Chemoreceptory

Kategorie: Biológia (celkem: 932 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 4809×

Příbuzná témata



Chemoreceptory

Čuchové a chuťové receptory - chemoreceptory

Všetky informácie o zmene prostredia sú zachytávané čidlami (analyzátormi) v ktorých sú špeciálne bunky s vysokou dráždivosťou – receptory. Ku každému čidlu je priradená dostredivá dráha, po ktorej sú informácie vedené do ústredia CNS. Senzor čuchu je fylogeneticky najstarší špecifický zmyslový ústroj. Čuchové receptory sa počas vývoja sústredili na určitých miestach: tykadlá u motýľov a slimákov, zmyslové chĺpky u hmyzu, alebo v čuchovej sliznici nosa stavovcov. Čuchové ústroje človeka sa nachádzajú v hornej časti nosnej dutiny, zaberajú aj hornú klenbu a odpovedajúcu časť nosnej prepážky. Adekvátnym podnetom pre čuch sú prchavé látky obsiahnuté vo vdychovanom vzduchu. Človek dokáže rozlíšiť niekoľko tisíc čuchových kvalít ale vône a pachy sa nedajú ako podnety presne kvalifikovať. Čuchom rozpoznáva také nepatrné množstvo voňavých alebo páchnucich látok, ktoré sa nedajú poznať ani najjemnejšou chemickou analýzou. Len 50 látok poskytuje čisté čuchové pocity. Boli rozdelené na vône (pachy) korenené, kvetinové, ovocné, hnilobné a spáleninové. Väčšina látok svojou vôňou vyvoláva zmiešané pocity, kombinované často s dráždením ďalších receptorov, napr. chuťových. Vnímanie vône a chuti sa prelína, jazyk spracováva vnemy, zohrieva a urýchľuje vyparovanie vôní a tie bezprostredne unikajú cez nosové dutiny ktoré sú veľmi blízko mozgu. Čuchové bunky sú útle tyčinkové asi uprostred sú zhrubnuté. Na povrchu sliznice vyčnievajú z buniek citlivé vlásky. Z buniek vychádzajú axóny ktoré sa spájajú do čuchového nervu, a ten prenáša informácie do čuchového mozgu na spodnej ploche čelových lalokov. Podporné bunky, ktoré obklopujú zmyslové bunky tejto časti mozgu, majú oválne jadrá. Sliznica obsahuje žľazy, ktoré slúžia na zvlhčovanie čuchového epitelu. Ak je nosová výstelka podráždená vytvára väzkú látku – hlien.
V porovnaní z mnohými zvieratami je čuch človeka pomerne málo vyvinutý. Je to predovšetkým spôsobené vzpriamenou chôdzou, ktorá má za následok oddialenie hlavy od zeme a regresiu čuchového orgánu. Význam čuchu spočíva v spustení podmieneného reflexného vylučovania tráviacich štiav, pri vyhľadávaní vhodnej potravy, pri varovaní pred nepriateľom, pri orientácii v priestore, v obranných schopnostiach organizmu na dráždenie a škodlivé látky. Sliznica psieho nosa má mimoriadne veľkú plochu. Vzduch s pachmi vstupuje do nosovej dutiny vonkajšími nosovými otvormi – nozdrami. Sú pohyblivé lebo vyrastajú v chrupavke.

Dôležitou časťou nosa psa je čuchové bludisko, tvorené stočenými tenkými nosovými mušličkami. Rovnako ako celá nosová dutina sú pokryté sliznicou, na ktorej je rozmiestnené obrovské množstvo čuchových buniek. Okrem základného čuchového orgánu v nose, majú psy ešte ďalší pomocný orgán v papuli. Nachádza sa za očným zubom na podnebí a je schopný analyzovať čuch aj chuť. Pes má milión krát lepší čuch ako človek ale niektoré motýle ho majú oveľa lepšie vyvinutý, napríklad priadka morušová. Preto lebo samček dokážu zacítiť samičku vďaka svojim tykadlám na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vysoko vyvinutí čuch majú aj mačky, molekuly pachu nachádzajúce sa vo vzduchu sa zachytia na jazyku a ten je ďalej v styku s Jacobesnovým orgánom. Ktorý je umiestnený na podnebí. Priami spoj vedie do mozgu takže pachy získané takýmto spôsobom možno rýchlo identifikovať, čo umožňuje primeranú reakciu jedinca.
Had má veľmi dobre vyvinutí čuch, jeho zmyslovým orgánom je vidlicovitý jazyk, ktorý ustavične vysúva z pysku, zachytávanie a vyhodnocovanie pachov prebieha u neho tak isto ako u mačky.
Pomerne slabý čuch majú vyššie primáty. U vtákov je vyvinutí veľmi slabo, väčšina z nich nemá chuť a čuch vyvinutí vôbec. Veľrybám čuch celkom chýba. Z hmyzu spomeniem mravce, u nich je orgánom čuchu jeden pár tykadiel (antenny) ktoré sú vždy lomené a nachádzajú sa na hlave. Chuť

