Čína

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4215×

Příbuzná témata



Čína

Štátne zriadenie: republika
Oficiálny názov: Čínska ľudová republika
Prírodné podmienky:

Poloha

Rozpriestiera sa na severnej pologuli; približne medzi rovnobežkami 53°- 20°. Z východu ju obmýva Japonské, Žlté a Východočínske more, Juhočínske more z juhu. Hranice z okolitými štátmi: sever – Mongolsko, Rusko, Kazachstan; východ – KĽDR a Kóprejská republika; juh – Vietnam, Laos, Mjanmarsko, Barma, Bangladéš, Nepál, India, Pakistan; východ - Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko. Rozloha
9 572 395 km2

Povrch
Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Najvyšší bod Mount Everest/ Qomolangma Feng/ Sagarmatha 8 848 m n.m..
1. SEVEROZÁPAD
V tejto časti sa nachádzajú dve hlavné panvy, Džungárska panva na severe a Tarimská na juhu. Rozdeľuje ich pohorie Tian Šan. Na Tarimskej panve sa rozprestiera rozľahlá púšť Taklamakan, ktorá je najsuchšou púšťou v Ázii. Turfanská preliačina je najväčšia oblasť pod úrovňou mora v Číne (-154 m). V Džungárskej panve sú úrodné stepné pôdy, na ktorých sa uplatňuje závlahové hospodárstvo, ale obsahuje aj menšie oblasti piesočných a kemenistých púští.
2. HRANICE S MONGOLSKOM
Oblasť leží na severe Číny v strede. Je to náhorná rovina s piesočnatými, kamennými a štrkovými púšťami, ktoré sa smerom na východ menia na step s úrodnými pôdami. Pozdĺž východnej hranice je lesnaté pohorie Veľký Chingan.
3. SEVEROVÝCHOD
Zahŕňa celú oblasť Dongbei Pingyuan (pravdepodobne v preklade Dongbeiská nížina) východne od Veľkého Chinganu. Začleňuje aj Mandžuskú nížinu, ktorá má rozsiahle pásy úrodnej pôdy a jej susedné pahorkatiny s početnými širokými dolinami a miernymi svahmi. Poloostrov Liaodong na juhu má dobré prírodné prístavy.
4. SEVERNÁ ČÍNA
Oblasť sa rozprestiera medzi oblasťou hraníc s mongolskom na severe a povodím rieky Jang’c ťiang na juhu a pozostáva z niekoľkých ucelených častí. Huangtu Gaoyuan na severozápade je tvorený nahromadenými sprašami. Tento región je značne terasovitý a obrábaný. Veľká čínska nížina, najväčšia nížina v Číne, pozostáva z úrodných pôd vzniknutých zo spraší. Nakoniec je to Šandongská vysočina na Šandongskom poloostrove.
5. JUŽNÁ ČÍNA
Túto oblasť obkolesuje roklinu rieky Jang’c ťiang.

Oblasť tvorí séria paniev s úrodnými aluviálnymi pôdami. Tieto panvy sú križované riekami a posiate jazerami. Sičuanská panva umiestnená na západe je uzavretá horskými výbežkami Centrálnych vrchov a predstavuje relatívne izolovanú oblasť kopcovitého terénu. Táto oblasť je známa intenzívnym terasovitým farmárstvom. Vrchoviny tejto časti sa tiahnu od východu Tibetskej náhornej plošiny až k moru.
6. TIBETSKÁ NÁHORNÁ PLOŠINA
Vysoká, horami lemovaná náhorná plošina je umiestnená na juhozápade Číny. Najvyššia náhorná plošina, Tibet má priemernú výšku 4877 m.n.m. Susedné pohoria sú Himaláje na juhu, Pamír a Karakoram na západe a Kven-Lun na severe. Plošina je posiata slanými jazerami a močiarmi, prekrižovaná horskými chrbtami a obsahuje aj pramene významných čínskych riek jako Indus, Brahmaputra, Chuang-Che, Jang’c-Ťiang, Mekong. Krajina je
pustá, neúrodná a posiata skalami.

