapajach, lebo fyziku považuje za prapôvod svojich problémov a svoje neskoršie umiestnenie v sanatóriu.

Tu musím spomenúť 15. pravidlo:“NEMÔŽEME MAŤ ZA CIEĽ OBSAH FYZIKY, ALE LEN JEJ ÚČINOK“ a 16. pravidlo:„OBSAH FYZIKY SA TÝKA FYZIKOV, JEJ ÚČINOK SA TÝKA VŠETKÝCH ĽUDÍ.“

Toto rodinné stretnutie ma ešte dramatickejšie vyvrcholenie, keď Johann Wilhelm vybuchne a vyrúti sa na svoju rodinu a vyženie ich zo sanatória. Keď odídu, za Möbiom prichádza jeho ošetrovateľka sestra Monika, ktorá tuší, že sa iba pretvaroval. Svoje chovanie vysvetľuje ako humánny krok voči svojej rodine a jej citom. Praje si, aby naňho zabudli a so spokojným svedomím začali nový život.

Ďalšia obšírna časť je venovaná rozhovoru sestry Moniky s Johannom Wilhelmom. Sestra Monika mu vyzná svoje city, ktoré sú zhodné s jeho vlastnými. Vyznajú si lásku a Monika plánuje ich spoločný odchod zo sanatória a predstavuje si ich spoločný život. Ale Möbius si uvedomí, že si nemôže dovoliť odísť zo sanatória, aby jeho veľké tajomstvo a hlavne jeho poznatky a vedomosti ostali zatvorené za stenami relatívne bezpečného sanatória. Preto sa rozhodne pre ohavný čin a zavraždí sestru Moniku. Uškrtí ju šnúrou zo závesu. Týmto činom končí prvé dejstvo tejto drámy. Toto dielo obsahuje takisto niekoľko veľmi zaujímavých paradoxov, ako aj v tomto prípade, keď hlavný predstaviteľ vraždí v mene humanizmu. Toto súvisí so 14. pravidlom: „DRÁMA O FYZIKOCH MUSÍ BYŤ PARADOXNÁ.“

Druhé dejstvo začína opäť prítomnosťou inšpektora Vossa v sanatóriu, ktorý už druhýkrát v daný dej vykonáva vyšetrovanie vraždy v sanatóriu Les Cerisiers. Vzhľadom na okolnosti trvá na prísnych bezpečnostných opatreniach. Doktorka Zahndová ho uisťuje o maximálnej snahe o bezpečnosť a predstavuje mu nových ošetrovateľov, ktorí nahradili sestry. Každý z nich je majster v zápasení. Súčasťou opatrení je aj namontovanie mreží na okná a neustále stráženie okolia sanatória psami a strážami v prípade úteku pacientov. Ďalšia obšírnejšia pasáž diela je venovaná „priznaniam“.

Prvým z nich je odhalenie svojej pravej identity Newtona v rozhovore s Möbiom, v ktorom sa mu priznáva, že nie je Herbert Georg Beutler, ale slávny fyzik, ktorý sa zaujíma o jeho prácu a pochybuje o tom, že Johann Wilhelm je blázon. Myslí si, že je najväčším géniom vo fyzike všetkých čias a chce ho získať pre svoju vládu, keďže je zároveň aj členom tajnej služby. Ich rozhovor začuje aj Einstein a tiež sa priznáva, že svoje pobláznenie iba predstieral a tiež ma záujem iba o Möbia, respektíve o jeho poznámky, ktoré písal počas svojich 15 rokov odlúčenia od sveta. Tiež je známym fyzikom a tiež ho chce získať pre svoju tajnú službu. Obaja vraždili, pretože im hrozilo odhalenie zo strany ich zdravotných sestier. Einstein a Newton vidia jediné riešenie v prestrelke. Ale Möbius ich zastaví oznamom, že všetky svoje poznámky zničil. Obaja sú týmto zistením šokovaní a rezignujú. Vyvrcholením v časti priznaní je priznanie samotného Möbia, ktorý taktiež svoje pobláznenie iba predstieral, no jeho dôvody sú omnoho menej sebecké a humánne. Uvedomuje si silu svojich vynálezov a ich možné zneužitie mocnými tohto sveta. Preto volí možnosť, kde sa vzdáva všetkého, čo pre neho niečo znamenalo, len aby zachránil ľudstvo. To je dôvodom, aby predstieral, že sa mu zjavuje kráľ Šalamún, pričom predpokladá, že sa vďaka tomu dostane do blázinca. V tejto časti autor opäť vyzdvihuje myšlienku humanizmu a zároveň používa ďalší obrat situácie v diele.

