Charakteristika odvetví (PKT)

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 5501×

Příbuzná témata



Charakteristika odvetví (PKT)

Ďalšia sektorová analýza z dielne S.R.A.

Predstavujeme ďalší z krátkych prehľadov analyzovaných odvetví, ktorých cieľom je poskytnúť záujemcovi o jednotlivé odvetvia niekoľko základných informácii o odvetví. Dnes je to prehľad o textilnom, odevnom a kožiarskom priemysle. Komplexnú analýzu odvetvia získate na webových stránkach Slovenskej ratingovej agentúry, a. s. (www.slovakrating.sk)
Pozícia odvetvia v priemysle SR a charakteristika odvetvia
Textilný, odevný a kožiarsky priemysel má relatívne nízky podiel na tvorbe HDP – v rokoch 1999 a 2000 bol jeho význam z hľadiska pridanej hodnoty len 1,5 % (na HDP priemyslu bol tento podiel 5,5 %). Napriek nízkej tvorbe pridanej hodnoty, podiel odvetvia na zamestnanosti v priemysle dosiahol takmer 14 %. Tieto údaje svedčia o nízkej produktivite práce v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva. Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v porovnaní s európskym štandardom (HDP v parite kúpnej sily na Slovensku tvorí len približne polovicu priemeru EÚ) vytvára veľkú príležitosť na odbyt pre lacný a menej kvalitný dovoz z ázijských krajín. Tento fenomén výrazne sťažuje situáciu pre firmy, ktoré svojimi produktmi cieľujú domáci trh. Odrazilo sa to aj na vývoji zamestnanosti: od roku 1997 do roku 2000 klesol počet pracujúcich v odvetví o 15,6 % (pri podnikoch s 20 a viac zamestnancami).

Nenáročnosť výrobného procesu na kvalifikovanú pracovnú silu môžeme pozorovať aj na číslach o priemernej mesačnej mzde, ktorá v súčasnosti dosahuje 64 % úrovne priemernej mzdy v priemysle.
Pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel je v SR charakteristické:
· Domáca spotreba je orientovaná na lacné výrobky dovezené z Ázie
· Na jednej strane vysoký podiel malých a stredných podnikov, na strane druhej takmer 30 % tržieb tvoria šiesti najväčší reprezentanti odvetvia
· Vysoká exportná výkonnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu je ovplyvnená vysokým podielom reexportu
· Rozhodujúci zdroj pracovných príležitostí v niektorých regiónoch Slovenska, na druhej strane neochota pracovať v týchto odvetviach je ovplyvnená z dôvodu nízkej mzdy
· Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v SR, orientácia na lacné výrobky z ázijských krajín síce nižšej kvality, ale za nižšiu cenu
· V spoločnostiach s domácim kapitálom
o Zastaranosť výrobno-technickej základne
o Nízka produktivita práce
o Nízka miera investovania a malá adaptabilita k požiadavkám trhu
o Takmer neexistujúca výskumno-vývojová základňa a dizajnérske centrá
o Zotrvačnosť v distribúcii a predaji výrobkov s obmedzenou schopnosťou prispôsobiť sa zmenám v distribúcii textilných a odevných výrobkov v krajinách EÚ, ktoré sú spojené s prudkým rozvojom informatiky, využitím výpočtovej techniky a logistiky
o Konkurenčne nevýhodné postavenie z dôvodu rastu cien vstupných surovín vo väzbe na vývoj kurzu slovenskej koruny v porovnaní so zahraničnými producentmi
· V spoločnostiach so zahraničným kapitálom
o Vysoký podiel práce vo mzde a vysoký podiel ručnej práce
o Výborný prístup na trhy EÚ cez existujúce distribučné kanály
o Orientácia na výrobu moderných a luxusných výrobkov s vyššou pridanou hodnotou
o Rýchla reakcia na požiadavky odberateľa
Postavenie a charakteristika odvetvia v krajinách EÚ a vo svete
Svetovému textilnému, odevnému a obuvníckemu priemyslu vládne v súčasnosti Ázia s podielom na globálnej produkcii nad 40n%. Vzhľadom na charakter výroby je to pochopiteľné, lebo vo väčšine prípadov dominuje náročnosť na pracovnú silu. Keďže mzdové náklady v ázijských krajinách predstavujú len zlomok toho, čo vo vyspelých ekonomikách, disponujú konkurenčnou výhodou, ktorú ani niekoľkonásobne vyššia produktivita práce v západných krajinách nedokáže vykompenzovať. Náklady na pracovnú silu dosahujú v niektorých ázijských krajinách len niekoľko desiatok centov za hodinu, kým vo vyspelých ekonomikách viac ako 20 dolárov. Na druhej strane, napríklad produktivita práce v Číne a v Indii predstavuje menej ako 5 % hodnoty v Taliansku.
Vzhľadom na integračné ambície SR a na vysoký podiel exportu do EÚ, hľadanie perspektívy tohto odvetvia na Slovensku musí prebiehať spolu s víziou sektora v rámci Európskej únie. Európsky textilný, odevný a obuvnícky priemysel je charakteristický veľkým počtom malých a stredných podnikov. Priemerný počet zamestnancov je 20. Odvetvie zamestnáva celkovo približne 2,3 mil. ľudí, a preto nie je jeho perspektíva ľahostajná pre Európsku komisiu. Posledné roky priniesli veľkú reštrukturalizáciu v rámci sektora. Tak produkcia, ako aj zamestnanosť zaznamenali značné poklesy. V období 1995 – 2000 sa znížil počet zamestnaných aj počet podnikov o viac ako 10 %. Najväčšie pády zaznamenal odevný priemysel, ktorý v spomínanom období „stratil“ približne štvrtinu svojej produkcie, pričom napríklad spotreba textílie a odevov vnútri EÚ bola v uplynulých piatich rokoch pomerne stabilná. Platí teda, že negatívny vývoj spôsobil najmä masívny nárast dovozu: podiel importu na spotrebe sa zvýšil v poslednom desaťročí na 23 % v textilnom (z 12 %), na 46 % v odevnom (z 30 %) a na 55 % v obuvníckom priemysle (zo 48 %), pričom treba zdôrazniť, že trh EÚ je zatiaľ chránený pomocou rôznych taríf (liberalizácia sa predpokladá až od januára 2005).
[25. 2. 2002]
Obuvníkom zaspala reštrukturalizácia
Celkové tržby v kožiarskom a obuvníckom priemysle by v roku 2004 mohli v prípade pozitívneho vývoja odvetvia dosiahnuť 9,5 mld. Sk, čo by oproti východiskovému roku 1999 predstavovalo nárast takmer o polovicu. Tržby v tomto odvetví by tak mohli dosiahnuť 19-percentný podiel na celkových tržbách ľahkého priemyslu. Ak sa bude odbyt v tomto odvetví vyvíjať pesimistickejšie, objem tržieb sa v porovnaní s rokom 1999 zvýši len o 30 % a dosiahne 8,5 mld. Sk.

