Človek - vývoj, rasy...

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 13859×

Příbuzná témata



Človek - vývoj, rasy...

ÚVOD

Človek - najvyšší článok vývojového reťazca. Vedec, vynálezca, tvorca, ale i ničiteľ a príčina mnohých negatívnych faktorov v dnešnom svete. Človek je jediným predstaviteľom všetkých živočíchov, ktorý je schopný výrazne ovplyvniť prírodné podmienky a zmeniť ich vo svoj prospech. Zároveň však môže svoje schopnosti využiť nesprávnym smerom a ohroziť nielen prírodnú rovnováhu, ale aj svoju vlastnú existenciu. Na rozdiel od ostatných cicavcov má človek rozum, má schopnosť myslieť, oznamovať myšlienky rečou. Navyše je schopný pracovať, vytvárať nové hmotné a kultúrne hodnoty. Človek nežije osamotene, ale v spoločnosti. V nej by sa mal rovnoprávne uplatniť bez ohľadu na farbu pleti alebo národnosť. Vysoká úroveň vedecko - technického pokroku dáva človeku predpoklady, aby svojou činnosťou prispel k pokroku ľudskej spoločnosti. Avšak napriek tomu, že je človek obdarený najvyššou inteligenciou, najväčšou schopnosťou ju aj efektívne využívať pozitívnym smerom, občas polemizujem o jeho rozumnosti. Myšlienku, že sme sa vyvinuli z opíc nám zanechal Charles Darwin. Podľa neho i mnohých ďalších vedcov sa naďalej vyvíjame. Ja sa však pýtam: Nezdá sa nám niekedy, akoby boli podaktorí ľudia v regrese, akoby sa opäť vracali do dôb, kedy bol "človek" rád, že je primátom a nebol obmedzený konvenciami a nánosom civilizácie? Do doby, keď svoju hlavu nezaťažoval myšlienkami typu: "On má na tele iné ochlpenie. Je vyšší alebo nižší, vydáva iné zvuky. Má iné zvyky, žije v inej lokalite. A teda pretože nie je ako ja, nie je "normálny ?!". Vo svojej seminárnej práci budem pojednávať o vývoji človeka, o jeho prapredkoch, ich znakoch a o tom, ako sme sa z nich vyvinuli my - ten posledný a najvyšší článok sústavy živočíchov. Ako som už symbolicky naznačila, pozornosť budem venovať i rozdielom medzi jednotlivými ľuďmi, medzi rasami. Na záver sa upriamim na problematiku rasizmu, ktorá z týchto rozdielov vyplýva. Želám vám zaujímavé čítanie a príjemný zážitok z jeho absolvovania.. ČLOVEK

Človek je tvor, ktorý má rozum a slobodnú vôľu.

Pre človeka je charakteristické myslenie, práca a reč.

Preberme si teraz jednotlivé ľudské znaky uvedené vyššie:

- myslenie (rozum): existuje veľmi ťažká vrodená vývinová chyba mozgu (anencefalus), pri ktorej chýba koncový (predný) mozog, postihnutí nikdy nebudú myslieť, lebo nemajú čím myslieť.

Môžeme sa teda spýtať, či takéto dieťa je človekom? Rozhodne nie, ono je človekom, pretože sa narodilo ľuďom a má ľudskú genetickú informáciu.
- reč: existujú ľudia, ktorí nehovoria (nehovoriaci), príčinou tu je vrodená chyba.
- práca: existujú ľudia, ktorí pre vrodené vývinové chyby, alebo chorobu nemôžu pracovať.

Určite tu však nemôžeme položiť otázku, či ten, ktorý nemá niektorú zo základných charakteristík človeka je vôbec človekom. Istotne je, lebo:
- uvedené (aj tie, ktoré sú spomenuté ďalej) charakteristiky sú typické pre druh a nie pre jednotlivca, a
- príklady, ktoré nesplnili uvedené charakteristiky sú prípady chorobné (patologické), teda nie normálne.


