Ekonómia - Vývoj ekonomického myslenia, začiatky ekonomického myslenia a konania
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 10848×
Příbuzná témata
Ekonómia - Vývoj ekonomického myslenia, začiatky ekonomického myslenia a konania
ekonómia- najstaršie učenie, no najmladšia veda
- gr. pôvod (oikos = dom, nomos = zákon) - Aristoteles ním označil vedu o domácom hosp. 1776
- vytvorenie podmienok pre praktickú realizáciu
- „Deklarácia nezávislosti USA" - stanovuje zákl. princípy všeob. občianskej slobody
- „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov" (A. Smith) - stanovuje princípy ekonómie
K. Marx
- „Kapitál" (písal od poslednej kapitoly k prvej) - spoloč. systém, analýza trhovej ekonomiky
J. M. Keynes
- „Všeobecná teória úroku, zamestnanosti a peňazí" - otec myšl. a praktickej realizácie zásahu št. do ekonomiky, otec teórie dopytu
- zákl. pre ekonom. učenie je v učení starovekých filozofov - Xenofón, Platón, Aristoteles, Gracchovci, Seneca, Cicero
STAROVEK
Homér: Ilias a Odysea
- najstarší zachovaný obraz o hosp. a sociálnych pomeroch
- 10. - 8. st.
- 1. krát sú opísané poznatky o 2. spoloč. deľbe práce (remeslá « poľnohosp.)
- rozvoj výr. síl
- nárast počtu remesiel
- produkcia aj na vývoz
- poznatky peňažnej teórie - kovové peniaze
- vrstva obchodníkov
- -> súkr. vlastníctva
- práca otrokov
Xenofón: Ekonomika a dôchodok
- ekonomika = náuka o vedení domácnosti
- domácnosť = vš., čo je užitočné pre život a užitočné je vš. to, čo vie človek používať
- „Ako viesť domácnosť?"
- preferuje hľadisko úžitkovej hodnoty
- 1 x vymedzuje pojem statok - užitočné veci, kt. majiteľ bude používať a ak nie, keď ho predá tomu, pre koho budú mať úžitkovú hodnotu (úžitková a výmenná hodnota)
Platón
- potreby ľudí sú rozmanité a neustále rastú, zatiaľ čo človek má vrodené schopnosti iba na určitý druh práce - deľba práce -> špecializácia
- Ústava - 3 zákl. soc. vrstvy (filozofi - rozhodujúca vrstva, múdrosť a spravodlivosť, strážcovia, výrobcovia)
- Zákony - súkr. vlastníctvo na vš. výrobné predmety, pôda - vo vlastníctve št., neuznáva obchod - mal by sa ponechať barbarom
Aristoteles
- Politika, Etika Nikomachova
- princípy uplatnenia súkr. vlastníctva; ľudia = egoisti
- rozlišuje dva druhy umenia získať a rozmnožovať bohatstvo:
- ekonómia - súhrn úžitkových hodnôt, každá činnosť na vytv. úžitkových hodnôt
- chremastika - bohatstvo v peňažnej forme a vš. druhy činností zamerané na získanie a rozmnožovanie peňazí
- vš. druhy činností sú zamerané na získavanie a rozmnožovanie bohatstva
- aj pri chremastike vychádza z kat.