Nakoniec sa všetci dohodnú, že až do konca svojho života ostanú v sanatóriu a svoje tajomstvá a hlavne vedomosti si zoberú so sebou do hrobu. Aby ušetrili ľudstvo.

Na druhý deň ráno si ich zavolá doktorka Zahnová k sebe do kancelárie. Hneď po ich príchode ich ošetrovatelia odzbroja a doktorka im oznamuje, že ich rozhovor bol odpočúvaný a vie o nich všetko, ba čo viac, celé roky si robila fotokópie prác Möbia. Fyzici namietajú, že raz môžu újsť a vykričia do svetu celú pravdu, ale doktorka ich odzbrojí konštatovaním, že všetci sú vrahovia a svet im neuverí. Priznáva, že tie vraždy sú jej dielom, keďže predpokladala, že k nim dôjde a drží ich nimi v šachu. Všetci sú zhrození, ako sa to všetko vyvinulo. Doktorka sa priznáva, že aj jej sa zjavuje Šalamún.

Ďalší z kontrastov. Na začiatku diela, fyzici v pozícii duševne chorých a doktorka Zahnova v pozícii ich lekárky-psychiatričky. Kdežto v závere dochádza k úplnému obratu, keď pacienti svoje pobláznenie hrali, kým doktorka je vážne psychicky chorá. Doktorka Zahnová chorobne túži po moci a navrate slávy a moci jej rodine, Vďaka möbiovým vynálezom zakladá obchodný koncern, pomocou ktorého chce ekonomicky ovládnuť svet.

Musím spomenúť pravidlo 8.

:“ČÍM PLÁNOVITEJŠIE ĽUDIA KONAJÚ, TÝM ÚČINNEJŠIE ICH MÔŽE STRETNÚŤ NÁHODA.“

Möbius konštatuje, že došlo k tomu, čoho sa najviac obával, k tomu, čomu sa snažil 15 rokov vyhnúť. Fyzici konštatujú, že svet padol do rúk šialenej psychiatričky a nemožno vrátiť, čo je raz spravené. Sadnú si na pohovku a pokojne, samozrejme, prosto sa predstavujú obecenstvu a odchádzajú do svojich izieb.



Napísal aj niekoľko teoretických prác, avšak najväčší ohlas si vydobylo jeho autorské „Dvadsaťjednatoro“ ako napísať drámu, ktoré priložil k Fyzikom.

21 bodov k fyzikom

1. Nevychádzam z tézy, ale z príbehu.
2. Keď sa vychádza z príbehu, treba ho domyslieť až do konca.
3. Príbeh je domyslený do konca, keď v ňom nastal najhorší možný obrat.
4. Najhorší možný obrat nemožno predvídať. Prichádza náhodou.
5. Dramatikovo umenie pozostáva v čo najúčinnejšom umiestnení náhody do deja.
6. Nositeľmi dramatického deja sú ľudia.
7. Náhoda v dramatickom deji záleží v tom, kde a kto koho náhodou stretne.
8. Čím plánovitejšie ľudia konajú, tým účinnejšie ich môže stretnúť náhoda.
9. Plánovite konajúci ľudia chcú dosiahnuť istý cieľ. Náhoda ich najhoršie postihne vtedy, keď zapríčiní, že dosiahnu pravý opak svojho cieľa: to, čoho sa obávali
10. Taký príbeh je síce groteskný, ale nie absurdný (ptorizmyselný)
11. Je paradoxný
12. Tak ako logici, ani dramatici sa nemôžu vyhnúť paradoxom.
13. Tak ako logici, ani dramatici sa nemôžu. 14. Dráma o fyzikoch musí byť paradoxná.
15. Nemôže mať za cieľ obsah fyziky, ale len jej účinok. 16. Obsah fyziky sa týka fyzikov, jej účinok sa týka všetkých ľudí.
17. Čo sa týka všetkých, to môžu rozriešiť len všetci.
18. Každý pokus jednotlivca rozlúštiť pre seba to, čo sa týka všetkých .
19. V paradoxnom sa javí skutočnosť
20. Kto sa postaviť proti paradoxnému, vystavuje sa skutočnosti
21. Dramatik môže ľsťou primäť diváka k tomu, aby sa vystavil skutočnosti, ale nemôže ho nútiť, aby sa jej postavil na odpor, alebo dokonca, aby ju premohol.


Dürrenmatt



Vypracoval: Peter Lazúr, okt B.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?