Biologická definícia človeka podľa Knussmanna (1980)


Človeka v jeho biologickej (telesnej) stránke aj v jeho správaní odvodzujeme od živočíšnych primátov, čo je dostatočne dokázané mnohými priamymi a nepriamymi dôkazmi antropogenézy.
Charakteristické ľudské znaky sú výsledkom postupných evolučných smerov (trendov), ktoré vznikli na báze živočíšnych štruktúr (ako predispozície).
Na základe znakov, v ktorých sa súčasný človek najvýraznejšie líši od svojich najbližších živočíšnych príbuzných, možno vysloviť nasledujúcu biologickú definíciu človeka ako biologického druhu:

Homo sapiens (Človek rozumný) je úzkonosí primát s:

1) chôdzou po dvoch (bipedálna chôdza), s nohou a stupajou prispôsobenou na beh a s lievikovitou panvou,
2) veľkou mozgovou časťou lebky a so zodpovedajúco veľkým mozgom, pričom čelová časť je vysoká,
3) čelusť a sánka sú v jednej rovine, očný zub je veľmi malý,
4) veľmi slabým ochlpením tela, pričom koža je bohatá na potné žľazy,
5) výrazne vyčnieva sedacia časť tela a prsia ženy, ako aj výrazné vytvorenie slizničných pier,
6) nevyskytuje sa kosť v pohlavnom úde muža (os penis) a prostata tvorí uzatvorený prstenec,
7) dlhými úsekmi života po narodení,
8) chýbaním obdobia ruje, trvalou pripravenosťou na sexuálnu aktivitu, schopnosťou orgazmu žien a prispôsobením sa mužov rodinnému životu,
9) deľbou práce a rôznosťou sociálnych organizačných foriem,
10) zasahovaním do životného prostredia pri vysokej technológii,
vyššou inteligenciou a schopnosťou učenia, ako aj so silnou tvorbou tradícií pri pluralizme kultúr,
10) symbolickou hlasitou rečou.

Všeobecné základné kritériá pre človeka ako takého, ktoré tvoria základné stĺpy jeho morfologického charakteru sú:
- vzpriamené držanie tela a
- vývoj mozgu s významným posunom od inštinktu k inteligencii.

V štúdiách vývoja ľudského rodu je často hranica medzi ešte zvieracím predchodcom a už raným človekom robená na základe archeologických nálezov (dôkazy výroby a používania nástrojov).

Často sa potom objavujú nezhody medzi archeologickým a zoologicko - antropologickým hodnotením, lebo kostrové pozostatky majú bližšie k fosílnym (skameneným) opiciam ako k súčasnému človeku.
Otázku, ktorý súčasný živočíšny primát je najpodobnejší človeku je ťažké jednoznačne zodpovedať. Z morfologického a ontogenetického hľadiska sa zdá gorila podobnejšia človeku ako šimpanz. S týmto má však človek oveľa viac podobností v správaní, nehľadiac na to, že v imunologických znakoch je šimpanz oveľa bližší človeku ako gorila. S istotou sa dá povedať, že obidva druhy afrických ľudoopov (šimpanz, gorila) sú najbližší živočíšni príbuzní človeka.

Pozrime sa teraz bližšie na našich živočíšnych predchodcov...


HISTORICKÝ PREHĽAD


Človeka odpradávna, vari odkedy sa stal človekom, zaujímalo, ako vznikol, odkiaľ prišiel. V zásade môžeme všetky hypotézy o vzniku človeka rozdeliť do dvoch skupín:
1. Človeka stvoril Boh alebo iná nadprirodzená bytosť.
2. Človek sa vyvinul postupným vývojom (evolúciou) z nižších organizmov.