tovaru, výmeny, peňazí, úroku
- prechod od výmenného k peňažnému obchodu
Marcus Porcius Cato
- De Agrikultúra - považoval poľnohosp. za najčestnejšie a najproduktívnejšie odvetvie
Seneca
- charakterizoval postavenie ľudí v procese výroby a výmeny
- poukázal na krízu otrokárskeho zriadenia - treba prejsť k vyššej forme rozvoja výr. síl v spoločnosti
Cicero
- neuznával fyzickú prácu, pohŕdal remeslami a za zdroj bohatstva pokladal veľkoobchod
STREDOVEK
- ek. učenie pod vplyvom cirkvi
Tomáš Akvinský
- predstaviteľ scholastiky
- taliansky dominikánsky mních
- vysvetľoval zákl. ekonom. kategórie: úver, ceny, obchod, peniaze
- analyzoval deľbu práce, kt. považoval za prirodzenú
- zdôvodnil nevyhnutnosť súkr. vlastníctva („každý je starostlivý k opatrovaniu niečoho, čo mu patrí", „je väčší poriadok vo veciach ak sa jednotlivec stará o nejakú vec", „medzi spoločným a nerozdielnym často vznikajú spory")
- 3 zákl. zdroje, o kt. sa opiera: Sväté písmo, učenie cirk. otcov a Aristoteles
- učenie o úroku, ktorý odsudzoval („Úrok je platenie za čas a čas je darom božím")
MERKANTILIZMUS
- vyvíjal sa od 16. st. do pol. 18. st. - nielen ek. teória, ale aj praktický prúd ek. názorov
raný
- zámorské objavy, nové krajiny, náleziská drahých kovov
- za zákl. zdroj bohatstva považoval obchod, najmä zahraničný, kt. zabezpečoval príliv drahých kovov do krajiny, pričom ich vývoz bol zakázaný
rozvinutý
- zrušenie obmedzenia vývozu peňazí
- zdroj bohatstva vidí vo sfére výroby
- manufaktúrna výroba ako zdroj zväčšovania bohatstva krajiny
- Thomas Mun (Angl.), J. B. Collbert (Franc.)
FYZIOKRATIZMUS
- znamená uznávanie nadvlády prírody
- vznikol a vyvíjal vo Franc. v 2. 1/3 18. st. ako reakcia na učenie merkantilizmu
- odmietal glorifikáciu peňazí a drahých kovov a za zákl. zdroj bohatstva považuje poľnohosp. výrobu
- F. Quesnay - osobný lekár franc. kráľa Ľudovíta XV. - A. R. Turgot - minister financií za vlády Ľudovíta XVI.; sformuloval zákon klesajúcich výnosov
Quesnay
- ekonómiou sa začal zaob. až ako 60 ročný
- Nájomcovia - jeho 1. ek. práca, kt. vyšla, keď mal 62 rokov
- Ekonomická tabuľka - zostavil ju a vydal ako 64 ročný
Ekonomická tabuľka
- nositeľmi reprodukčného procesu v spoločnosti sú 3 triedy:
1. trieda vlastníkov pôdy
2. produktívna trieda - podnikatelia a prajúci v poľnohosp. 3. sterilná strieda - pracujúci v ost. odvetviach hosp. - jedine poľnohosp.
výroba zhodnocuje výrobné náklady - vytvára čistý výrobok zisk
KLASICKÁ EKONÓMIA
- ekonómia ako veda je spojená so vznikom kapitalistickej tovarovej výroby
- hist. prelomom bol -> klasickej ekonómie
- najvýznam. predstavitelia: W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, T. R. Malthus, J. B. Say
William Petty
- hl. zdroj bohatstva nehľadá vo výrobe, ale vo sfére obehu
- vysvetľuje ekonom. kategórie ako cena, mzda, renta a úrok
- rozoznával tzv. prirodzenú a polit. cenu
- prirodzená cena - hodnota (množstvo práce vynaloženej na výrobu)
- politická cena - trhová cena
- cenu každého tovaru tvorí mzda za prácu a zisk podnikateľa => suma cien vš. vyrobených tovarov = sume vyplatených dôchodkov
- hodnotu tovaru vytvára iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov
Adam Smith
- „otec ekonómie" (ekonómia ako veda má zač. v r. 1776, keď vyšla Rozprava o podstate a pôvode bohatstva národov)
- keď mal 4 roky ukradli ho Cigáni, ale potom ho vrátili - jeho životopis hovorí, že asi by bol zlý Cigán, a preto sa stal zakl. ekonómie
- prednášal morálnu filozofiu (Teória morálnych citov - skúma ? morálky a psychológie)
- spolupracoval s Quesneyom; osvojil si názory Voltaira, Rousseau
- svoje teórie vypracoval v podm. manufaktúrnej výroby
- stúpenec hosp. slobody (liberalizmu)
- za predpoklad fungovania trhovej ekonomiky považoval slobodu človeka, vlastníctva a podnikania
- človek = egoista, kt. sleduje sv. osobný záujem a to je hybnou silou ekonomického vývinu
- trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať sv. vlastné ekonom. záujmy
- neviditeľná ruka trhu - rieši zákl. ek. problémy a nastoluje správne ek. proporcie
- úloha št.: ochraňovať krajinu pred vonk. nebezpečenstvom, udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny, budovať a udržiavať verejné zariadenia, o kt. nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú
- učenie o hodnote: zdrojom bohatstva krajiny je práca bez ohľadu na to, v kt. odvetví sa vynakladá
- hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru, určujú ju 3 zákl. dôchodky spoločnosti - mzda, zisk a renta
- deľba práce a jej vplyv na zvýšenie produktivity práce, a tým zvýšenie celk. bohatstva krajiny
David Ricardo
- ekonómia priem.
