Egypt - Nová ríša

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2614×

Příbuzná témata



Egypt - Nová ríša

Po páde strednej ríše ovládali Egypt kmene Semitského pôvodu, ktorých Manehto (historik) nazval Hyksósi, čo sa prekladá ako „vládcovia pastierov“. Ich jadro tvorili Amorejci a Kanaánci. Vnikli do Egypta, rozvráteného vnútornými spormi a po bojoch s kráľmi 13. a 14. dynastie im nanútili svoju nadvládu. Ich vodcovia sa udržali na Egyptskom tróne ako 15. a 16. „hyksóska dynastia“. Proti tejto nadvláde sa ubránili iba hornoegyptskí vládcovia vo Wasete. Ich oslobodzovací boj dovŕšil Ahmose I., ktorý okolo r. 1580 p.n.l. Hyksósov vyhnal, zjednotil Egypt a založil 18. dynastiu. Vytýčil tak medzník medzi koncom „druhého prechodného obdobia“ a začiatkom „Novej ríše“.

Nová ríša trvala takmer pol tisícročia (1580 – 1080 p.n.l.) a bola dobou najväčšieho hospodárskeho, kultúrneho a mocenského rozmachu starého Egypta. Jeho hranice sa ťahali od Lýbie po Sýriu. Egyptskí králi uplatňovali svoj vplyv aj v Babylonii a Asýrii. Keďže Vládcove múry sa ukázali byť nepostačujúce, boli vytvorené nárazníkové obranné zóny v Palestíne a Numíbii (na juhu Egypta). Dobyvateľské vojny zabezpečili prísun otrokov, zdokonalil sa pluh, z Malej Ázie prenikla do Egypta výroba železa a zliatin bronzu.

Nástupcovia Ahmoseho I. – Amenhotep I. a Thutmose I. pokračovali v zväčšovaní hraníc ríše. Po smrti Thutmoseho II., ktorý potlačil povstania v Egypte, vládla jeho manželka Hatšepsut, a to ako regentka jeho nelegitímneho syna Thutmoseho III. (bol synom s vedľajšou manželkou a oženil sa s jednou z dcér Hatšepsut a Thutmoseho II.) Neorganizovala vojnové výpravy, ale obchodné. Toto obdobie sa preto nazýva obdobím mieru. Napriek tomu za svojej vlády nestratila ani jedno územie. Nechávala sa zobrazovať ako muž – s bradou a plochou hruďou. Thutmose III., ktorý vládol najprv formálne s ňou a neskôr samostatne si to vynahradil a stal sa najväčším dobyvateľom v Egyptských dejinách (druhým najväčším bol asi Amenhotep II.). Za jeho čias dosiahol Egypt mocensky najväčšiu rozlohu – od Lýbie po horný Eufruat. Thutmose III. Vyhrával vďaka taktike, nie presile; vojsko mu už nezabezpečovali nomarchovia, ale založil prvú profesionálnu armádu. Okrem toho, z nenávisti k Hatšepsut nechal zničiť všetky pamiatky, ktoré po nej zostali.

Thutmose IV. a Amenhotep III. (a iní) si svoju nadvládu v Ázii zabezpečili tzv, „politikou sobášov“ – sobášom s dcérami susedných vládcov.

Wasetské kňazstvo boha Amona, ktoré so svojimi privilégiami a ustavične rastúcim bohatstvom tvorilo akýsi štát v štáte, sa v úsilí o politickú nadvládu dostalo do konfliktu s Amenhotepom IV, manželom kráľovnej Nefertiti. Kráľ zakázal Amonov kult (polyteizmus) a v súlade so starým uctievaním slnka zaviedol kult Atona – Slnečného kotúča (monoteizmus). Nato skonfiškoval majetok Amonovho kňazstva, zmenil si meno na Achnaton („Lesk Atona“) a presídlil sa do novozaloženého hlavného mesta Achetatonu. Amonovo kňazstvo sa však nevzdalo – to sa dá usudzovať z osudu vtedajších kráľov – Achnaton zomrel pri palácovom sprisahaní a jeho nástupcovia : Smenchkare, Tutanchamon, Aje a Horemheb ako mladiství.

Najvýznamnejšou dynastiou v Egypte boli Ramessovci – králi 19. dynastie (1310 – 1200 p.n.l.). Pochádzali z dolného Egypta a prvý z nich bol Ramesse I. - zdatný vojak a organizátor, akého krajina v tomto období potrebovala. Oveľa významnejší bol však jeho nástupca Setchi I., ktorý úplne stabilizoval situáciu v krajine. Jeho synom a neskôr spoluvládcom bol Ramesse II. (vládol 66 rokov – 1290 – 1224 p.n.l.). Aj keď všetky jeho výpravy neboli víťazné, bol poctený titulom Veľký, pretože svojou mocou udržal obrovské územia. Okrem toho je autorom prvej diplomatickej zmluvy v dejinách – zmluvy s Chetitmi. Vraj mal 6 manželiek a 111 synov. Vládol v meste Hatvóret. Včetci panovníci, ktorí vládli po ňom (Setchi II, Amenmesse, Septah) boli už „menší“.

Obdobie novej ríše sa končí vládou 20.dynastie, ktorá z mocenského hľadiska nemala veľký význam. Egypt sa otriasal ľudovými vzburami a povstaniami. Posledný z nich Ramesse XI. sa musel zmieriť s tým, že Amonov veľkňaz Hrihor určil svojho syna za faraónovho nástupcu.

Panovníci novej ríše si už nestavali pyramídy. Dávali sa pochovávať v známom Údolí kráľov v západnom Wasete. Najväčsou hrobkou je hrobka Setchiho I (22 miestností) a najmenšou ale jedinou nevykradnutou Tutanchomonova. Bola objavená Howardom Carterom v roku 1922 a uchovalo sa v nej viac ako 1,2 tony zlata. Organizácia štátu počas Novej ríše :
Faraón bol v každom smere absolútnym pánom, ktorý si sám vyberal svojich úradníkov. Počas vlády 18.dynastie hrali dôležitú úlohu aj ženy : Hatšepsut, Nefertiti (pomáhala manželovi v náboženských reformách) a Teja (hlavný poradca Amenhotepa III. v domácej jako aj zahraničnej politike).
Amenhotep III. zreorganizoval správu krajiny – krajina bola rozdelená na 2 samostatné celky – severný a južný, na čele ktorých boli 2 vezíri.

Na čele Núbije bol miestokráľ, ktorí bol na zabezpečenie vernosti nižšieho pôvodu.
Dŕžavy v Ázii ovládala domáca aristokracia, ale ich synov si faraón bral ako rukojemníkov do Egypta, kde ich vychovávali a poegyptštených dosadili naspäť.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?