Diplomacia - Charakteristika

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 6555×

Příbuzná témata



Diplomacia - Charakteristika

Úvod:

V antickom Grécku sa oficiálne posolstvá a dokumenty, ktoré si vladári navzájom vymieňali prostredníctvom osobitných poslov, vyhotovovali vo forme dvoch zložených voskových doštičiek nazývaných diploma. Názov prevzali i starí Rimania a stal sa napokon označením oficiálneho dokumentu, vystaveného hlavou štátu. Dokument bol nielen posolstvom, ale zároveň dokladom zaručujúcim nositeľovi určité privilégiá a práva. Inšpirovaní antikou sme pojem diplomacia, diplomat začali používať na označenie predmetnej činnosti a jej nositeľov v priebehu 18. storočia. V Anglicku sa toto označenie po prvý raz použilo v roku 1645. Prvú zbierku oficiálnych dokumentov a zmlúv pod názvom Codex Juris Gentium Diplomaticus publikoval Leibnitz v roku 1693.

Definícia:

Čo je diplomacia? Existuje viac definícií a charakteristík, ktoré sú však skôr reflexiou mnohoznačnosti pojmu a činností s ním súvisiacich než jednoznačnou a exktnou definíciou pojmu samotného. Oxfordský výkladový slovník ponúka niekoľko variantov výkladu slova.
Diplomacia je:

- Spravovanie medzinárodných vzťahov rokovaním.
- Metóda, pomocou ktorej tieto vzťahy spravujú a usporadúvajú veľvyslanci a poverení zástupcovia.
- Remeslo alebo umenie diplomatov.
- Šikovnosť alebo spôsoby pri vedení medzinárodných kontaktov a rokovaní.

Ďalšia definícia hovorí, že diplomacia je uplatnenie inteligencie a taktu pri udržiavaní oficiálnych vzťahov medzi vládami suverénnych štátov, alebo zjednodušene, udržiavanie záujmov medzi štátmi mierovými prostriedkami. Diplomacia je umenie presadzovať vlastné záujmy prijateľným spôsobom. Diplomacia je najlepší prostriedok vynájdený civilizáciou na zabránenie tomu, aby boli medzinárodné vzťahy ovládané iba silou. Ďalšiu definíciu diplomacie mal na svojej šálke od kávy napísaný dokonca Warren Christopher, bývalý americký minister zahraničných vecí USA : "Diplomacy is the art of sending someone to the hell in such a way that he enjoys the trip." Vo voľnom preklade: "Diplomacia je umenie poslať niekoho do pekla tak, že sa na ten výlet začne tešiť." Možno však jednoznačne konštatovať, že diplomacia je civilizačný výdobytok.
Asi najvýstižnejšia je nasledujúca charakteristika: Diplomacia je oficiálna činnosť usmernená na uskutočňovanie cieľov a úloh zahraničnej politiky štátu, vykonávaná na to poverenými orgánmi, najmä hlavou štátu alebo vlády, ministerstvom zahraničných vecí a diplomatickými zástupcami.

Takto chápaná definícia je príkladom v praxi častého stierania hraníc medzi poslaním a činnosťou profesionálnych štátnych úradníkov - diplomatov a činnosťou oficiálnych politických predstaviteľov štátu. Ak je vo všeobecnosti hlavným poslaním diplomacie systematické a úspešné presadzovanie cieľov a zámerov zahraničnej politiky štátu, pri naplňovaní jeho národnoštátnych záujmov, nevyhnutnou podmienkou úspešnosti diplomacie je minimálna, všeobecne prijateľná miera konzistentnosti medzi cieľmi zahraničnej politiky, z nich vyplývajúcimi praktickými krokmi prezentovanými oficiálnymi predstaviteľmi štátu a nadväznou činnosťou diplomatov - pracovníkov diplomatickej služby.
Súhrn zahraničných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie vytvárajú medzinárodnú politiku. Jej charakter, prejavy a formy sú súčasťou historického procesu vývoja spoločnosti a podliehajú dobovým zmenám. Vývojové trendy v minulom storočí, a najmä v jeho druhej polovici smerujú ku globalizácii medzinárodnej politiky. Tradičné formy vytvárania sfér vplyvov jednotlivých veľmocí začínajú čoraz viac nahradzovať formujúce sa regionálne a integračné zoskupenia. Ich vnútorná súdržnosť je podmienená vyvažovaním individuálnych záujmov v prostredí multilaterálnych vzťahov, s trendmi k vytváraniu rovnováhy medzi prirodzenou snahou po dominancii veľkých, a rovnako prirodzeným úsilím malých takúto snahu obmedzovať. V dynamicky sa formujúcom prostredí medzinárodnej politiky konca 20. storočia získava aj diplomacia nové dimenzie. Vznik univerzálnych medzinárodných organizácií, akými sú napr. OSN, ale aj mnohé regionálne a nadregionálne integračné zoskupenia (RE, EÚ, OBSE, NATO, ASEAN, MERCOSUR, NAFTA, OECD), ponúka aj malým štátom nové možnosti presadzovať sa na medzinárodnej politickej scéne.

Verejná diplomacia:

V modernej občianskej spoločnosti vyspelých krajín, smerujúcich k uplatňovaniu modelu otvorenej spoločnosti, získava na význame verejná diplomacia. Tento pojem zahŕňa uvedomelú činnosť v prospech záujmov štátu alebo medzinárodného spoločenstva, ktorú vykonávajú významné osobnosti, predstavitelia verejného, spoločenského, kultúrneho, športového či vedeckého života, prípadne bývalí význační predstavitelia politického života ako súčasť dobrovoľných občianskych aktivít.

Právne prostredie diplomacie:

Právny priestor, v ktorom sa diplomacia pohybuje, vytvára medzinárodné právo, ktoré sa podľa oblasti rozdeľuje na medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné.
Medzinárodné právo verejné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi suverénnymi štátmi navzájom, vzájomné vzťahy medzi medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, t. j.

organizáciami, ktorých členmi sú suverénne štáty, ako aj vzťahy medzi týmito organizáciami a ich jednotlivými členmi. K medzinárodnému verejnému právu patria aj právne normy upravujúce pravidlá dohadovania medzinárodných zmlúv, spôsoby vedenia diplomatických rokovaní a v neposlednom rade aj právne postavenie diplomatov ako predstaviteľov suverénnych štátov, ich práva a povinnosti, výsady a imunity, spôsob nadväzovania, udržiavania a ukončenia diplomatických stykov, zriaďovania zastupiteľských úradov a misií.
Medzinárodné právo súkromné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy, kde sú zainteresovanými stranami občania rôznych štátov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?