Na základe tohto zásadného rozdelenia hovoríme o kreacionizme (ak uznávame stvorenie človeka), alebo o evolucionizme (ak sme presvedčení, že sa vyvíjal z nižších živočíchov).
Všeobecne sa dnes uznáva, že aj u človeka existuje evolúcia, že sa teda vyvíjal. Pre toto tvrdenie vedci na celom svete našli veľké množstvo pozostatkov človeka a jeho predchodcov, ktoré dokazujú, že v priebehu stoviek tisícov, ba miliónov rokov sa menil. Primáti, ku ktorým patrí aj človek, sa vyvinuli pôvodne z primitívnych hmyzožravcov. Pred 70 - 60 mil. rokov, po zániku veľkého veku plazov, sa tieto malé hmyzožravce rozšírili do nových oblastí. Ako sa postupne vyvíjali ku primátom, oči sa im presúvali na prednú plochu tváre (zlepšenie videnia, priestorové videnie - znak dravcov), predné (horné) končatiny sa pretvárali na ruky, ktoré získavali schopnosť chytať a zbierať potravu. Súčasne prebiehalo pomalé zväčšovanie mozgu.
Pred 35 - 25 mil. rokov sa tieto opice začali vyvíjať na pravé opice: zväčšilo sa im telo a vyvinul sa im dlhý chvost (pomocou neho udržiavali rovnováhu), niektoré sa špecializovali na rastlinnú potravu, väčšina však zostala pri zmiešanej potrave.
Zmena nastala aj vo formách pohybu: namiesto lozenia a skákania prešli na rúčkovanie. Boli väčšie a ťažšie, zmenili spôsob pohybu - chvost sa im stal zbytočný. Tým, že boli väčšie, stávali sa menej obratné na stromoch, zostúpili na zem. Prales, v ktorom žili, bol pre ľudoopov ideálnym životným prostredím.
Asi pred 15 mil. rokov pre zmeny prostredia pralesy ustupovali.

Bolo nutné uskutočniť voľbu: zostať v zmenšujúcich sa pralesoch, alebo zmeniť životné prostredie a zostúpiť na zem.
Predkovia šimpanzov, goríl, gibonov a orangutanov zostali a odvtedy sa ich počet pomaly zmenšuje. Predkovia človeka opustili pralesy a vstúpili do konkurencie s dobre prispôsobenými pozemnými druhmi.

Do najstaršieho pleistocénu, asi od 3 do 1 milióna rokov, datujú sa nálezy australopitekov z Afriky.

Australopithecus africanus bol pomerne drobnej postavy s telesnou výškou okolo 120 - 140 cm a hmotnosťou asi 35 - 45 kg, chodil vzpriamene na dvoch nohách a i hlavu držal vzpriamenú. Kapacita lebky bola asi 500 cm3. Mal redukovaný chrup s malými rezákmi a očnými zubami. Australopitekovia boli obyvateľmi lesostepí a otvorených priestranstiev, úkryty mali pod skalnými prevismi a v jaskyniach. Nepoznal oheň ani nástroje, používal len to, čo mu príroda ponúkla.
Najstaršie nálezy ľudského vývojového radu, ktoré už zaraďujeme do rodu Homo, sú z územia Afriky asi z obdobia 2 - 1,4 mil. rokov.

Homo habilis - človek zručný - vyrábal už primitívne kamenné nástroje, napr. pästný klin, mal vzpriamenú postavu, chodil na dvoch nohách a mal i pomerne dokonalú stavbu ruky, avšak krátky palec. Telesná výška tohto druhu bola asi 120 - 140 cm, hmotnosť 30 - 40 kg. Lebka bola celkovo zaoblenejšia ako u australopitekov, mala však ešte ploché čelo s mohutnými nadočnicovými oblúkmi. Veľmi široká tvár vystupovala dopredu. Masívna dolná čelusť bola zatiaľ bez bradového výbežku. Kapacita lebky bola 590 až 690 cm3. Vyrýval korienky a zabíjal zver.
Ďalšiu vývojovú fázu predstavuje druh Homo erectus.

Homo erectus - človek vzpriamený - žil približne medzi 1 miliónom až 350 tisícmi rokov. Mal dokonale vzpriamenú postavu s výškou 155 - 160 cm. Jeho lebka bola robustnejšia, mal ploché čelo a silné nadočnicové oblúky. Čeluste boli mohutné, ale chrup bol v podstate zhodný s chrupom dnešného človeka. Kapacita lebky bola 850 až 1050 cm3. Používal oheň, upravoval si nástroje, bol všežravec. Tvoril tlupy, spoločenstvo. Nepoznal pohreb - bol kanibal.