Chuť je spravidla spojená s činnosťou čuchového senzoru a s dráždením dotykových a tepelných receptorov v ústach. Orgánom chuti sú malé chuťové poháriky ( je ich približne deväť tisíc) nachádzajú sa v ústnej dutine, sú uložené hlavne v sliznici jazyka, čiastočne aj v sliznici mäkkého podnebia, zadnej steny hltanu. Chuťové poháriky sú malé dole rozšírené a zaguľatené epitelové útvary v sliznicovom epiteli. Sliznicový povrch je nad chuťovými pohárikmi prehĺbený do malej jamky. Chuťový pohárik sa skladá z dvojakých buniek: z vlastných chuťových zmyslových buniek a z podporných buniek. Chuťové bunky – štíhle, tyčinkové, povrchový štíhli koniec má krátku štetinku, ktorá trčí do chuťovej jamky.
Podporné bunky – tvoria plášť a os pohárika. Bunky plášťa sú štíhle, vretenovité, zostavené ako plátky pomaranča a medzi nimi sú uložené zmyslové bunky.
Na stenách zmyslových buniek začínajú chuťové vlákna, ktoré sa dostávajú do centrálneho nervstva. Všetky vlákna končia v centrálnom postrannom chuťovom jadre. Podnetom sú chemické látky rozpustené vo vode a slinách. Rozoznávame štyri základné chute. Všetky ostatné sú ich kombináciou.

Receptory na konci jazyka rozlišujú sladké chute, tu sa nachádza aj najväčšie množstvo chuťových pohárikov. V strede nad nimi sú receptory na rozlíšenie slaných chutí. Vzadu bližšie k hrtanu sú receptory na rozlišovanie trpkých chutí. Receptory na okraji jazyka reagujú na kyslé a ostré chute. Kyslú chuť rozoznávame nie len chuťovými pohárikmi ale aj nervovými zakončeniami v sliznici ústnej dutiny. Novorodenci rozlišujú najmä prvé dve chute –slané a sladké- dokazujú to súhlasnou reflexívnou mimikou. Neskôr si pomocou zvyku obľúbia aj ďalšie dve chute. Súhlasná mimika už nebude automatická ale adresovaná osobe ktorá ich kŕmi. Chuť má menšiu citlivosť ako čuch. Pri požití veľmi studeného alebo teplého pokrmu chuťové poháriky na chvíľu prestanú pracovať, teda necítime chuť jedla ale horúčavu alebo mrazenie. Ak si tú istú potravu necháme v ústach dlhší čas chuťové poháriky prestanú o nej vysielať informácie do mozgu. Chuť má význam pre reflexné vylučovanie tráviacich štiav, hlavne slín a žalúdočných i pankreatických štiav, taktiež pri výbere potravy a ochrane pred škodlivými látkami. Živočíchy aj človek si aktívne vyberajú živiny a soli podľa potrieb organizmu. U rýb sa chuťové poháriky nachádzajú na vonkajšej strane prednej časti hlavy(najmä na fúzoch okolo úst), niektoré z nich ich majú rozmiestnené po celom povrchu tela. Mačky necítia sladkú chuť, ale rozoznávajú pitnú vodu pomocou chuťových pohárikov rozmiestnených okolo vonkajšieho okraja jazyka.
U Mravcov sa chuťové receptory nachádzajú na trojčlennom čeľustnom tykadle. Na vrchnej ploche jeho vonkajšieho ostria, býva rad zvláštnych chuťových papill - orgánov chuti.

, | 16. října 2007
5 základých chutí
, | 04. prosince 2007
Rozoznávame päť základných chutí: horkosť, kyslosť, sladkosť, slanosť,umami Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Umami“
RECF
D, FV | 08. března 2008
CD
DXDCX, CD VB | 08. března 2008
EF VBGCXJKL,VFDNJMK,LMJDCSAXDCBGHNJMKNHBSAY&aysxdcjumki,ol.pô§púôol.,ikjmuhngbcdsxya&XSDACBGTJUK
, | 13. května 2009
fuj
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?