Čierna smrť

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5439×

Příbuzná témata



Čierna smrť

Behom niekoľko málo rokov vymrela takmer štvrtina populácie Európy. Mnohý z tých , čo prežili vpád „čiernej smrti“, boli presvedčení, že nastal koniec sveta.

Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA A DUCHA. Pestovanie tela , šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. .Fyzické telo sa stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať (nábožného) ducha. kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“. Prior na Sorbone menom Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že: “každé dotýkanie sa tela je už vážny hriech“.
Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami blchami , svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá a králi boli zavšivení , plní bĺch a svrabu. Akonáhle teda vznikol rezervoár nákazy morovej u krýs, BLCHY ich už okamžite preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a nekúpali. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný. Jedna takáto epidémia počas 6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých častiach Stredného východu a Ázie )
V 14 storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy, čiže asi 75 miliónov ľudí. Toto strašné ochorenie, vo svojej dobe nazývané „veľký mor“ alebo „čierna smrť “ zasialo do sŕdc všetkých ľudí v Európe paniku plnú hrozných prekvapení. Nikto pred ním nebol v bezpečí. Choroba sa prejavovala strašnými bolesťami hlavy sprevádzanými potením a zimnicou. Charakteristickým znakom, ktorý odlišoval obeť moru od chorého majúceho len vysokú teplotu ,boli hnisavé pupence na koži. Tieto morové hľuzy nazvané „bubo“ sa tvorili v podpaží , na krku a v hornej časti stehien. Ich farba sa menila od ružovej až po červenú a rozmery mohli presiahnuť veľkosť pomaranča. Najčastejším koncom utrpenia napadnutých obetí bola smrť v agónii.

Cesta čierneho moru do Európy
Prvý výskyt čierneho moru v Európe bol zaznamenaný v septembri 1347 , kedy sa 12 talianskych lodí vrátilo z Čierneho mora a zakotvilo v sicílskom prístave Messina.

Na palube ležali mŕtvi alebo umierajúci členovia posádky a cestujúci „so zapáchajúcou chorobou odhaľujúcou holé kosti“.
Svedkovia takýchto otrasných udalostí nemali o pôvode choroby ani tušenia. My teraz máme niekoľko verzií jej pôvode. Lode prepravovali nielen ľudí .Na palube skoro všetkých lodí boli aj krysy. Kŕmili sa nenásytne až do prasknutiu zásobami potravín určených pre posádku a cestujúcich .Po zakotvení lode v cieľovom prístave prišli tieto „lodné“ krysy do styku s miestnymi krysami. Krysy sa stali hostiteľmi bĺch infikovaných baktériami smrteľného ochorenia – moru. Krysy sa vrátili na loď.
A spolu s nimi aj infikované blchy , ktoré sa živili ich krvou a nakazili ich morom. Potom, čo začali nakazené krysy umierať, našli blchy nového hostiteľa človeka. Živili sa krvou členov posádky a preniesli mor aj na nich.
Po príchode lodí do Messiny museli doteraz žijúce krysy opustiť loď. Vzali si so sebou aj svoje blchy.
Špinavý a preľudnený európsky prístav bol pre krysy aj blchy rajom , kde sa mohli rýchle množiť. Odpadky boli hostinou pre krysy a krysie blchy. Keď krysa zomrela „presťahovali“ sa blchy na obyvateľov mesta Messina.
Tak prostredníctvom krýs , ktoré sa stali prenášačmi morom infikovaných bĺch, zahubila „čierna smrť “ milióny ľudí.

Hromadné hroby
Zomrelo toľko ľudí, že museli byť vykopané hromadné hroby a jamy, aby vôbec bolo možné toľko ľudí pochovať. Akokoľvek ani tieto hroby nestačili na pochovať všetkých mŕtvych a telá mnohých obetí zostali tlieť tam , kde títo ľudia zomreli
Panuje názor, že sa mor prvý krát vyskytol v strednej Ázii v roku 1330. Smrteľné ochorenie sa šírilo ďalej
na východ cez Čínu a Indiu a na západ cez Stredný východ a severnú Afriku a potom aj do Európy. Niektoré oblasti, ako napr. Škandinávia boli spustošené. Nórski osadníci v Grónsku úplne vymreli.