Vyplýva to z predpovedí vybraných ukazovateľov za odvetvia ľahkého priemyslu, ktoré vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR.
Pridaná hodnota by mala podľa lepšieho variantu vzrásť v odvetví za sledované obdobie o 48 % a dosiahnuť 3,5 mld. Sk. Predstavuje to najväčší nárast spomedzi ostatných odvetví ľahkého priemyslu. Horší variant počíta s 27-percentným rastom, pričom pridaná hodnota v kožiarskom a obuvníckom priemysle by mala predstavovať 3 mld. Sk.
Vývoj v odvetví by sa mal priaznivo odraziť aj na objeme vývozu. Ak sa bude kožiarsky a obuvnícky priemysel uberať smerom k priaznivejším hodnotám, vývoz by sa mal zvýšiť takmer o 56 % na úroveň 17 mld. Sk, čo opäť predstavuje najrýchlejšie tempo rastu. Opatrnejšie odhady predpokladajú rast exportu o 38 %, pričom výsledný objem by predstavoval 15 mld. Sk. Priemerný počet pracovníkov by mal podľa optimistického variantu vrásť o 8 % na 16,5 tis. zamestnancov.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, v kožiarskom a obuvníckom priemysle bude vývoj do roku 2004 stále ovplyvnený jeho zložitou hospodárskou situáciou. Viac ako v ostatných odvetviach sa tu prejavuje stagnujúci proces reštrukturalizácie, ktorý nevytvára pre najbližšie obdobie dostatočné predpoklady na rast produktivity práce a konkurenčnej schopnosti. Produktivita práce z tržieb by sa mohla do roku 2004 zvýšiť o 35 % na 567 tis. Sk na osobu. Pesimistickejšie predpoklady hovoria o náraste o 28 % na 548 tis. Sk na osobu.
Bratislava (SITA)
[28. 2. 2002]
Makroekonomický vývoj očami Slovenskej ratingovej agentúry
Pri ratingovom hodnotení subjektov a určovaní miery rizika nesplatenia finančných záväzkov na Slovensku je nevyhnutné poznať aj predpokladaný vývoj odvetvia, v ktorom daný subjekt operuje. Nezanedbateľnou časťou ratingovej správy je aj hodnotenie makroekonomického prostredia, keďže ekonomické cykly, hospodárska politika, legislatíva alebo politický vývoj môžu nepriamo ovplyvniť aj dianie v podnikovej sfére. Slovenská ratingová agentúra zverejňuje svoje názory na makroekonomický vývoj v kvartálnej analýze, ktorej prvé číslo je dostupné na internetovej stránke www.slovakrating.sk. Prinášame krátky úryvok z tejto analýzy, ktorý je zameraný na výkonnosť ekonomiky.
Rast slovenskej ekonomiky pramení v posledných kvartáloch tak zo zvýšeného domáceho, ako aj zahraničného dopytu. Posledné čísla ukazujú, že do popredia sa dostáva konečná spotreba. V prípade domácností sme v treťom štvrťroku 2001 zaznamenali najvyššiu dynamiku od začiatku roka 1999, kým rast spotreby štátnej správy bol najsilnejší za posledných 17 kvartálov.

Mierny nárast reálnych miezd, rast zamestnanosti a do istej miery aj výplata dlhopisov Fondu národného majetku (FNM), je podľa názoru Slovenskej ratingovej agentúry v pozadí vysokej dynamiky konečnej spotreby obyvateľov. V prípade štátnej správy protirečia posledné čísla snahám o krátenie spotrebných výdavkov. V prvých deviatich mesiacoch minulého roka bol tento dopyt v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 o 5,8 % vyšší.
Tvorba hrubého fixného kapitálu si počas prvých deviatich mesiacov udržiavala svoju dvojcifernú dynamiku. Z hľadiska prosperity slovenskej ekonomiky sú kľúčové súkromné investície, a preto je tento vývoj aj napriek negatívnym následkom na bežný účet potešiteľný. Zaujímavá je štruktúra tvorby fixného kapitálu za tretí kvartál. Celkový nárast o 16,5 % totiž nepochádzal z kategórie strojov, ale najmä zo stavieb. Tvorba ostatných stavieb (mimo budov na bývanie) sa v treťom štvrťroku medziročne zvýšila až o 65,9 %. Pri strojoch sme zaznamenali pokles o 6,7 %. Zmena stavu zásob sa vyvíjala predpokladaným smerom: negatívne očakávania vyústili do nižšej tvorby zásob ako v roku 2000. Zahraničný dopyt sa v prvých troch štvrťrokoch zvýšil o 9 %, čo je výrazne menej ako medziročná dynamika dovozu za rovnaké obdobie (15,0 %). V porovnaní s rokom 2000 sa čistý export výrazne znížil.
Štruktúra tvorby
Ako sme predpokladali, v štruktúre tvorby HDP nastalo niekoľko zmien. Už index POP, stavebná produkcia, ale aj vývoj priemyselnej produkcie naznačovali, že rast HDP v priemysle a stavebníctve bude slabší ako v predchádzajúcich kvartáloch. Nakoniec sa to potvrdilo: v obidvoch prípadoch bola pridaná hodnota v treťom štvrťroku menšia ako v rovnakom období minulého roka.
Slabnutie HDP v priemysle súvisí najmä so spomalením ekonomík v Európskej únii a s reštrukturalizáciou výroby u významných slovenských exportérov. Naposledy spomenutý faktor však dáva do roku 2002 nádej, že existujú určité rezervy, ktoré v nasledujúcich obdobiach môžu byť využité. Rast domáceho dopytu nie je vo všetkých prípadoch adekvátnou náhradou zahraničného dopytu, a preto len mierne kompenzuje straty objemov odbytu v zahraničí.
Pozitívne hodnotíme, že samotná priemyselná výroba (ktorá obsahuje najviac pridanej hodnoty) si udržala aj v treťom štvrťroku svoj rastúci trend. Výrazne jej pomohol rast HDP vo výrobe kovov a kovových výrobkov (+16 %).
Stavebníctvo je už dlhší čas v letargii. Investičné aktivity súkromného sektora zatiaľ nie sú také intenzívne, že by mohli výrazne otočiť nepriaznivý trend.
Tak, ako sme očakávali, trhové služby sú sektorom, ktorý môže profitovať z rastu domáceho dopytu. Služby totiž väčšinou nedovážame (neobchodovateľný sektor).