Neandertálec - človek praveký, pračlovek. Pochádza zo staršej doby kamennej. Žil v období zaľudnenia Zeme. V tejto dobe žili veľké živočíchy. Začal intenzívne pracovať na prežití - hľadal príbytok, dutiny v skalách. Používal oheň - predpoklad na prežitie. Odieval sa do kožušiny. Tu vidíme počiatky kultúrneho života. Vymieňa si informácie určitého druhu. Už to nie je len artikulovanie, ale zvuky. Začína prvá deľba práce. Ženy sa starajú o potomstvo, strážia oheň, opracuvávajú kožušiny.

Muži sú lovci.

Homo sapiens - tento človek už začal i zobrazovať zvieratá, človeka, najmä ženy, zachovali sa rôzne maľby, sošky, rytiny. Žena mala významné postavenie vo vtedajšej rodovej spoločnosti. Ľudia boli lovci a zberači, organizovali v skupinách spoločný lov na veľké cicavce a stavali si krátkodobé sídla. Obydlia v chladnom období aj vykurovali. Nálezy hrobov, zachovávajúcich určitý rítus a vybavených milodarmi, svedčia o rozvoji ideologických predstáv. HOMO SAPIENS


Pre druh Homo sapiens bola príznačná:

1.Hominizácia

Ř lebky - nárast mozgu, zvýšenie čelového oblúka, zmenšenie tvárovej časti, kapacita lebky bola 1450 cm3 pre muža a 1300 cm3 pre ženu.
Ř horných končatín - uvoľnil sa ramenný kĺb, hrudník sa sploštil, palec - plnohodnotný prst, protistojné postavenie - uchopovanie. Ř dolných končatín - vzrast panvovej kosti - bedrovej, sedacej, lonovej, uvoľnenie stehenného kĺbu. Noha - oporná funkcia.

2.Sapientácia - poľudšťovanie po stránke mentálnej. Jedinec rastie, ale získava aj na kvalite - vyvíja sa. Kultúra a spoločenské postavenie človeka išlo spolu s historickým vývojom.

Ř Nástroje a práca: Za milióny rokov vývoja hominidi prešli na skutočný lov, jedenie mäsa, delenie potravín a spolupracujúce správanie. To je univerzálna črta stratégie adaptácie človeka. Ř Komunikačný systém: Hominidná komunikácia je takmer celkom založená na učení. Kultúrny prenos (dedičstvo) systému komunikácie učením je základným atribútom jazyka. Ř Sexualita, tvorba párov, rodičovstvo: V oblasti sexuality prišlo k vývoju smerom k párovému životu (manželstvu). Sexualite pripisujeme spoločenskú funkciu (upevňovanie zväzkov páru), jej biologickou funkciou je rozmnožovanie (zachovanie rodu). Ř Výchova: Schopnosť rýchleho vývinu reči je podmienená mozgom. Okrem ochraňovania, kŕmenia, čistenia a hrania sa s deťmi, k úlohám rodičov patrí aj proces učenia. Systém odmena a trest sa premieňa na systém pokus - omyl, deti sa učia aj napodobňovaním. Spoločnosť napreduje vďaka vysokej zvedavosti a silnému nutkaniu bádať.
Ř Bádanie: Pre zdravý vývoj spoločnosti je potrebná rovnováha medzi láskou k novému (neofília) a strachom z nového (neofóbia). Keby ľudstvo stratilo neofíliu, stagnovalo by, keby stratilo neofóbiu, rútilo by sa do záhuby.
Ř Boj: Ak má druh prežiť a vyskytuje sa nejaká forma boja, cieľom nesmie byť zabiť, ale zvíťaziť. Ř Potrava: Človek lovil, aby prežil, dnes sa lov premenil na zamestnanie (prácu). Pôvodne náš predchodca lovil všetko, aby to zjedol a zjedol všetko, čo ulovil.

Dnes sa počet druhov, ktorých mäso človek konzumuje výrazne znížil.


Čo má človek spoločné s opicami a ľudoopmi?


