Flóra a fauna Vysokých Tatier

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 8025×

Příbuzná témata



Flóra a fauna Vysokých Tatier


Vysoké Tatry sa vyznačujú vzácnou vysokohorskou flórou a pestrosťou rastlinných spoločenstiev.Rastlinstvo Tatier možno podľa celkového vzhľadu začleniť do jednotlivých vegetačných stupňov v závislosti od nadmorskej výšky,druhov hornín a pôdy,podnebia,účinkov vody,vetra a mrazu.
Podhorský(submontánny )stupeň siaha asi do výšky 800(900)m n.m.-po úpätie hôr a tvoria ho prevažne poľnohospodárske pozemky.Pôvodné lesné spoločenstvá sa v ňom zachovali len vo zvyškoch(smrekové boriny,ledľové bučiny,vápencové bučiny).Pre podhorský stupeň sú charakteristické prevažne premenené lesy a poľnohospodársky obhospodarovaná pôda(ornica,lúky a pasienky).Na rašeliniskách a mokradiach majú svoj výskyt aj vzácne a ohrozené druhy rastlín,typické pre tatranské podhorie,ako napríklad rojovník močiarny,všivec žezlovitý a kosatec sibírsky.Lokality ich výskytu boli takisto vyhlásené za národné prírodné rezervácie alebo chránené náleziská napríklad NPR Belianske lúky, CHN Slavkovský jarok a ďalšie.
V lesoch podhorského stupňa sú zastúpené typické lesné druhy živočíchov napríklad srnčia a diviačia zver,ktorá potravu nachádza aj na priľahlých poľnohospodárskych kultúrach.Tu sa vyskytujú aj typické poľné druhy ako zajac poľný a z vtákov jarabica poľná.Umelo vybudované vodné plochy (Liptovská Mara)vytvorili vhodné prostredie pre mnohé druhy vodných vtákov.
Stupeň horský(montánny) je v nadmorských výškach 800(900) až 1500(1550)m n.m.Predstavuje typický lesný vegetačný stupeň so smrečinami s jedľou a borovicovými smrečinami(na žule),bukovými javorinami a vápencovými bučinami(na vápenci).Do nadmorskej výšky 1200 m možno rozlíšiť nižší horský stupeň a vyššie vyšší montánny stupeň(supramontánny),ktorý je už takmer súvisle porastený smrečinami.
Lesy spolu s kosodrevinou svojou rozlohou tvoria významnú časť prírody Tatranského národného parku.Spolu s ochranným pásmom je to viac ako 76000 ha lesných porastov.
V lesoch TANAP-u prevažujú ihličnaté dreviny(97%),menej je listnatých drevín(3%).Z ihličnatých dominuje smrek.Okrem neho sa v porastoch vyskytuje smrekovec opadavý, jedľa biela, borovica lesná, borievka obyčajná a zriedkavý tis obyčajný.Z listnatých drevín tu rastie jarabina vtáčia, breza plstnatá, vŕba rakytová a ďalšie.Na vápencovom podloží rastie najmä buk lesný, javor horský a lipa veľkolistá.Z krovinatých drevín tu rastie predovšetkým zemolez čierny a obyčajný, baza červená a lykovec jedovatý.
Podhôľny(subalpínsky)stupeň sa nachádza vo výškach 1500(1550) až 1800(1850)m n.m.Je porastený kosodrevinou a mnohými nelesnými spoločenstvami.
Už v nadmorskej výške okolo1400 m možno pozorovať nápadný prírodný jav-hornú hranicu lesa.S rastúcou nadmorskou výškou súvislý smrekový lesný porast postupne prechádza do porastov kosodreviny.Príčinou vzniku prírodnej hornej hranice lesa sú klimatické,pôdne a biotické podmienky.Tento stupeň je taktiež nazývaný aj stupňom kosodreviny.Kosodrevina, borovica horská, je typická ihličnatá drevina vysokých pohorí strednej a východnej Európy.Pri hornej hranici lesa dosahuje výšku 2-3 m a tvorí súvislé, nepreniknuteľné porasty.Kosodrevina má nesmierny pôdoochranný a vodohospodársky význam.Zadržiavaním a postupným uvoľňovaním zrážkovej vody zabraňuje povodniam, lavínam a pôdnej erózii.
Ďalšia vysokohorská drevina charakteristická pre tento stupeň je borovica limba.Dosahuje výšku až 20 m, pričom rastie veľmi pomaly.V Tatrách dosahujú najstaršie limby 300 rokov.Je chráneným druhom.
Okrem limby tu rastú aj iné dreviny,najmä jarabina vtáčia, breza karpatská a niektoré druhy vŕb.Z krov sa tu nachádza ríbezľa skalná a čučoriedka obyčajná.Z rastlín tu rastú druhy z horského pásma ako napríklad kýchavica Lobelova a kamzičník rakúsky.Pralesovité porasty kosodreviny poskytujú úkryt mnohým druhom živočíchov.Najmä v lete sem vystupuje jelenia a srnčia zver.Často sa tu vyskytuje aj medveď,hlavne v čase dozrievania čučriedok,jeho obľúbenej potravy.Medveď hnedý je všežravec,najmä v lete a v jeseni.V príprave na zimu prevažuje rastlinná potrava,hlavne lesné plody,bohaté na ovocné cukry.Z nich si metabolizmom tvorí podkožné tukové vrstvy ako energetickú rezervu na zimné obdobie.V tatranskom národnom parku ich žije okolo 60.Pre človeka nie sú nebezpečné,pokiaľ dodržiava pravidlá správania sa v prírode. Z drobných hlodavcov tu žije vzácna myšovka vrchovská.Vtákov v tomto stupni zastupuje ľabtuška vrchovská, zriedkavo aj tetrov obyčajný-ľudovo nazývaný hôľniak.Po kamzíkovi a svišťovi je tretím významným druhom tatranskej fauny.Jeho výskyt v posledných rokoch veľmi klesá,preto je chráneným druhom.
Nad 1800(1850) m n.m. sa rozprestiera hôľny(alpínsky) stupeň.V jeho dolnej časti sa ešte vyskytuje ostrovčekovite roztrúsená kosodrevina a kde-tu aj zakrpatené stromy.Vo vyšších polohách však rastú len byliny a trávy(trávnaté spoločenstvá),prípadne nizučké plazivé kríčky(lišajníko-kríčkovité spoločenstvá).
Úmerne so stúpajúcou nadmorskou výškou sa výška drevín znižuje.Nad hornou hranicou lesa dreviny rastú pritisnuté k pôde,kde úspešnejšie vzdorujú drsnej klíme,najmä vysúšajúcim vetrom.Popri viacerých kríčkoch brusnicovytých rastlín sú to najmä vŕby.Vedecký názov vŕb má pôvod v keltskom jazyku a znamená ,,rastúci pri vode“.Vyskytuje sa tu najmä vŕba bylinná, ktorá dorastá iba do výšky asi 5 cm, o niečo vyššia vŕba tupolistá, ktorá dorastá až do 30 cm, vŕba sieťkovaná(5-20 cm) a vŕba alpínska, ktorá môže narásť až do výšky 0,5m.
Žije tu aj svišť vrchovský-ľudovo nazývaný hvizdák.Je to vysokohorský hlodavec,ktorý sa vyznačuje silnými hrabavými pazúrmi a svojským spôsobom života.Vyhrabáva si priestranné brlohy s viacerými otvormi.Po vyrušení prenikavo píska.Obyčajne má 2-6 mláďat.Živí sa bylinnou potravou,semenami a plodmi rastlín.Patrí medzi typických predstaviteľov fauny Tatranského národného parku.
Najvyšším vegetačným stupňom je stupeň podsnežný (subniválny).Zaberá vrcholové časti Tatier nad 2300m n.m.Vysoké Tatry sú na Slovensku jediným horstvom,ktoré prevyšuje nadmorskú výšku 2300 m a kde sa nad alpínskym vegetačným stupňom rozvinul ešte stupeň subniválny.V Tatrách zaberá približne 9,6 km štvorcových,čo je územie malé,ale pritom veľmi členité.Tvoria ho ostré hrebene,veže a štíty budované z granitoidných hornín sivej až čiernosivej farby.Najvyšší z nich Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2655 m n.m.

