Chobotnice

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3268×

Příbuzná témata



Chobotnice

Po celé stáročia ich sprevádzala povesť zákerných oblúd, čo mocnými ramenami sťahujú rybárske lode do hlbín mora. Zabijakov, ktorí sa inteligenciou a prefíkanosťou vyrovnajú človeku. A hoci je správanie zdrojom ustavičných prekvapení, faktom je, že tieto navonok hrôzostrašné stovrenia patria medzi najplachejšie živočíchy na svete.
Už Jules Verne spomína v románe 20 000 miľ pod morom ramenatú obludu, čo zaútočila na ponorku Nautilus, a Victor Huho opisuje v Robotníkoch mora súboj človeka s obrovskou chobotnicou. Hoci sú to vo všeobecnosti neškodné, pomerne lenivé a plaché tvory. Veľké druhy, dorastajúce do dĺžky až 10 metrov, dokážu vyvinúť pri stisku ramien tlak jednej tony. Napriek mohutnosti sa však zdržujú v blízkosti svojich úkrytov, kam sa uchyľujú pri náznaku najmenšieho ohrozenia. Paradoxne pre človeka predstavujú nebezpečenstvo skôr malé druhy. Najjedovatejšia chobotnica na svete, 10 centimetrová Hapalochlaena maculosa, pri jedinom zahryznutí vylúči v slinách také množstvo tetrodotoxinu - tento jed je desťtisíckrát silnejší ako kyanid - že by stačilo na usmrtenie desiatich ľudí.
Chobotnice majú guľaté vakovité telo bez kostí. Z hlavy im vyrastá osem ramien pri koreni pripojených kožným záhybom. Ramená vyzbrojené množstvom prísaviek slúžia na prichytenie koristi. Všetky druhy chobotníc majú silný tvrdý zobák a veľké oči chránené viečkom. Ich výborný zrak sa svojou rozlišovacou schopnosťou približuje ľudskému oku. Na rozdiel od samotných mäkkýšov majú chobotnice pomerrne dobre vyvinutý veľký mozog, ktorý chráni chrupavka podobná lebke.
Zvyčajne sa pohybujú pomaly po morskom dne, opierajúc sa o ramená. Vedia však aj plávať - posúvajú sa mávaním záhybov medzi chápadlami. V prípade ohrozenia dokážu v okamihu vyštartovať dopredu, dozadu, či do bokov neraz až 50-kilometrovou rýchlosťou. Vďačia za to reaktívnemu pohonu - chobotnica jednoducho prudko vypustí vodu z prísaviek.
Keďže telo chobotníc nie je chránené schránkou - stratili už pred miliónmi rokov - príroda ich vybavila inými schopnosťami, ktoré ich chránia rovnako účinné. Je to živocích stovrený na únik. Pôsobením mozgovej činnosti na určité svalové vlákna vie zmeniť farbu celého tela, ale aj jeho jednotlivých častí tak, aby dokonale splynula so svojím prostredím. V stave ohrozenia vypustia chobotnice atrementovú tekutinu, ktorá vytvorí tmavý oblak a ochromí čuch a zrak nepriateľa. Farby však plnia v ich živote aj inú úlohu.

Keďže nemajú sluch a ani inú schopnosť rozlišovať zvuky, vedci predpokladajú, že navzájom komunikujú práve ich prostredníctvom. Táto teória sa zatiaľľ nepotvrdila. V každom prípade zmenou farieb chobtnice vypoveddajú o svojom citovom rozpoložení. Ak cítia prudkú emóciu, sčervenajú - domnievame sa, že by to mohlo značiť hnev, a keď sa boja, pôvodná hnedastá farba sa mení na bielu.
Hoci chobotnice patria medzi najrozumnjšie živočíchy na svete, ich inteligencia má svoje hranice. Výskumy potvrdili, že sú to učenlivé tvory s dobrou pamäťou. Zvládnu napríklad opakovaný prechod bludiskom podobne ako 2-ročné dieťa, reagujú na svetelné signály a rozoznávajajú predmety podľa veľkosti a tvaru. Medzi ich typické "povahové" črty patrí zvedavosť. Vrhajú sa na všetko, čo sa leskne. Dôkazom inteligencie sú podľa biológov aj zložité polohy a premeny tela, ktoré zaujmú, len aby unikli nepriateľovi. A niektoré druhy si stavajú úkryt z kameňov.
Samička sa pári len raz za život vo veku 3 a pol roka. Hoci samec má penis, oplodňuje partnerku jedným zo svojich ramien - hektokotylusom. Doň uloží spermofory - puzdrá so semenom, ktoré vylučuje jeho pohlavný orgán. Kopulácia neraz trvá aj niekoľko hodín. Po oplodnení si samica vyberie hniezdo, kde nakladie desaťisíce vajec. Žije v ňom šesť mesiacov a po celý čas neprijíma žiadnu potravu. Jej jediným zmyslom života je starostlivosť o vajcia, ktoré stráži, čistí a vháňa k nim jemným prúdom okysličenú vodu. Keď sa malé chobotničky vyliahnu, matka umiera. Vedci sa v názoroch na budúcnosť tohto živočíšneho druhu diametrálne rozchádzajú. Jedni tvrdia, že chobotnice raz zaujmú naše miesto, iní sú presvedčení, že sú len vývojovou chybou odsúdenou na zánik. Ak však ido o podivnú hru prírody, prečo na rozdielod iných živočíchov prežii na Zemi milióny rokov a nezahubila ich žiadna kataklizma?
Mimochodom:
- zaživací systém neumožňuje chobotniciam zásobiť sa potravou. Môžu sa nažrať až vtedy, keď strávia posledné jedlo.
- štyridsaťkilový jedinec dokáže tak zmeniť tvar svojho tela, že prejde otvorom s priemerom 7 centimetrov.
- ak príde chobotnica o chápadlo, do niekoľkých dní jej narastie nové
- v zálive Main objavili vedci v 10-metrovej hĺbke svetielkujúce chobotnice. Ich chápadlá prispôsobené životu v temnote produkujú svetlo, ktorým lákajú korisť. - mäso týchto hlavonožcov je obľúbenou pochúťkou, keďže obsahuje veľa bielkovín.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?