V treťom štvrťroku sa HDP v trhových službách zvýšil o 7,7 %, čo je výrazne vyššia dynamika ako celého hospodárstva. Nadpriemerné nárasty zaznamenala aj pridaná hodnota v netrhových službách (+4,5 %) a v pôdohospodárstve (+4,7 %).
Potenciálny produkt
Podľa Slovenskej ratingovej agentúry je výkonnosť slovenskej ekonomiky v súčasnosti pod svojím potenciálom približne o 0,6 % (stred intervalu 0,3 až 0,9 %). To znamená, že stále existuje priestor na zvýšenie agregátneho dopytu bez toho, aby sa inflačné tlaky výrazne zvýšili.
Zo strednodobého hľadiska majú v ekonomike investície kľúčovú úlohu. Tu sa vynára otázka zdrojov potrebných na nakúpenie investičných statkov. Existuje niekoľko možných prameňov: zahraničné investície, úvery, zisk v podnikateľskej sfére alebo vládne úspory. Môžeme skonštatovať, že okrem poslednej kategórie nastali pozitívne zmeny vo všetkých uvedených kategóriách.
Na prvý pohľad vyzerá stav úverov v ekonomike veľmi nepriaznivo. Na konci novembra 2001 bol objem úverov v ekonomike o 67,2 mld. Sk nižší v porovnaní s decembrom minulého roka. Hlavnou príčinou je ozdravenie bankovej sféry a s tým súvisiaca konverzia úverov na štátne dlhopisy v objeme približne 100 mld. Sk. Ak sa pozrieme na objem čerpaných úverov, vidíme rastúci trend. Ich hodnota bola v októbri 2001 o 163 % vyššia ako pred rokom.
Ziskovosť firiem sa taktiež zvyšuje relatívne rýchlym tempom. Na základe údajov štatistického úradu sa hospodársky výsledok pred zdanením vo finančných a nefinančných korporáciách v prvých troch štvrťrokoch 2001 medziročne zvýšil o 34,3 %. Čisto za nefinančné podniky to bolo až 43,8 %.
Ak chce Slovenská republika dosiahnuť strednodobo vysoký rast HDP, pravdepodobne bude musieť časť zdrojov „ušetriť“ aj štát. Vysoké úspory štátu sa však v súčasnosti nedajú očakávať, keďže vo verejných financiách je momentálne prvoradou úlohou zabezpečenie strednodobej udržateľnosti schodku.
Ako sme ďaleko
Posledné údaje o HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa boli zverejnené za rok 1998. Slovenská republika pred dvoma rokmi dosahovala 49 % úrovne priemeru členských krajín EÚ. V súčasnosti predpokladáme tento podiel v blízkosti 50 %.
Čo sa týka cenovej úrovne, Slovenská republika momentálne dosahuje len približne 40 % cenovej úrovne Nemecka. Dá sa teda povedať, že SR sa nachádza niekde na polceste smerom k „západnému štandardu“. Treba však dodať, že vstup do Európskej menovej únie bude podľa nášho názoru možný už pri hodnotách okolo 60 % (tak pri reálnej, ako aj pri nominálnej konvergencii).

Dosiahnuť túto métu však potrvá ešte niekoľko rokov, a preto nevidíme v najbližších štyroch rokoch veľké šance na vstup do EMÚ. Na margo treba dodať, že vstup do EÚ je, samozrejme, možný aj bez vstupu do EMÚ (kodanské kritériá sú „mäkšie“ ako maastrichtské).
Záver
Na rozdiel od viacerých inštitúcií, ktoré znížili svoje odhady, Slovenská ratingová agentúra predpokladá rast hrubého domáceho produktu v roku 2001 naďalej na úrovni 3,2 %. Na ponukovej strane sa dá počítať so silným rastom trhových služieb, existujú však určité náznaky, že v ďalšom období by sa mohlo opätovne dariť aj priemyslu (aj keď s menšou dynamikou).
V tomto roku predpokladáme rast ekonomiky na úrovni 3,5 %. Štruktúra rastu by mala byť podobná ako v posledných štvrťrokoch: vysoký rast spotrebného a investičného dopytu, ktorý však bude vo veľkej miere uspokojovaný z dovozu. V prípade, že sa ekonomikám v EÚ (najmä Nemecku) podarí prekonať útlm už na konci prvého polroka, rast slovenskej ekonomiky môže byť aj vyšší. Udržanie tempa nad tromi percentami by znamenalo, že sa v reálnej konvergencii urobí ďalší krok vpred.
Najvýznamnejším rizikom je rast konečnej spotreby domácností, ktorý môže narušiť udržateľnosť rastu ekonomiky zo strednodobého horizontu (vzhľadom na prehĺbenie externej nerovnováhy). Preto je dôležité, aby rast reálnych miezd bol v súlade s rastom produktivity práce v ekonomike. V súčasnosti je preto žiaduce pri stanovovaní nominálnych miezd prístup, ktorý zohľadňuje ex-ante, a nie ex-post infláciu.
[28. 1. 2002]
Podnikavosť sa prejavila po privatizácii

Ilustračná snímka TASR/S. Písecký
Elektrotechnický priemysel ako jedno z mála odvetví na Slovensku zaznamenáva od roku 1998 trvale rast počtu zamestnancov: z vtedajších 35 tis. sa ich počet vlani zvýšil v 180 podnikoch na 43,2 tis. (vlani za 10 mesiacov o 5,5 % viac ako v predchádzajúcom roku), čo už samo osebe svedčí o dynamike odvetvia. Výrazne sa zvyšujú aj tržby za vlastné výkony a tovar v odvetví, prudko rastie tiež vývoz produktov (medziročne o 23 %).
Napriek tomu je saldo zahraničného obchodu SR aj s elektrotechnickými výrobkami záporné – vysoko prevyšuje objem dovozu ich vývoz. To poukazuje na ďalší priestor a rezervu sa rozvoj elektrotechniky, po ktorej je dopyt na domácom trhu. Prevahu nad vývozom má najmä dovoz počítačov a kancelárskych strojov, rádiových, televíznych a spojovacích zariadení. „Skok v schodku zahraničného obchodu v elektrotechnickom sortimente vyplýva z dvoch skutočností: elektrotechnika je prvou podmienkou na modernizáciu celého hospodárstva.