¨ CHYTANIE. Primáty nemajú kopytá, plutvy, ani pazúry, ale majú 5 - prstovú ruku a stupaj nohy, ktoré sú schopné dobre chytať. Isté znaky ruky a stupaje, ktoré boli pôvodne prispôsobením na stromový život, pretrvali aj u súčasných primátov. Pohyblivé ruky a stupaje, ktoré vedeli chytať haluze, boli významným znakom v dávnom stromovom živote primátov. Palec postavený oproti ostatným prstom (opozícia palca) umožňoval "presné chytenie", čo bolo významné pri práci (zručnosť) a mohlo byť podporované chytaním hmyzu (zbieraním drobných semien) - pôvodným spôsobom stravovania. Človek a mnohí ďalší primáti majú schopnosť dať palec do opozície proti každému inému prstu. Veľa primátov má aj stupaj schopnú chytiť a niektorí vedia aj veľký palec stupaje postaviť do opozície proti ostatným palcom. Prechod hominidov k bipedálnemu pohybu (pohyb na dvoch končatinách) však zmenšoval chytacie schopnosti stupaje.

¨ OD ČUCHU K ZRAKU. Viaceré anatomické zmeny odrážajú znižovanie významu čuchu a zvyšovanie významu zraku u primátov - zrak sa pre nich stáva najdôležitejším zdrojom informácií. Opice, ľudoopi a človek majú vynikajúce priestorové a farebné videnie. Oblasti mozgu zabezpečujúce videnie sa zväčšujú. Oblasť určená pre čuch sa zmenšuje.

¨ CITLIVOSŤ NA DOTYK (OD NOSA K RUKE). Najcitlivejšie miesta na dotyk nachádzame u niektorých cicavcov na časti tela, ktorá je najviac vpredu (napr. pes a mačka na nose). U primátov najcitlivejším orgánom dotyku je ruka, osobitne citlivé sú brušká prstov.

¨ KOMPLEXNOSŤ MOZGU. Oblasti mozgu sú orientované na pamäť, myslenie a asociácie (koncový mozog) sa u primátov zväčšujú. Pomer k veľkosti tela presahuje tento pomer u väčšiny cicavcov. Vedci zvykli tvrdiť, že naučené správanie, oproti správaniu inštinktívnemu, oddeľuje človeka od živočíchov. Dnes treba takéto tvrdenie asi poopraviť, pretože aj u ľudoopov a opíc existuje rozsiahle učenie. Rozdiely v učení medzi ľuďmi a ostatnými primátmi sú skôr kvantitatívne, ako kvalitatívne: rozdiely sú teda skôr v stupni, ako v spôsobe (druhu).

¨ RODIČOVSKÁ STAROSTLIVOSŤ. Väčšina primátov porodí naraz iba jedného potomka, nie je to teda vrh skupiny potomkov. Príčinou tu je skutočnosť, že mláďa primátov si vyžaduje väčšiu starostlivosť a potrebuje (takto aj má) viac príležitostí učiť sa, v porovnaní s ostatnými cicavcami. Naučené správanie je významnou súčasťou adaptácie primátov.

¨ SPOLOČENSKOSŤ. Väčšina primátov sú spoločenské živočíchy, ktoré žijú spoločne s inými členmi svojho druhu.

Potreba dlhšej a pozornejšej starostlivosti potomkom má selektívnu hodnotu na podporu skupiny a skupinou. Medzi spoločenskosťou ostatných primátov a plno vytvorenou ľudskou kultúrou je priepastný rozdiel. Štúdie primátov v rôznych situáciách však odhalili viac podobností, ako by sa dalo predpokladať.

¨ VZPRIAMENÁ POSTAVA. Už náš stromový predchodca pri pohybe po stromoch často zaujal polohu tela, pri ktorej hlava bola výrazne vyššie, ako ostatné telo. Pri zostúpení zo stromového prostredia a prechode na zem bolo výhodné zaujímať vzpriamený postoj na dolných končatinách. Výhodnosť tohto znaku (tejto polohy) môžeme nájsť v týchto skutočnostiach:

- vyššou polohou hlavy nad úrovňou terénu sa zvyšuje význam a pôsobnosť zraku (ďalej dovidí a je schopný identifikovať nebezpečenstvo a zdroj potravy),
- hornými končatinami, uvoľnenými z lokomočnej funkcie, môže nosiť potravu do tábora, v ktorom žije so svojou spoločenskou skupinou, alebo ženy môžu nosiť na rukách svoje deti.
Existujú aj iné, asi menej racionálne spôsoby vysvetľovania predností vzpriameného postoja, napr., že človek sa vzpriamil, aby pohľad na jeho pohlavné orgány a druhotné pohlavné znaky pôsobil výraznejšie ako sexuálny signál.
Vzpriamená postava je typický znak človeka. Aj ľudoopi sú schopní zaujať vzpriamené držanie tela a pohybovať sa po dvoch končatinách - v skutočnosti to aj robia, nie však vždy.