Podnebie
Veľkú časť celkového podnebia má pod kontrolou ázijský monzún. V zime prichádzajú z oblasti vysokého tlaku na sibíri studené suché vetry a prinášajú nízke teploty do oblastí na severe od Jang’c-Ťiang a sucho do väčšiny krajiny. V lete teplý vlhký vzduch prúdi do krajiny z Tichého oceánu a produkuje dažde vo forme cyklónov. Oveľa menej dažďov je ďalej od mora a na záveterných stranách pohorí. Vzdialené nížiny na severozápade prímajú málo zrážok. Letné teploty sú pozoruhodne rovnaké v celej krajine, ale v zimy sú charakteristické extrémnymi rozdielmi v teplote medzi severom a juhom.
Juhovýchodná Čína na juh od Jang’c-Ťiang má subtropické podnebie, ktoré prechádza do tropického v najužnejších oblastiach. Priemerná letná teplota je 26˚C a v zime je to 18˚C úplne na juhu a 4˚C pri rieke Jang’c Ťiang. Priemerne 8 tajfúnov za rok hlavne medzi júlom a novembrom prináša ťažké dažde a vetry do pobrežných oblastí. Zrážky presahujú 990 mm ročne po celej južnej číne.
Severná Čína, ktorá nemá žiadne pohoria, ktoré by ju chránily od chladných vetrov zo sibíru, prežíva studenú a suchú zimu. Priemerné zimné teploty dosahujú 4˚C dole pri rieke Jang’c Ťiang až –10˚C na severe. Júlové teploty prekračujú 26˚C a vo Veľkej Čínskej nížine sa približujú k tridsiatke. Skoro všetok ročný dážď tu napadá v lete. Celkové ročné zrážky nepresahujú 760 mm a klesajú smerom na severozápad, kde je suchšie stepné podnebie. Každoročné zmeny zrážok plus možnosti prachových búrok a krupobití zneisťujú poľnohospodárstvo v tomto regióne. Oblasť Dongbei Pingyuan má podobné podnebie, ale chladnejšie ako severná čína.

Priemerná januárová teplota je –18˚C a júlové teploty prekračujú 22˚C. Zrážky sú koncentrované na leto a sú okolo 510 až 760 mm na východe a klesajú smerom na západ na 300 mm pri pohorí Veľký Chingan. Púštne a stepné podnebie prevláda v oblasi hraníc s Mongolskom a v Severozápadnej Číne. Januárové teploty sú tam pod –10˚C všade okrem Tarimskej panvy. Júlové teploty presahujú 22˚C. Ročné zrážky sú pod 250 mm a často sa vyskytnú oblasti pod 100 mm. Veľké výšky znamenajú pre Tibetskú plošinu polárne podnebie. Júlové teploty ostávajú pod 15˚C. Vzduch je celý rok čistý a suchý, ročné zrážky nepresiahnu 100 mm okrem oblastí úplne na juhu.

Vodstvo
Najvýznamnejšie rieky: Žltá rieka (Huang He), Jang-c´tiang (Chang Jiang), Brahmaputra,
Amur. Najvýznamnejšie jayerá: j.Lobnor, j.Kukunor, j.Tengrinor, j.Dongting. Väčšina čínskych riek sa vlieva do Žltého (brehy Číny obmýva v dĺžke 18 000 km),Východočínskeho a Juhočínskeho mora.


Obyvateľstvo:
Čína je najľudnatejší štát sveta. Číňania tvoria 91,9% obyvateľov. Pôrodnosť 2,1%, úmrtnosť je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 členov. Dĺžka života u mužov je 67 a u žien 76. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie.Počet obyvateľov – 1 273 600 000; hustota zaľudnenia – 133 na km2. Úradný jayzk: čínština, v autonómnych oblastiach aj miestne jazyky. Rasové a národnostné zloženie: Číňania – Chanovia 92%, Čuangovia – 1,5%, Mandžuovia – 0,5%, Chuejovia – 1%, Miaovia 0,5%, Ujgurovia 0,5%, Tibeťania 0,5%, iní 3,5% (cca 60 národností).
Náboženstvo: bez vierovyznania 69%, konfucionizmus 15%, budhizmus 9%, taoizmus 3%, islam – suniti 2%, kresťanstvo 1 %, iné 1%.
Urbanizácia: 32%; dojčenská úmrtnosť: 47%; analfabeti: 18,5%; nezamestnanosť: 7%.

Sídla
Administratívne usporiadanie: 22 provincií – bez Taiwanu (seng); 5 autonómnych oblastí: Guangxi (Kuang-si), Ningxia (Ning-sia), Xinjiang (Sin/ťiang), Tibet, Vnútorné Mongolsko;
3 mestské kraje (sih): Peking, Šanghaj, Tiencin; 2 osobitné administratívne oblasti: Honkong a Macao.
Hlavné mesto Peking (Beijing) – 6 840 000 obyvateľov, s aglomeráciou 11 250 000 obyv. Iné významnejšie sídla: Čunking –4 060 000 obyv., Šanghaj – 9 220 000 obyv., Chengdu – 3 010 000 obyv..