Druhou je prudký rozvoj veľkých obchodných reťazcov, nové supermarkety spotrebnou elektrotechnikou napĺňali svoje sklady,“ vysvetľuje riaditeľ odboru strojárstva, hutníctva a elektrotechniky Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ing. Michal Širica.
V elektrotechnike, ktorú mnohí začiatkom 90. rokov odpisovali ako odvetvie, v ktorom nemáme na to, aby sme držali krok so svetom, sa badateľne prejavila podnikavosť až po úplnej privatizácii ukončenej v roku 1996, konštatuje odvetvový špecialista MH Ladislav Krupa. No pripomína, že sme sa museli vzdať ilúzie o vlastnej ceste. „Nízke mzdové, a zatiaľ ešte aj energetické náklady, priťahujú zahraničných investorov, hoci mnohí vyčkávajú na vhodnejšie podmienky, napríklad dobudovanie diaľnic,“ dodáva M. Širica. Prínos zahraničných firiem, ako je napríklad Siemens, Sony, Osram alebo Alcatel, ktoré už podniky u nás považujú za svoje materské, je v tom, že prichádzajú s novými inovačnými radmi výrobkov zvyšujúcimi konkurencieschopnosť, rozširujú trhový priestor na zvyšovanie vývozu a navyše v nich u nás vznikajú aj výskumno-vývojové základne.
V roku 2000 bola hodnota investícií v elektrotechnike 3,1 mld. Sk, za vlaňajšok sa očakáva vyššie číslo, lebo len za deväť mesiacov dosiahla 2,2 mld. Sk. V začínajúcom roku možno čakať prínos z investície 2,4 mld. Sk belgickej firmy Punch International do závodu na výrobu vychyľovacích cievok pre Philips v Námestove, ktorá sľubuje zamestnanie pre 2,5 tis. ľudí, z vyše miliardovej investície japonskej firmy Matsushita do výrobne audio-, video- a DVD komponentov v Krompachoch zamestnávajúcej 1 200 pracovníkov, z investícií firmy Ecom v Trstenej a Starej Ľubovni, ako aj z avizovanej investície americkej firmy Delphi do výroby autokáblov v Senici.
„Hoci podmienky pre výrobcov v elektrotechnike sťažujú prísnejšie európske ekologické normy, rozmach informačných technológií, telekomunikácií a investície do budovania priemyselných parkov dávajú tomuto odvetviu povzbudzujúce vyhliadky aj na tento i nasledujúce roky, v ktorých sa postupne budú prejavovať výsledky dnes rozbehnutých investičných aktivít,“ konštatuje M. Širica. Štátny rozpočet po vlaňajších 500 mil. Sk pridelil tento rok ďalších 452 mil. Sk na budovanie priemyselných parkov vo forme dotácií mestám a obciam, čo je až 70 % nákladov na prípravu ich infraštruktúry.
Bratislava (hn/Ivan Špáni)
[15. 1. 2002]
Vyhne sa slovenské strojárstvo recesii?
Slovenské strojárstvo sa v uplynulom roku vyvíjalo pozitívnym smerom. Aj keď sú zatiaľ známe štatistické údaje za tri štvrťroky, príp. desať mesiacov, možno konštatovať, že celkovo hospodárenie v odvetví prešlo zo straty do zisku, ktorého podniky vytvorili za 3 štvrťroky 7,8 mld.

Sk, najmä vďaka tomu, že pridaná hodnota rástla o 17 %, produktivita práce z tržieb o 15 %. Pre ďalší vývoj v odvetví je významné, že o viac než dve tretiny oproti predchádzajúcemu roku rástli obstarané investície, a to aj napriek tomu, že podniky sa sťažujú na vyčkávacie pozície transformovaného bankového sektora k poskytovaniu úverových zdrojov, klesla úverová zaťaženosť odvetvia i objem bankových úverov. Prejavujú sa priaznivé podmienky na investovanie v SR.
Zatiaľ čo od roku 1998 do roku 2000 klesol počet pracovníkov v strojárstve zo 120 625 na 101 908, vlani sa už dramatický pokles prakticky zastavil, ubudlo iba okolo 350 pracovníkov. Inak je to s trendom salda zahraničného obchodu so strojárskymi výrobkami. Zatiaľ čo v predchádzajúcich dvoch rokoch sa oproti deficitu 18,4 mld. Sk z roku 1998 dosahoval prebytok, vlani už bol prebytok miernejší, aj keď vývoz oproti roku 1998 výrazne vzrástol a aj oproti roku 2000 je o viac než 10 % vyšší, prekonáva ho tempo rastu dovozu strojárskych výrobkov – najmä automobilov – na Slovensko.
Na druhej strane vyše polovice tržieb celého odvetvia – a spolu s dodávkami z ostatných výrobných odborov vyše 60 % – predstavujú tržby z výroby dvojstopových motorových vozidiel, v podstate z Volkswagenu, ktorý sám produkuje polovicu celkových tržieb strojárstva na Slovensku a svoju pozíciu posilňuje. Rizikom takéhoto veľkého podielu jedného sektora je veľká citlivosť nielen strojárstva, ale slovenského priemyslu, ba celého hospodárstva, na konjunkturálne zmeny v ňom.
„Zvyšujúci sa podiel dodávok pre automobilový priemysel, ktorý tvrdo trvá na ich vysokej kvalite, núti našich výrobcov zvyšovať kvalitu a efektívnosť. Umožňuje vyrábať aj pre iných európskych výrobcov, nielen pre Volkswagen, ktorý nasáva nových subdodávateľov,“ hovorí riaditeľ odboru strojárstva, hutníctva a elektrotechniky Ministerstva hospodárstva SR Ing. Michal Širica. Upozorňuje aj na ďalšie investície, napr. INA v Kysuckom Novom Meste prispela k rozširovaniu ložiskovej výroby, trnavský Sachs pritiahol do tohto mesta výrobcu tlmiacich elementov pre automobilový priemysel Boge Slovakia, za úspech označuje, že sa podarilo pohnúť s Calexom Zlaté Moravce, kde dánska firma Danfoss oživuje výrobu kompresorov a dáva reálnu nádej na vstup zahraničného investora aj do Nového Calexu a na zachovanie výroby bielej techniky v Zlatých Moravciach. Podobný postup očakáva tiež od koordinácie riešenia situácie v nových i starých lodeniciach v Komárne. V tomto M.

