Ekonomické a politické šoky a ich vplyv na akciové trhy

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 3373×

Příbuzná témata



Ekonomické a politické šoky a ich vplyv na akciové trhy

Úvod

Politické krízy a ich vplyv na akciové trhy? Minulé storočie bolo poznačené množstvom politických kríz a ich dopad na akciové trhy bol význačný. V tejto práci by som rád aspoň z časti objasnil aký má dopad politická kríza na bruzy a akciové trhy.

Politické krízy minulého storočia v skratke

V roku 1961 sme boli svedkami azda najväčšej politickej krízy počas Studenej vojny. Sovietsky zväz sa rozhodol umiestniť priamo pred hranicami Spojených štátov atómové zbrane. Kubánska kríza viedla najskôr k drastickému prepadu hodnoty amerických účastín. Pokles akciových kurzov bol však iba dočasný. Onedlho po panike sa burziáni spamätali a hlavný ukazovateľ na americkom parkete Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších tamojších priemyselných gigantov) začal stúpať. Atentát na prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963 takisto nebol v stave dlhodobejšie negatívne ovplyvniť obchodovanie s cennými papiermi. Na neúspešný atentát na prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981 reagovala americká burza iba s minimálnymi stratami. Zásah medzinárodného spoločenstva v Perzskom zálive v roku 1991 proti pokusu Saddama Hussájna anektovať Kuvajt viedol dokonca k zvyšovaniu hodnoty účastín. Aktéri na parkete totiž predpokladali, že Spojené štáty zvýšia zbrojné výdavky a tým sa naštartuje americký konjunkturálny motor. Prudko dolu išli akciové kurzy v tom istom roku po puči starokomunistov voči Michailovovi Gorbačovovi. Keď sa totiž začalo ukazovať, že v Moskve znovu preberú žezlo proreformné sily, začal sa Dow Jones Industrial Average promptne dvíhať zo zeme a ihneď pokračoval v nakrátko prerušenom pozitívnom trende. Pomerne pokojná politická situácia v nasledujúcich rokoch spojená s trhovo orientovanou politikou amerických prezidentov bola živnou pôdou pre historicky jedinečný vzostup kurzov v Spojených štátoch (a iných krajinách), ktorý vyústil do burzového ošiaľu v marci 2000. Odvtedy zažívame na Wall Street bolestné spľasnutie "akciovej bubliny", znižovanie kurzov akcií na ekonomicky podloženú úroveň.

Vplyvy politických šokov na trhy

Vplyvy jednotlivých politických aktivít na akciové trhy sa rôznia. Niektoré majú na akciové trhy pozitívny, iné negatívny vplyv. Spomeňme aspoň niektoré.. Z pozitívnych politických determinánt uveďme povedzme víťazstvo trhovejšie orientovaného predstaviteľa v parlamentných voľbách alebo úspešné zvládnutie politickej krízy.

Z negatívnych napríklad volebnú prehru protrhového špičkového politika či absolútne prekvapujúce vypuknutie krízového politického či ekonomického stavu v príslušnom kľúčovom štáte. 11. september 2001