A na záver ešte jeden citát MORISSA:

"Prirýchlo sme vystúpili na vrchol a preto, ako všetci zbohatlíci, sme náramne citliví na svoj pôvod."



ĽUDSKÉ RASY


Na otázku existencie ľudských rás v súčasnosti medzi odborníkmi nachádzame 2 extrémne odlišné stanoviská:

v Ľudské rasy neexistujú. Nepoznáme žiadne rasové znaky, ktoré by boli typické iba pre príslušníkov jednej rasy. Všetky znaky, ktoré považujeme za rasové, majú súvislú variabilitu: každý znak sa u človeka vyskytuje od najslabšieho po najsilnejší prejav, napr. farba vlasov existuje od najbledšej až po čiernu a existujú všetky medzistupne postupného tmavnutia vlasov...

v Ľudské rasy existujú. Táto skupina odborníkov uznáva správnosť argumentov uvedených v predchádzajúcom odstavci, tvrdí však, že pre každú rasu je typická istá kombinácia časti variačnej šírky každého znaku považovaného za znak rasový.

Ako podporný argument použijeme aj skutočnosť, že každý človek rozozná príslušníkov rôznych ľudských rás. Pochopiteľne, nemôžeme sa tu púšťať do problémov so zaradením istých skupín do niektorej zo základných ľudských rás.

Ľudská rasa je skupina ľudí, ktorí majú isté telesné znaky a tieto znaky vznikli v historickom vývoji a dedične sa prenášajú na potomkov, či už ako celok (skupina), alebo jednotlivo.

Ľudská rasa je teda biologickou kategóriou, kým národ je pojem vytvorený spoločenskými vedami.

Ľudské rasy vznikli v období sapientácie, v čase vývoja pračloveka na predvekého človeka, teda asi pred 100 000 rokmi. Vieme, že ľudstvo, všetky jeho rasy, tvoria jediný druh Homo sapiens. Zo Starého zákona sa odvodzuje názor, že ľudským rasám dali vznik traja synovia praotca Noeho. Teda praotec Noe mal troch synov a :
¨ Sem bol praotcom žltej rasy
¨ Chan bol praotcom čiernej rasy
¨ Jafet bol praotcom bielej rasy.

Ľudstvo sa rozdeľuje do 3 veľkých rás:

1. Žlto - hnedá rasa, mongoloidná rasa, ázijsko - americká rasa

Charakteristika:
Pomerne kompaktná skupina. Územčistá telesná stavba, menšia výška tela, kratšie končatiny, tvár široká a plochá (málo predo - zadne profilovaná), očná štrbina úzka, zväčša mandľovitého tvaru, mongolská krycia riasa na hornom viečku oka. Vlasy sú rovné a tvrdé, veľmi tmavo pigmentované, rovnako ako oči. Telesné ochlpenie je slabo vytvorené. Farba kože je žlto hnedá.
Príslušníci žlto - hnedej rasy:
Eskymáci,
Sibírci,
Laponci,
Číňania,
Mongoli,
Japonci (najsvetlejšia pokožka),
Indiáni,
Austrálski domorodci (neisté zaradenie),
Melanézania.
Pôvodný areál osídlenia:
Ázia, Amerika, Grónsko.

2. Biela rasa, europoidná rasa, kaukazoidná rasa:

Charakteristika:
Väčšinou štíhlejšia postava, dlhšie nohy, vlasy mäkké, jemné, vlnité. Dosť silné telesné ochlpenie. Farba očí, vlasov a pokožky rôzna (jasná až tmavá).
Príslušníci bielej rasy:
Ainovia (výrazné telesné ochlpenie),
Baltici,
Arménci,
Dinárci,
Mediteránci,
Nordici,
Alpínci,
Indovia,
Arabi,
Etiópania. Pôvodný areál osídlenia:
Európa, Ázia (Indický polostrov), severná Afrika.