Širica oceňuje aj pôsobenie novelizovaného zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý umožňuje správcovi konkurznej podstaty pokračovať vo výrobe. „Zásluhou“ pomalosti súdnictva a nedostatku konkurzných sudcov je vymáhateľnosť práva stále nízka.
Posledné dva mesiace už aj slovenské strojárstvo cíti dôsledky recesie vo svete, niektoré podniky ohlasujú prepúšťanie zamestnancov. M. Širica však vidí nádej v rozvoji priemyselných parkov, najmä priemyselný park pre Volkswagen na Záhorí si bude hľadať nových subdodávateľov. A mala by sa prejaviť aj reštrukturalizácia podnikov DMD holdingu, kde možno po konkurzoch očakávať prílev zahraničných investícií. Tie by mali byť i v tomto roku motorom rozvoja odvetvia. Najmä podniky so zahraničnou účasťou napredujú, no naďalej je v strojárstve nevyužitých 35 – 45 % kapacít. „Základnou stratégiou strojárskych spoločností bude spájanie sa do veľkých nadnárodných korporácií, čo sa prejaví v sústreďovaní strojárskej výroby pri znižovaní výrobných nákladov. Strojárske podniky sa budú v nasledujúcom roku viacej orientovať na zákazníka. Základné trendy sa sústredia najmä na automobilovú výrobu, kde sa v budúcnosti očakáva pôsobenie nadnárodných spoločností,“ predpokladá ministerstvo hospodárstva.
Bratislava (hn/Ivan Špáni)
[11. 1. 2002]
Tržby v chemickom priemysle porastú

Tržby v chemickom priemysle by v roku 2004 mohli v prípade pozitívneho vývoja odvetvia dosiahnuť 159,653 mld. Sk, čo by oproti východiskovému roku 2000 bolo o 11,4 % viac. Ak bude odbyt v tomto odvetví nižší, objem tržieb sa v porovnaní s rokom 2000 zvýši len o 7,5 % a dosiahne 154,064 mld. Sk. Najväčšiu časť predstavujú tržby za rafinérske ropné produkty, chemikálie, chemické výrobky a vlákna. Vyplýva to z predpovedí Ministerstva hospodárstva SR týkajúcich sa organizácií s 20 a viac pracovníkmi. Pridaná hodnota v odvetví by mala podľa nižšieho variantu predpovedaného rezortom hospodárstva za štyri roky vzrásť o 21,6 % a dostala by sa na úroveň 36 mld. Sk, vyšší variant počíta so 41,9-percentným rastom a dosiahnutou pridanou hodnotou 42,009 mld. Sk. Ak sa bude odvetvie uberať priaznivým smerom, mal by vývoz vzrásť o 19,3 % na 119,1 mld. Sk. Podľa opatrnejších odhadov narastie o 12,2 % na 112 mld. Sk. Menej optimistický variant počíta so znížením počtu zamestnancov na 34 300 (8,1 %) optimistickejší so znížením o 4,1 %, na 35 800 ľudí. Rezort hospodárstva predpokladá výrazný nárast produktivity práce. Z tržieb by mala vzrásť o 12,1 % až 21,3 % na 4,303 mil. Sk až 4,655 mil. Sk na osobu.

Najvyšší nárast sa predpokladá pri tržbách z rafinérskych ropných produktov a najnižšia produktivita sa zaznamená pri tržbách z výrobkov z gumy a plastov. Vývoj produktivity práce z pridanej hodnoty predpokladá priemerný rast o 26,8 % až 54,5 %, teda rast pridanej hodnoty na 1,006 mil. Sk až 1,225 mil. Sk na osobu. Aj v tomto prípade MH prognózuje najvyššiu produktivitu práce pri rafinérskych ropných produktoch.
Bratislava (SITA)
[7. 1. 2002]
Najvýznamnejším rizikom je súčasná závislosť odvetvia od ruskej ropy
MAKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE
Slovenská ekonomika v posledných dvoch štvrťrokoch zvýšila svoju dynamiku v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na raste HDP sa podieľal tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Prvý polrok bol charakteristický najmä nárastom tvorby hrubého kapitálu, čo je zo strednodobého hľadiska významným determinantom prosperity hospodárstva. Slovenská ratingová agentúra, a. s., pozitívne hodnotí uzavretie ďalších kapitol pri negociačnom procese s Európskou úniou, ako aj zvýšenie stability vo finančnej sfére (tak pomocou privatizácie, ako aj prostredníctvom legislatívnych zmien). Predaj štátneho podielu pokračuje aj v energetickom sektore. Pokrok v oblasti niektorých štrukturálnych reforiem bol uznaný aj ratingovými agentúrami Standard & Poor's a Moody's, ktoré zvýšili dlhodobý rating Slovenska v cudzej mene na investičný stupeň. Pravidelná ročná správa Európskej komisie označila SR za fungujúcu trhovú ekonomiku.
Posledné mesiace však priniesli aj udalosti, ktoré môžu znamenať potenciálne nebezpečenstvo pre Slovensko v budúcom období. Teroristické útoky v Spojených štátoch majú významný vplyv aj na ekonomiku USA, ktorá sa ich následkom dostala do recesie. Kľúčovou otázkou je: Ako dlho bude recesia trvať? V prípade, že nenastanú ďalšie skutočnosti vojenského charakteru, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na hospodárstvo USA, masívne monetárne a fiškálne stimuly by mali zapríčiniť rast HDP už v druhom polroku 2002. V tom prípade bude recesia len krátkodobého charakteru a nemala by výrazne a dlhodobo ovplyvniť ani výkonnosť ekonomík EÚ a sprostredkovane ani krajín v strednej a vo východnej Európe. Navyše, rast HDP na Slovensku už nie je produkovaný výlučne na báze rastu zahraničného dopytu. Pozitívnym efektom recesie je predpokladaná nižšia cena komodít na svetových trhoch (z dôvodu slabšieho dopytu), ktorá sa môže premietnuť aj do nákladov firiem. Spoločnosti vyvážajúce komodity však pravdepodobne budú mať nižšie tržby.
Ďalšie riziká vyplývajú z možného relatívne vysokého rastu konečnej spotreby domácností v budúcom roku.