Jednou z najaktuálnejšie rozoberaných tém je v poslednej dobe 11. seprember a jeho dopad na celý svet. Útok na hospodársky symbol triumfu amerického kapitalizmu (spárený s atakom na stelesnenie vojenskej sily Spojených štátov) mal neblahý dopad na vývoj účastín na všetkých kontinentoch, najmä však na Wall Street. Burza vo Frankfurte prepad o 7%, v Londýne o 5,7%, čo je najväčší posun smerom nadol od roku 1987, v Paríži bol tento pokles na úrovni 7,4%. Britský index FTSE 100 poklesol o 287,7 bodu na úroveň 4746 bodov. Frankfurtský DAX sa znížil o 478 bodov na 4 191 bodov, parížsky CAC-40 prepadol o 323 bodov na 4059 bodov. Na trhy jednoznačne pôsobil efekt šoku. Ťažké straty sa zaznamenali v Ázii, tokijský Nikkei 225 dosiahol nové sedemnásťročné minimum. Znížil svoju hodnotu o 6,6% a klesol pod psychologickú hranicu 10 000 bodov. Hongkongský Hang Seng prepadol o 10% a juhokórejský Kospi dokonca o 12,2%. Izraelský akciový index TA 100, ktorý napriek izraelsko-palestínskemu konfliktu vykazuje relatívne stabilnú úroveň. poklesol po informáciách o tragickom dianí v New Yorku a vo Washingtone o 2,2% a ustálil sa na hladine 398,07 bodu z predchádzajúcej hodnoty 407,1 bodu. Do záveru obchodovania sa TA 100 znížil o 2,34%. Americké akciové burzy zažili najväčší výpadok obchodovania za osemdesiat rokov. To, že ostatné akciové burzy v neistote čakali celý minulý týždeň na návrat lídra USA, dokazuje aj vývoj obchodovania v európskych či ázijských strediskách. Po približne desaťpercentnom prepade hneď po utorkovej katastrofe totiž akciové indexy nasledujúce dni kolísali bez toho, aby naznačovali akýkoľvek trend. Nervozitu na trhoch potvrdzuje napríklad vývoj akcií európskych poisťovní a zaisťovní. Tie sa bezprostredne po katastrofe prudko zrútili, do konca týždňa naopak výrazne stúpli potom, čo poisťovacie domy zverejnili odhady nákladov nižšie, ako sa očakávalo. Bezprostredne po útokoch investori začali hľadať bezpečnejšie možnosti investovania. Bezprostrednou reakciou bol útek na komoditné trhy. A tak prepad dolára sprevádzal okamžitý vzostup zlata o päť percent či ropy o desať percent. Ceny drahých kovov sa stabilizovali až po intervencii centrálnych bánk v prospech dolára. Cena ropy sa skonsolidovala až po ubezpečení Organizácie krajín vyvážajúcich ropu, že zabránia jej ďalšiemu rastu. Prvý týždeň po útokoch bol týždňom neistoty. Nebolo jasné, aká bude reakcia Ameriky a spojencov. Vyzeralo to ale na ráznu akciu.

Preto akcie kolísali a nenaznačovali trend. Nebolo jasné, koho sa protiakcia bude týkať, či jednotlivcov, skupín alebo dokonca krajín.
Ďalší týždeň bol týždeň prepadu. Dow Jones Industrial Average klesol o 14,3%, hodnota Standard & Poor´s 500 sa znížila o 11,7% a Nasdaq Composite stratil 16% zo svojho stavu spred teroristického úroku na World Trade Center a Pentagon. Inak vyjadrené: Trhová kapitalizácia všetkých účastín na americkej burze (čiže počet akcií prenásobený ich aktuálnym kurzom) klesla o 1,4 bilióna dolárov a nebezpečne sa priblížila hodnote 10 biliónov dolárov. Ako sa dalo očakávať, najväčšie kurzové prepady zaznamenali účastiny leteckých spoločností, akcie výrobcov lietadiel, ako aj tituly posťovacích spoločností a bánk. Niekoľko príkladov: Hodnota leteckej spoločnosti USAir sa prepadla o 62%, akcie lietadlového giganta Boeing o vyše 30%, najväčšej americkej poisťovacej spoločnosti American International Group o viac ako 10% a investičného domu Morgan Stanley o 20%. Leteckým spoločnostiam nepomohla ani miliardová finančná injekcia washingtonskej vlády. Potom začali akciové indexy pomaličky rásť aj napriek tomu, že investori očakávali odvetu za útok na budovy WTC. Týždeň pred útokom Nasdaq poslilnil o 7 percent a Dow Jones o 3 percentá. Po odvetnom americko-britskom útoku na Afganistan vládla na akciových trhoch nervozita, nie však panika. Akciové trhy v Európe a Ázii zaznamenali evidentný pokles a ceny ropy sa zvýšili - práve takáto reakcia na odvetný útok proti teroristickým zoskupeniam a ich výcvikovým centrám v Afganistane sa očakávala. Neobchodovalo sa síce vo veľkých objemoch, ale cenový prepad na akciových trhoch bol zrejmý. V Londýne poklesol kľúčový index FTSE 100 o jedno percento pod hladinu 5 000 bodov. Francúzsky CAC 40 stratil 2% svojej hodnoty a nemecký DAX sa znížil o 2,25%. V Hong Kongu sa znížili ceny na akciových trhoch o 2,6%, v Austrálii o 1,4% a na Filipínach o 3,9%. Americké akcie prišli svoje predchádzajúce prírastky po tom, ako Spojené štáty americké začali druhý odvetný útok na ciele v Afganistane. Nasdaq Composite sa pohyboval úrovni 1 603,61 s poklesom o 1,69 bodu. Dow Jones Industrial Average poklesol o 47,19 bodu na 9 072,58 bodu a rozsiahlejší index Standard & Poor's 500 strácal 8,46 bodu pri hodnote 1 062,92 bodu. Šok, ale nevplyval na akciové trhy príliš dlho. Už 6.12.2001 v porovnaní s poklesom z 21. septembrom Nasdaq vzrástol skoro o 41 % a Dow Jones posilnil o 21%.