Umierali ako bohatí, tak chudobní, ako mladí, tak starí. Veľký podiel obetí bol tiež medzi kňazmi, pretože tí trávili mnoho času s chorými. Na druhej strane je podivuhodné, že niektoré oblasti ako napríklad okolie Milána v Taliansku vyviazli veľmi ľahko. Pretože nikto nepoznal skutočnú príčinu choroby, nikto nevedel, ako ju liečiť. Lekári skúšali liečebné prostriedky fantastického rozsahu. Jeden liečebný postup spočíval v užívaní lieku z 10 rokov starej melasy zmiešanej s nasekanými hadmi, vínom a 60-timi inými prímesami. Iný postup odporúčal chorému spať najprv na pravom a potom na ľavom boku. Žiadna z týchto liečebných procedúr neprinášala výsledky. Mnoho ľudí sa v nádeji obrátilo na vieru. Boh, ako hlásali, prišiel strestať hriešny svet.

Niektorí sa pridali k procesii, kde sa ľudia sami verejne bičovali koženými bičmi so železnými hrotmi na konci. Mnohí utiekli, zatiaľčo iní sa skrývali. Ďalší, ktorí boli presvedčení, že cítia smrť v pätách, sa rozhodli užívať si, kým je ešte čas. Choroba sa vyznačovala jedným obzvlášť mätúcim aspektom. Bola totiž nevyspytateľná. Prečo v jednom meste zomrel len každý desiaty človek a v inom meste sa stala obeťou celá polovica obyvateľov ? Dnes vieme, že v tej dobe existovali tri druhy moru. Najrozšírenejší bol uzlinový mor, no jeho dvaja konkurenti boli o to nebezpečnejší. Pľúcny mor sa vyvinie, keď baktéria moru zasiahne pľúca obete. Vykašliavaním sa smrteľný zárodok roznáša do vzduchu, kde môže byť dýchacími cestami ľahko prenesený na iného človeka. Touto cestou sa mor šíri veľmi rýchlo. Zabíja divoko a nečakane. Mor sa vracia
V roku 1351 nabrala čierna smrť znova dych. Podľa názoru stredovekého historika Froissarta zomrela tretina obyvateľov Zeme. Väčšina moderných historikov jeho odhady podporuje. Len v Európe bola obeťou moru určite štvrtina obyvateľstva. Čierna smrť pominula, ale nie choroba. Mor sa vracal v rokoch 1361, 1369 a ďalej v pravidelných intervaloch až do konca 15. storočia. Potom sa doba medzi jednotlivými epidémiami stále predlžovala. Naposledy mor silne zaútočil v Anglicku v roku 1665, keď sa jeho obeťami stalo 100 000 ľudí. Mor je aj dnes stále s nami. Na konci 19. storočia sa znovu objavil v Ázii a len v Indii zabil 6 miliónov ľudí. Naposledy udrel v Indii v roku 1995. Je ale zaujímavé, že i dnes nevieme iste, ako je možné, že sa táto choroba šírila tak rýchlo. Autori novej teórie Scott a Duncan tvrdia, že „čierna smrť“ postupovala v 14. až 17. storočí príliš rýchlo na to, aby ju mohli šíriť blchy (najčastejší hostiteľ choroby), aj keď ich v tej dobe už bolo mnoho. Nákaza v priebehu niekoľko dní prekonala vzdialenosť 300 km, a to aj do oblastí, ktoré neboli navzájom prepojené. Navyše sa šírila aj v zime, kedy sa blchy takmer nevyskytujú. ďalším argumentom je skutočnosť, že sa choroba šírila priamym stykom, aj keď nešlo o pľúcny, ale uzlinový mor, ktorý prenášala blcha. A tak autori nastolili otázku, ktorá pohla vedeckým svetom aj dosiaľ nezodpovedanými otázkami: spôsobila mor skutočne baktéria Yersinia Pestis alebo skôr vírus z podobného rodu, akým je napríklad Ebola ?

Ak tu šlo skutočne o chorobu vírusového pôvodu podobného Ebole, tak je zrejmé, že sa tento vírus môže kedykoľvek vrátiť...

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?