Regulované ceny sa v roku 2002 zvýšia len mierne, čo môže podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry znížiť dynamiku indexu spotrebiteľských cien v prvých dvoch mesiacoch budúceho roka na úroveň v blízkosti 5 %. Určitá rigidita nominálnych miezd môže potom viesť k rýchlejšiemu rastu reálnych miezd. Navyše, čistý príjem obyvateľov sa zvýši aj v dôsledku zníženia daní z príjmu fyzických osôb. Vyšší rast konečnej spotreby domácností môže následne zvýšiť deficit na bežnom účte, keďže historické časové rady ukazujú relatívne vysokú elasticitu dovozov na rast výdavkov domácností. Situácia je pritom už v súčasnosti nepriaznivá – podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry, a. s., dosiahol schodok zahraničného obchodu v septembri 9,5 % z HDP (na 12-mesačnej báze).
Hlavné rizikové faktory
Pretrvávajú problémy vo fiškálnej oblasti aj na trhu práce. Verejné financie sú momentálne medzi najproblémovejšími oblasťami slovenskej ekonomiky. Musíme však rozlíšiť krátkodobé a dlhodobé časové hľadisko. Čísla o hospodárení v štátnom rozpočte za prvých desať mesiacov indikujú, že problémy s udržaním deficitu verejných financií pod plánovanou hodnotou (3,9 % z HDP) pravdepodobne nebudú. K objektívnosti treba dodať, že ak hovoríme o plánovanej hodnote, tak máme na mysli metodiku, na základe ktorej bol stanovovaný cieľ v oblasti deficitu. Zo strednodobého hľadiska však naďalej pretrvávajú otázniky nad udržateľnosťou pasívneho salda. Absencia konsenzu nad úlohou štátu v ekonomike a pomalé riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti a verejnej vo správe, sú hlavnými rizikovými faktormi.
Spoločnosť Transpetrol ako jediný predstaviteľ odvetvia operuje vo veľmi špecifickom segmente, kde má monopolné postavenie. Na hospodárske výsledky spoločnosti môže v budúcom období najviac vplývať dopyt po ropných produktoch na Slovensku, ako aj v ČR a Európskej únii. Vzhľadom na očakávaný rast konečnej spotreby domácností a relatívne nízku predpokladanú cenu ropy v budúcom roku, Slovenská ratingová agentúra počíta s nárastom dopytu po ropných produktoch v SR. Keďže aj v pozadí ekonomického rastu ČR stojí domáci dopyt, zvýšenie dopytu je reálne aj u západných susedov. Odlišná by mala byť situácia v Európskej únii, kde pokles dynamiky konjunktúry s veľkou pravdepodobnosťou zabráni vysokému rastu dopytu.
Aký bude svetový dopyt
Od útokov na Spojené štáty sa výrazne zvýšilo riziko náhlej zmeny ceny ropy na svetových trhoch. Útoky na Afganistan zatiaľ neznamenajú pre cenový vývoj priamu hrozbu, avšak špekulácie o možných útokoch na Irak môžu ceny krátkodobo vychýliť. Nehovoriac o ďalších možných teroristických útokoch na USA, pred ktorými varovali aj oficiálne miesta z Washingtonu.

Ak nenastanú žiadne nepredvídateľné udalosti vojenského charakteru, Slovenská ratingová agentúra, a. s., nepredpokladá výraznejší nárast ceny ropy v krátkodobom horizonte, a to z niekoľkých dôvodov. OPEC do konca roka nebude pravdepodobne znižovať svoju produkciu (rozhodnutie o krátení by malo mať účinnosť od prvého januára). V nasledujúcich mesiacoch rátame s poklesom dopytu, keďže recesia sa preukáže v najväčšej miere práve vo štvrtom kvartáli. Zásoby ropy sú pritom dostačujúce, takže tlak na ceny bude skôr opačný. Okrem toho súčasná produkcia OPEC je vyššia než dohodnutá kvóta. V prvej polovici budúceho roka budú musieť krajiny OPEC vyvinúť veľa úsilia na to, aby udržali ceny ropy v stanovenom pásme 22 až 28 USD za barel. Svetový dopyt bude pomerne slabý a nie je isté, či krajiny mimo kartelu budú chcieť takisto znižovať svoj output v snahe zvýšiť ceny čierneho zlata. Navyše bude niektorým krajinám, spotrebiteľom, vyhovovať nižšia cena ropy, lebo môže podporiť rast ekonomiky vo forme „ušetrených“ peňazí tak v domácnostiach, ako aj vo firmách. S oživením dopytu rátame najskôr v druhej polovici budúceho roka. Je otázne, na akú úroveň bude chcieť OPEC znižovať svoju produkciu, aby tým zvýšil ceny ropy. Navyše, jedna vec je dohoda a druhá vec je jej realizácia. Preto si nemyslíme, že sa cena ropy OPEC bez ďalšieho nepredvídaného šoku dostane trvalo cez hranicu 25 USD za barel. Ani hlbší prepad ceny ropy nie je podľa nás vylúčený, a to v tom prípade, ak krajiny mimo OPEC-u nebudú mať snahu robiť korekcie v produkcii. Odmietavý postoj môže ceny priblížiť aj k hranici 15 USD za barel. V súčasnosti je však pravdepodobnejší ten scenár, že k miernemu ústupu dôjde aj zo strany exportérov mimo kartelu, a tak sa cena ropy udrží v blízkosti dolnej hranici pásma stanoveného OPEC-om.
MIKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE
Keďže preprava a uskladnenie ropy je veľmi špecifickým segmentom slovenskej ekonomiky (aj vzhľadom na monopolné postavenie spoločnosti Transpetrol), analýza odvetvia musí prebiehať aj v medzinárodnom kontexte. Väčšina krajín v Európe je závislá od dovozu ropy, čo robí tranzit a skladovanie ropy dôležitým strategicko-politickým záujmom.
Preprava a skladovanie ropy v regióne
Slovenská republika
Cez územie Slovenskej republiky vedú dva ropovody: Družba a Adria. Ropovod Družba (s celkovou dĺžkou 506,6 km na území SR) bol budovaný v rokoch 1960 až 1965 s cieľom prepraviť ropu z bývalého Sovietskeho zväzu do československých rafinérií. Práce pokračovali aj v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a pozostávali zo zdvojenia niektorých hlavných úsekov.