11.12.2001 Dow Jones prelomil psychologicku hranicu 10 000 bodov a Nasdaq prelomil 2000 bodov. Reagovali tak na zníženie úrokových sadzieb. Aj keď v nasledujúci deň Dow Jones opäť klesol pod 10 000, bolo to iba na chvíľu.. O týždeň bol opäť nad psychologickou hranicou. Presný dopad septembrových útokov však nemožno odhadnúť, lebo spolu s ním zažili americkí investori aj ďalšie a nie menšie šoky. Ale je veľmi pravdepodobné, že sa akciové trhy veľmi rýchlo spamätali zo šoku, ktorý priniesli septembrové útoky. Avšak ďalší šok pre americké trhy priniesol Enron. A ani nie tak jeho krach, ako to, že krach bol spojený
s odhalením nekorektných účtovných praktík vo firme. ENRON

Samozrejme, každý podnikateľ sa snaží "učesať" svoje bilancie. Donedávna však burziáni vychádzali z predpokladu, že bilancie sa neskresľovali, nefalšovali, že všetko sa deje v duchu a litere zákona. Zo sna ich minulý rok prebudil škandál americkej energetickej spoločnosti Enron. Obchodný sprostredkovateľ v energetickom sektore bol dlho jednou z najjasnejších hviezd new-yorskej burzy. Z malej texaskej firmy sa vypracoval na najväčšieho svetového obchodníka s energiou. Trhová kapitalizácia Enronu (súčet hodnoty všetkých akcií) bola 65 miliárd dolárov. Firma oficiálne vykazovala obrovské zisky. Nesprávna firemná politika vyústila začiatkom roku 2002 do konkurzu. Vzápätí uzreli svetlo sveta bilančné praktiky, pri ktorých nezávislým pozorovateľom vstávali vlasy dupkom. Manažéri Enronu podplácali amerických politikov za ich blahovoľný prístup k firme. To je (žiaľ) neodmysliteľnou súčasťou lobbyngu na celom svete. Spolu s vonkajšími podnikovými revízormi však šéfovia Enronu falšovali audit; prikrášľovali všetkými možnými - aj protizákonnými - spôsobmi výsledky firemného hospodárenia tak, aby napokon vykazovali čo najvyšší zisk. Tým hnali kurz akcií Enronu do stratosferických výšin. Keď enronovská bublina spľasla, zasiahla nielen kriminálnikov v podnikateľskom a podnikovo-revízorskom háve, ale mnoho ďalších spoločností. Najdôležitejší ukazovateľ "starej ekonomiky" Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov), i kľúčový barometer "novej ekonomiky" Nasdaq Composite (index všetkých účastinných spoločností, kótovaných na burze Nasdaq), razantne klesli. Dôvod je jednoduchý: Aktéri na parkete stratili dôveru vo vypovedaciu schopnosť podnikových bilancií, teda v dominantný mikroekonomický parameter, podmieňujúci obchodovanie s firemnými akciami. Enron sa prepadol z rekordných vyše 90 dolárov za akciu pod magickú hranicu 1 dolár.

Burziáni si totiž neboli istí, či vykázaný zisk je výsledkom poctivého podnikania, alebo nekalého čachrovania s firemnými bilanciami.