Je zároveň aj najvyšším vrcholom celých Karpát.
V takýchto podmienkach najvyšších plôch prevládajú najmä lišajníky,machorasty a riasy.Hlavne lišajníky sú schopné znášať neobyčajne extrémne podmienky holých skalných stien.Ich telá sú prispôsobené ako vysokým teplotám povrchu skaly v lete,tak silnému mrazu v zime,kedy sú ich vysušené stielky mrazuvzdorné.
Napriek drsným podmienkam v subniválnom stupni rastie okrem nižších organizmov ešte vyše 130 druhov cievnatých rastlín.Patria k nim:horec ľadový, iskerník ľadovcový, rožec jednokvetý, lipnica riedka, kostrava nízka a hôľnička dvojradová.Ešte nad 2600 m n.m. nájdeme 40 druhov cievnatých rastlín.Niektoré z nich sú mimoriadne cenné, pretože patria ku glaciálnym reliktom,čo sú druhy zachované z ľadových dôb.
Ani strmé zrázy,ani obmedzené množstvo potravy v týchto polohách nie sú prekážkou pre niektorých predstaviteľov fauny.Najmä tatranské kamzíky sú náročným podmienkam vysokohorského prostredia dobre prispôsobené a zdržujú sa tu celý rok.Žijú v diferencovaných skupinách a aktívne sú najmä cez deň.Ruja kamzíkov prebieha v októbri až decembri.Samice rodia jedno,zriedkavo dve mláďatá v máji alebo v júni.Kamzíky sa živia hlavne bylinami a lišajníkmi.Prirodzeným nepriateľom je hlavne rys a orol skalný.V súčastnosti sa ich počet pohybuje okolo500.
Najčastejšie však nad hrebeňmi a štítmi možno pozorovať niektorých vtákov.Vyskytujú sa tu najmä krkavce čierne.K vzácnejším patrí orol skalný-náš najväčší chránený dravec.Rozpätie krídel má asi 2 m.Hniezdo si robieva v priehlbni vysokej skalnej steny.Žerie rôzne hlodavce, mladé líšky, choré a staré kamzíky, takže plní úlohu ,,zdravotnej polície“.Keďže bol na mnohých miestach vyhubený, je u nás zákonom chránený a patí medzi endemické druhy.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?