Družba vstupuje na územie Slovenska na hranici s Ukrajinou a cez 5 prečerpávacích staníc pokračuje do Českej republiky (pozri obrázok). Priemer potrubí ropovodu Družba v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov. Jej celková ročná kapacita dosahuje viac ako 20 mil. metrických ton. Celková dĺžka ropovodu Družba pred územím SR je 2 280 km a prechádza cez územie Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.
Ropovod Adria sa začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj, pokračuje cez Maďarskú republiku a po prekonaní vzdialenosti 606 km sa dostáva na územie SR, kde má dĺžku 8,5 km. V Tupej sa napája na ropovod Družba. Priemer potrubia je 400 mm. Ročná kapacita ropovodu Adria je 4,5 mil. metrických ton. Adria slúži ako doplnkový zdroj ropy, ale je dlhodobo mimo prevádzky smerom od Chorvátska do SR. Keďže však dovoľuje obojstranné čerpanie, slúži na transport ruskej ropy do Maďarska a Chorvátska.



SAX zoslabol na úroveň 112,04 bodu
Slovenský akciový index SAX včera po poklese cien niekoľkých akcií na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) mierne zoslabol na úroveň 112,04 bodu. Hodnota indexu klesla o 0,12 %, resp. o 0,14 bodu. Objem uzatvorených obchodov výrazne vzrástol z utorkových 230,116 mil. Sk na 3,242 mld. Sk. Akcie sa pritom previedli len za 612,6 tis. Sk.
(SITA)
[4. 4. 2002]
Nízka aktivita na burzovom parkete
Na parkete Burzy cenných papierov v Bratislave vládla včera poveľkonočná nízka aktivita. Hodnota slovenského akciového indexu SAX zostala na nezmenenej úrovni 112,18 bodu. Objem uzatvorených obchodov na burze však vzrástol oproti 83,71 mil. Sk z posledného marcového obchodovacieho dňa na 230,116 mil. Sk. Z toho akcie sa previedli len za 11,478 mil. Sk.
(SITA)
[3. 4. 2002]
SAX na takmer 4-mesačnom minime
Po ďalšom oslabení akcií Slovnaftu, VSŽ a Slovakofarmy klesol včera akciový index Burzy cenných papierov v Bratislave SAX o 0,75 % na 112,02 bodu. Táto hodnota predstavuje takmer 4-mesačné minimum burzového indikátora. Na hlavnom parkete zaznamenali najväčšiu stratu účastiny VSŽ. Odpočítali si 3 % a ich kurz klesol na 225 Sk.
(TASR)
[28. 3. 2002]
V piatok index SAX zoslabol po poklese akcií VSŽ a VÚB
Slovenský akciový index v piatok po poklese cien akcií VSŽ a VÚB na parkete Burzy cenných papierov v Bratislave zoslabol na 115,74 bodu. Hodnota indexu klesla o 0,92 %, resp. o 1,07 bodu. Celkový objem obchodov uzatvorených na burze vzrástol zo štvrtkových 283,737 mil. Sk na 686,292 mil. Sk, pričom akcie sa previedli len za 2,786 mil. Sk.
(SITA)
[25. 3.

2002]

SAX ťahali v dnešnom obchodovaní vyššie účastiny VÚB a VSŽ

Akcie VÚB a VSŽ potiahli akciový index Burzy cenných papierov v Bratislave SAX o 0,34 % vyššie na 116,62 bodu. Na hlavnom burzovom parkete sa obchodovalo až s ôsmimi emisiami z celkovo desiatich. Kurz vyše polovice prevádzaných titulov stagnoval, dvom sa darilo a len cena jedného klesla. Na bratislavskej burze sa zvýšil celkový objem uzatvorených obchodov v porovnaní s predchádzajúcim dňom približne o 3,4 mld. Sk na 4,768 mld. Sk.
(TASR)
[20. 3. 2002]
Na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB), a. s., sa v 20 obchodných dňoch minulého mesiaca uskutočnilo 876 transakcií s celkovým objemom 63,7 mld. Sk. V porovnaní s januárom objem obchodov klesol o 42 %. Medziročne stúpol takmer dvojnásobne. Na celkovom objeme obchodov sa už tradične rozhodujúcou mierou (96 %) podieľali dlhopisy s objemom 61,2 mld. Sk. Obchody s akciami dosiahli 2,54 mld. Sk. Uviedol to včera Štefan Molnár z BCPB. Od začiatku roka sa na burze zrealizovali obchody v celkovej výške 173,1 mld. Sk, z čoho 4,8 mld. Sk pripadá na akcie. Podiel BCPB na kapitálovom trhu Slovenskej republiky dosiahol v minulom mesiaci 99,95 %.
V predchádzajúcom mesiaci sa na burze uskutočnilo 189 obchodov s dlhopismi. Priemerná hodnota jedného obchodu sa vyšplhala na 324. mil. Sk. Finančný objem obchodov klesol medzimesačne takmer o polovicu, medziročne sa zdvojnásobil. Najviac sa darilo štátnym dlhopisom série 148 (21,2 mld. Sk) a série 149 (12,8 mld. Sk). Spomedzi neštátnych dlhopisov sa na hlavnom kótovanom trhu obchodovalo predovšetkým s emisiami Slovenských elektrární (49,8 mil. Sk). Na voľnom trhu dominovala druhá emisia podnikových dlhopisov ČSOB Leasing (19,8 mil. Sk). Cena dvojročných peňazí sa kótovala v intervale 7,534 – 7,609 %, trojročných v intervale 7,471 – 7,576 % a deväťročných peňazí v intervale 7,279 – 7,345 %. Trhová hodnota dlhopisov bola ku koncu februára takmer 300 mld. Sk. V priebehu mesiaca boli na kótovaný hlavný trh prijaté 4 emisie štátnych dlhopisov, obchodovanie bolo ukončené s jednou štátnou a troma podnikovými emisiami.
Celkový februárový objem obchodov s akciami sa od predchádzajúceho mesiaca veľmi nelíši. Zobchodovalo sa 4,04 mil. majetkových cenných papierov v 687 transakciách. Finančný objem stúpol medzimesačne i medziročne zhruba o 10 %. Na kótovanom trhu sa najviac obchodovalo s akciami VSŽ a Slovnaftu. Na voľnom trhu dominovali akcie Doprastavu a Nováckych chemických závodov.
V priebehu februára exspiroval na BCPB verejný prísľub na akcie emitenta Prievidzská mliekareň, ktorý bol úspešne ukončený.