revolúcie
- začiatok prechodu od manufaktúr k tovaru
- nemal špeciálne ekonomické vzdelanie, jeho jedinou školou bol život na burze (finančné úspechy, už ako 25 ročný patril medzi najbohatších ľudí v Angl.)
- Základy politickej ekonómie a zdaňovania
- teória komparatívnych výhod - národ môže zvýšiť svoj blahobyt tým, že sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce
- teória hodnoty - veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, kt. treba vynaložiť na jeho výrobu; veľkosť hodnoty pritom nezávisí iba od živej práce, ale aj od práce minulej, spredmetnenej vo výrobných faktoroch, kt. sa pri výrobe opotrebujú al. celkom spotrebujú
Thomas Robert Malthus
- populačná teória - obyvateľstvo má tendenciu rásť rýchlejšie ako možnosti uspokojovania jeho potrieb => obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo existenčné prostriedky aritmetickým radom
- navrhoval preventívne opatrenia: zákaz sobášov nemajetných, pohlavnú zdržanlivosť
- pozitívne opatrenia: bieda, choroby, epidémie, vojny
Jean Baptiste Say
- Sayov zákon trhu: každá ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je ponukou tovaru (je úmerný rozsahu výroby) - celý tento proces má zabezpečiť voľná konkurencia
- cena tovaru = mzda za prácu a zisk podnikateľa => suma vš. vyrobených tovarov = sume vyplatených dôchodkov (miezd a ziskov)
MARXISTICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA
- analýza fungovania trhovej ekonomiky
- cyklický vývoj
- Kapitál - najprv napísal 2. a 3. diel a potom prvý, patrí medzi najprekladanejšie knihy
- najúspešnejší rozrušovač myslenia
- 3-zväzkové komentáre o vš. existujúcich ekonómoch
NEOKLASICKÁ EKONÓMIA
- -> v 70-tych rokoch 19. st., dominovala do 30-tych rokoch 20. st. - sústredili sa podrobnejšie na analýzu ponuky a dopytu, cien a spotreby
- vychádzala zo Sayovho zákonu trhu a predpokladala existenciu dokonalej konkurencie
- rozvíjala sa v 3 prúdoch: rakúska, lausannská a cambridgeská škola
- alternatívna teória hodnoty - založená na princípe hraničnej užitočnosti (hodnotu tovaru určuje majiteľov subj. pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru
- predstavitelia: K. Menger, Leon Walras (Franc.), Alfred Marshall (Angl.), John Bates Clark (Am.)
H. Gossen
- predchodca teórie hraničnej užitočnosti
- Postupným uspokojovaním určitej potreby klesá miera pôžitku a užitočnosti. Čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícii na uspokojenie sv. potreby, tým menšiu hodnotu pre neho má. - Veľkosť hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje sv. potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže vš. potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia.
Paretovo optimum
- pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť sv. situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného
A. Marshall, J. B. Clark
- autori zákona dopytu - keď cena klesá, dopyt rastie a naopak.