3. Čierna rasa, negroidná rasa, rovníková rasa:

Charakteristika:
Je to najmenej jednotná ľudská rasa. Majú veľmi tmavo pigmentované oči, vlasy a pokožku, mäsité pery, vlasy majú kučeravé až veľmi kučeravé. V tejto rase nachádzame najvyšších ľudí (Nilotidi, Masajovia) aj najnižších ľudí (napr.

Pygmeovia).
Príslušníci čiernej rasy:
Sudanidi,
Bantuidi,
Nilotidi,
Negrili (trpasličia skupina),
Negriti (trpasličia skupina),
Dravidovia,
Veddovia.
Pôvodný areál osídlenia:
Afrika.

V charakteristike jednotlivých rás sme spomenuli iba niekoľko málo znakov, venujme teraz pozornosť ešte niektorým:

· pigmentácia pokožky, vlasov, očnej dúhovky,
· morfológia očnej štrbiny, hlavne horného viečka ("šikmé oči", mongolská riasa, bez krycej riasy /"dinarské oko"/, vretenovité oko /u nás/, mandľovité oko /stredomorie/),
· tvar nosa: veľkosť, šírka, výška, zakryvenie,
· tvar a výraznosť úst, pier,
· tvar prsníkov, napr. pupencovité prsia - negroidné,
· streatopygia a steatoméria: ukladanie nadmerného množstva tuku v sedacej oblasti (zozadu alebo zboku),
· proporcionalita postavy,
· ako kuriozitu si spomenieme, že existujú aj rozdiely v chuti ľudského mäsa (podľa názorov kanibalov), ako aj v telesnom pachu, čo môže byť odrazom zloženia stravy, ale aj osobnej hygieny.

Významnou oblasťou pri štúdiu ľudských rás je aj oblasť zdobenia ľudského tela:
§ maľovanie je najstaršou formou zdobenia tela, ktorá pretrvala do súčasnosti. Pravda, maľovanie nemuselo mať pôvodne dôvody estetické, ale napr. zvýšenie strašenia nepriateľa (bojové pomaľovanie), resp. identifikácie členov vlastnej skupiny.
§ tetovanie, pri ktorom sa do pokožky mechanicky vpravovali rôzne pigmenty.
§ pri tmavokožích, kde by pigmenty boli málo viditeľné, sa používala tvorba keloidných jaziev (do pokožky sa narezali jemné jazvy, do ktorých sa dávala nečistota, aby sa vytvorili plastické jazvy /dôvody boli aj zdravotné/).
§ deformácie: zmeny tvaru častí tela počas ich vývinu, napr. úprava tvaru hlavy (doštičkami alebo bandážami), alebo vytvorenie malých stupají u čínskych žien.
§ mutilácie: zmeny tvaru zrelých častí tela - napr. obrusovanie zubov, obriezka (odrezanie predkožky pohlavného údu), robili sa aj drastické mrzačenia vonkajších pohlavných orgánov žien, prepichovanie ušných lalôčkov, nosa, pier, amputácie článkov prstov. Trpasličie skupiny:

V Afrike, Ázii, Južnej Ameriky (zbytky) a v Melanézii žijú skupiny veľmi malých ľudí, ktorí ako prírodné skupiny ľudí žijú na úrovni doby kamennej. Netvoria jednotnú skupinu. Pri vysvetľovaní dôvodov, prečo sú trpasličí, nachádzame pokusy vysvetliť ich malú telesnú výšku endokrinnou poruchou, ktorá sa však zatiaľ nedokázala. Trpasličie skupiny považujeme za dolný okraj variačnej šírky tela druhu Homo sapiens, ktorá nie je podmienená patologickým stavom.
Poznáme kmene:
africké: Negrilo, Pygmeovia,
ázijské: Negrito.