XEROX A MERCK
Koncom januára a začiatkom februára klesli Nasdaq na 1700 bodov a Dow Jones na 9600 bodov. Investori však predpokladali, že Enron je výnimkou na akciovom trhu, a tak indexy postupom času opäť narastať. Hlavne Dow Jones sa koncom februára vrátil nad psychologickú hranicu 10 000 bodov, aj keď Nasdaq-u sa to už nepodarilo a bojoval s hranicou 1800 bodov. Vývoj hlavných indexov aj v marci naznačil zotavenie dôvery investorov, najmä vďaka správam o hospodárskom zotavení v USA. To však malo len krátke trvanie, keďže už v apríli vybuchla ďalšia bomba. SEC totiž zistila, že výrobca kancelárskych zariadení Xerox Corp v rokoch 1997 až 2000 nesprávne zaúčtoval tržby v objeme tri miliardy dolárov a zisk vo výške 1,5 miliardy USD. V rovnakom mesiaci sa spoločnosť a komisia dohodli na vyrovnaní a Xerox musel zaplatiť pokutu 10 miliónov USD. Ide tak o najvyššiu pokutu, ktorú SEC vo svojej histórii uvalila pre kótovanú firmu za účtovné podvody. Dôvere investorov to však nepomohlo a trh tvrdohlavo pokračoval v ceste dolu. Aby toho ešte nebolo dosť, do podozrenia z účtovných manipulácií sa dostal aj farmaceutický gigant Merck, ktorého dcérska spoločnosť Merck-Medco si ako tržby zaúčtovala sumy, ktoré si pacienti priplácali za lieky. Tieto peniaze však predstavovali príjmy lekární. Za posledné tri roky si takto firma prilepšila o 12,4 miliardy USD, takže s rastom tržieb sa zlepšovala jej pozícia a úverový rating. To spôsobilo, že Indexy pomaly, ale isto padali dolu. WORLDCOM
Koncom júna sa cez Wall Street prevalil ďalší gigantický falšovateľský škandál. Druhý najväčší americký telekomunikačný kolos Worldcom musel verejne priznať, že falšoval bilancie - za minulý rok a tohtoročný prvý štvrťok nesprávne zúčtoval okolo 3,5 miliardy dolárov!


Worldcom deklaroval náklady na výstavbu telekomunikačných systémov ako investície, ktoré možno odpisovať dlhší čas. Tým zvýšil zisk pred úrokmi, daňami a odpismi. Zisk je pritom jedným z dominantných orientačných bodov ekonomických analytikov pri posudzovaní úspešnosti podnikania spoločnosti. V skutočnosti mal Worldcom vykázať vlani a prvom štvrťroku 2002 stratu. Manažéri sa báli prepadu kurzu, ktorý by mal negatívny dopad na expanzívnu politiku koncernu, na imidž firmy - a samozrejme aj na ich peňaženku, veď nemalá časť ich zárobkov pozostávala z akciových opcií. Finančného šéfa Scotta Sullivana okamžite prepustili. Worldcom sa usiluje znížiť podnikové náklady: prepúšťací list dostane približne 17 000 zamestnancov; investície sú okresané na absolútne minimum.

Nový manažment bude musieť rokovať s bankami o nových "kalendároch" splácania dlhov, pohybujúcich sa na úrovni 30 miliárd dolárov. Kurz akcie Worldcom klesol z kedysi rekordných 64 dolárov na úroveň 9 centov!. Dow Jones Industrial Average a Nasdaq Composite sa začas podlomili v kolenách a spadli až na úroveň po teroristických útokoch. Škandál okolo doterajšiho burzového miláčika ešte viac posilnil negatívny trend hlavných new-yorských burzových barometrov. A tento trend, s ktorým zápasí americká burza trvá až doteraz. Samozrejme, popri účtovných škandáloch sa v ňom prejavujú aj iné vplyvy, ale možno povedať, že hlavný smer vývoja určili škandály počínajúc krachom Enronu. Záver
Teroristický útok z 11. septembra podobne ako na začiatku práce spomínané politické šoky bol len jednorazová udalosť, ktorá sa, pravdepodobne nebude tak skoro opakovať. Pesimizmus na akciových trhoch netrval dlho, investori využili situáciu a lacno nakúpili akciové tituly, portfóliá obnovili alebo dokonca rozšírili. Podstatným faktorom pre nich bolo, že po teroristickom útoku dosiahli burzy (trojročné) dno, na ktoré obchodníci čakali už dlhší čas. Teda môžme povedať, že politické faktory burzu ovplyvňujú počas ich trvania a krátko potom. Aktéri na parkete majú radi obrazné prirovnania. Medzi ne patrí aj motto "Politická burza má krátke nohy". Výpovedná hodnota je zrejmá: Samozrejme, že politické činitele majú eminentný a priamy dopad na hodnotu účastín. Ale - iba krátky, nikdy nie dlhodobý; burza je založená na analýze ekonomických faktov a na ničom inom. Zásadný dopad na vývoj akciových kurzov majú iba tvrdé ekonomické fakty. Podobne môžme hovoriť aj o účtovných podvodoch. Prienik skutočných ekonomických informácií mal rýchly a rázny dopad na vývoj akcií firiem, ktorých sa týkal. Samozrejme, že mal aj vedľajšie vplyvy. Tie predstavovali vznik nedôvery voči zverejňovaným informáciám a rovnako nedôveru vo firemný audit. To malo za následok dlhodobejší charakter dopadu na trhy, ktorý dopĺňalo opakovanie sa účtovných škandálov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?