Hospodárstvo
Od konca sedemdesiatych rokov čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve.

Poľnohospodárstvo
Najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža.

Jej pestovanie sa sústreďuje okolo rieky Jang’c Ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblasí sú cukrová trstina, čaj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina. Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ale rozsiahle trávnaté oblasti Číny su dobrými pastvinami pre veľké stáda hlavne oviec a kôz ale aj koní a oslov. Veľmi významnou súčasťou čínskej stravy sú ryby, ktorých je hojno v okolitých moriach a v čínskych riekach. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva, ale v dnešej dobe sa musí drevo do číny ešte dodatočne dovážať aby sa pokryla spotreba.

Rastlinstvo a živočíšstvo:
Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čín. aligátor atď. V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súčasnej doby sa podarilo v Číne zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.

Priemysel
Čína má veľké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii čierneho uhlia a významná je aj ťažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v ťažbe rúd wolfrámu a na druhom v ťažbe cínu. Významná je produkcia antimonu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spalovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by mali pokryť vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo. Čína je jedným z najvýznamnejších výobcov umelých hnojív a cementu. Zaujíma čelné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia. Doprava
Dopravná sieť zahŕňa 53 000 mil. km železnic,1 mil.

km ciest a 109 200 km vodných ciest.
Uprednostňuje sa bicyklová doprava – vo veľkých mestách – je to oveľa rýchlejšie ako cesta autom.

Politický systém
MOMENTÁLNY POLITICKÝ SYSTÉM
Od 49-teho až do dnes sa stále Čína oficiálne nazýva Čínska Ľudová Republika. Celý štát ovláda jedna komunistická strana, ktorej starší členovia zároveň zastávajú najvyššie štátne funkcie. Podľa najnovšej ústavy z roku 1982 je najvyšším zákonodarným zhromaždením Celočínske Zhromaždenie Zástupcov Ľudu. Toto zhromaždenie, ktoré je volené voličmi cez obecné a okresné zhromaždenie, volí prezidenta, predsedu vlády a členov štátnej rady. Toto zhromaždenie však zasadá za celý rok v celku iba málo krát. Preto si menuje stály výbor o veľkosti 155 členov, ktorý vykonáva bežnú legislatívnu činnosť. Ale prakticky má v rukách celú moc politbyro komunistickej strany. Čína má značne prepracovaný systém oblastnej a miestnej štátnej správy. Na najvyššej úrovni sa krajina delí na 21 provincií a tri mestá – Peking, Ťiencin a Šanghaj, ktoré sú pod primou štátnou správou. Provincie sa ďalej delia na okresy a obce. V Číne formálne existuje päť autonómnych oblastí : Tibet, Sin-Ťiang, Vnútorné Mongolsko, Ningsia a Kuang-si.

Zaujímavosti
Čína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Číňania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili teraz svoju v poradí už tretiu loď „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie ľudskej posádky. Vesmírnu loď „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus. Takisto sa overila funkčnosť záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu čínskej technológie bol i prezident Ťiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Čínou prípravou na vstup do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslať ľudí do vesmíru. Zatiaľ to dokážu len Rusi a Američania. Podľa oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých astronautov. Peking hodlá uskutočniť kozmické lety s ľudskou posádkou do roku 2005 a potom chcú poslať človeka na Mesiac. Jazyk:
Hlavným jazykom je čínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými dialektami nie sú také veľké ako medzi južnými, ktoré sú stále častejšie považované za samostatné čínske jazyky. Tieto jazyky sa často medzi sebou líšia nielen výslovnosťou, ale i gramatikou, a na -
priek tomu, že používajú čínske znakové písmo, doplňujú ho v rade prípadov i vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z čínskych jazykov je tzv.

mandarínština, severná čínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná čínština. Väčšina obyvateľov južnej Číny sa však štandardnú čínštinu učí takmer ako cudzí jazyk. Písmo:
Čínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä výtvarného umenia nielen vo vlastnej Číne, ale i v ďalších zemiach. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie či reformu čínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60. rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci 50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Číne, ale tiež napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne veľký slovník, obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ľudia v súčasnosti používajú 6-8 000 znakov, na čítanie novín a časopisov je potrebné poznať 2-3 000 znakov. História Číny
2000 p.n.l. - centralizovaný štát
izolácia - Čínsky múr
vynájdenie obrázkového písma
úradníci a kňazi - vláda v štáte
objavy - kompas, pušný prach, papier, hodváb, keramika, porcelán...
rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek čínskej filozofie.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?