Pygmeovia žijú vo vnútrozemí Afriky, v Kongu, pri rieke Ituri. Sú to najmenší ľudia na svete: priemerná výška tela mužov je 142,7 cm, priemerná výška tela žien je 136,0 cm.

Rozdeľujú sa na rôzne kmene (Bambuti, Akka, Batwa,...).
Pre ich stavbu tela je charakteristické: dlhý trup a krátke končatiny, veľká hlava (až 1600 ccm), hojné telesné ochlpenie.
Z Negritov si spomenieme Andamáncov: priemerná výška tela mužov je 148,6 cm, žien 138,8 cm.




RASIZMUS


Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.

Spočiatku, vo vedeckých pokusoch o vysvetlenie vzniku ľudských rás, nachádzame pokusy telesné a ostatné rozdiely medzi rasami pripísať rôznym podmienkam, v ktorých jednotlivé rasy žili. Ako príklad spomenieme výrok otca medicíny, ktorým bol HIPPOKRATES:
"Z fyziologického hľadiska je len jeden ľudský rod, národy rozrôzňuje podnebie, vody, zemepisné podmienky, stravovanie a mravy."
Po viacerých predchodcoch zakladateľom rasizmu sa stal J. A. C. GOBINEAU (1816 - 1882), ktorý v štvorzväzkovom diele "Štúdia o nerovnosti ľudských rás" dokazuje, že nemožno telesné charakteristiky a kultúrne znaky (napr. rozumové schopnosti), ktorými sa jednotlivé rasy líšia medzi sebou, vysvetľovať len podmienkami prostredia, že príčiny týchto rozdielov treba hľadať "hlbšie". Podľa neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnúť sa miešaniu s "menejcennými rasami". Samozrejme, za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú). Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "čistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvražďovacích táborov smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín, politických odporcov atď).

Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hľadať v:

- xenofóbii - strachu z neznámeho
- hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod.

Musíme si uvedomiť, že existuje rasizmus bielych proti čiernym, ale rovnako tak rasizmus čiernych proti bielym, bielych proti žlto - hnedým aj žltohnedých proti bielym a čiernym a čiernych proti žlto - hnedým, no skrátka existuje rasizmus všetkých proti všetkým.

Ktoré argumenty uvádzajú rasisti na podporu svojich názorov ?
- príslušníci čiernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi.
Skutočnosť, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že čierni sú menej inteligentní niečo povedať?
Ţ schopnosti merané inteligenčnými testami nie sú totžné s vrodenými vlohami,
Ţ výsledky testov závisia aj od školského vzdelania,
Ţ dedivosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%,
Ţ rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné okolnosti,
Ţ pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi (do 6 rokov),
Ţ matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec
Ţ testy sú robené na belošskej populácii.

Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutočne je vo väzniciach veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov.

Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Al. Dumas,...
Aj príslušníci iných rás vytvorili veľké kultúrne pamiatky.

Znaky, podľa ktorých by sme mohli belochov zaradiť medzi "nižších":
- nadočnicové valy sú u ľudoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u černochov,
- pery: chýbajú u ľudoopov, najvýraznejšie sú u černochov,
- silné ochlpenie tela. Ľudoopi, austrálci, belosi - černosi málo. ZÁVER

Vo svojej práci som venovala svoju pozornosť človeku. Dozvedela som sa, že cesta, ktorá viedla až k "terajšiemu človeku Homo Sapiens Sapiens", bola veľmi dlhá a neustále pokračuje ďalej. Hádam raz niekto bude písať rovnakú seminárnu prácu, ako ja, avšak tam my už nebudeme na tom najväčšom vývojovom stupienku živočíchov. Človek sa neustále, každým dňom vyvíja, zdokonaľuje. Hádam raz sa dostaneme až tak ďaleko, že vymiznú akékoľvek predsudky týkajúce sa fyzickej, etnickej, náboženskej a hocijakej inej odlišnosti. Hádam raz budeme môcť povedať: "Všetci sme sa vyvinuli rovnakým spôsobom, sme ľudia, a preto sa tak aj správajme!" A raz si snáď všetci spolu podáme ruky a vykročíme tou správnou nohou do ďalšieho "vývojového obdobia"...

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?