Boli vyhlásené tri nové povinné ponuky na prevzatie akcií Ski Jasná, Profiton a Agrocons Nitra.
Trhová hodnota akcií registrovaných na burzových trhoch bola ku koncu februára 121,61 mld. Sk, keď sa v porovnaní s januárom znížila o 4 %. V priebehu mesiaca nebola na trhy BCPB prijatá ani jedna emisia akcií. Obchodovanie bolo ukončené s 9 emisiami akcií investičných fondov a podielových listov a 6 emisiami podnikových akcií.
Hlavný akciový index SAX v minulom mesiaci klesol o 3 % na 116,96 bodu. Svoje mesačné maximum (121,76 bodu) dosiahol 13. februára vďaka posilneniu cien akcií Slovakofarmy, Slovnaftu a VSŽ.
Bázu SAX-u tvorí od 1. februára desať spoločností z trhu kótovaných cenných papierov, pričom všetky v minulom mesiaci aspoň raz prispeli k celkovému vývoju indexu, čo znamená, že boli aspoň raz zobchodované v rámci kurzotvorných obchodov.
Bratislava (hn/Ľuboš Jančík)
[8. 3. 2002]

SAX so zmenou bázy
Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) začala február zmenou bázy Slovenského akciového indexu SAX. Bázu bude odteraz tvoriť už len 10 titulov. Sú to akcie týchto spoločností Slovnaft, VSŽ, VÚB, Biotika Slovenská Ľupča, Slovakofarma Hlohovec, Nafta Gbely, SES Tlmače, Ozeta Trenčín, Investičná a rozvojová banka a podmienečne aj Slovenská poisťovňa. Ani oznámenie tejto zmeny však nepomohlo a index poklesol o 0,75 percenta na hodnotu 119,8 bodu. V pondelok 4. februára po prevode akcií Nafty a VSŽ na Burze cenných papierov v Bratislave index SAX mierne zosilnel na 120,21 bodu. Ďalší deň sa situácia zopakovala a index vzrástol na 120,95 bodu. Streda 6. februára už nebola taká priaznivá a SAX klesol na 119,24 bodu. V tento deň burza takisto rozhodla, že vyrovná obchody s akciami VSŽ, ktoré sa uskutočnili ešte 21. decembra minulého roku. Vyrovnanie by malo byť v piatok 8. februára. Koniec týždňa bol mierne negatívny tak pre burzu, ako aj pre index a SAX poklesol až na úroveň 119,47 bodu. Nový týždeň začal pre index pozitívne a SAX vzrástol o 1,01 bodu na úroveň 120,48 bodu. Ďalší deň rapídne poklesol objem uzavretých obchodov, čo sa odrazilo aj na indexe, ktorý poklesol o 0,74 % na úroveň 119,59 bodu. V stredu sa však obchodovanie vyvíjalo pozitívne a SAX vzrástol o 2,17 bodu na úroveň 121,76 bodu. V tento deň bola zverejnená aj správa, že zhruba 20 neznámych spoločností si rozdelilo 7,42 % akcií VSŽ, ktoré sa v pondelok v Stredisku cenných papierov previedli zo Stredoeurópskeho maklérskeho domu na neznámeho obchodníka.
Branislav Adamovič
[26. 2. 2002]

V minulom mesiaci dosiahla Bratislavská burza cenných papierov (BCPB), a. s., Bratislava vyšší objem obchodov ako za prvé tri roky svojej činnosti.

Napriek tomu, že január mal iba 19 obchodných dní, objem obchodov sa vyšplhal takmer na 110 mld. Sk v 959 transakciách. Je to historicky najvyšší mesačný objem na bratislavskej burze. Informoval o tom Štefan Molnár z BCPB. V medziročnom porovnaní ide o 3,4-percentný nárast. Medzimesačne sa objem zvýšil 2,5-násobne. „Dominovali priame obchody a v rámci nich obchody s dlhopismi,“ uviedol Š. Molnár. Napriek pozitívnemu vývoju burza vonkoncom nemá dôvod na oslavu, pretože likvidita trhu je veľmi nízka. Objem obchodov podľa predstaviteľov burzy nevypovedá o kvalite trhu.
Na rekordnom raste obchodov mali rozhodujúcu zásluhu dlhopisy, pri ktorých finančný objem dosiahol rekordných 107,05 mld. Sk v 186 transakciách, čo v medzimesačnom porovnaní predstavuje takmer trojnásobný nárast. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol rast zhruba 3-percentný. Na celkovom objeme januárových obchodov sa dlhopisy podieľali 98 %. Najvyššie objemy zaznamenali štátne dlhopisy série 143 (29,2 mld. Sk), 142 (22,6 mld. Sk) a 144 (16,0 mld. Sk). Spomedzi neštátnych dlhopisov z kótovaného hlavného trhu sa najviac darilo dlhopisom Nafty Gbely (93, 2 mld. Sk). Najúspešnejšími dlhopismi na voľnom trhu boli podnikové dlhopisy SCP (343 mil. Sk). V priebehu mesiaca bolo na trh kótovaných dlhopisov prijatých celkovo 6 emisií v celkovom objeme 15,6 mld. Sk, z toho 4 emisie štátnych a 2 emisie podnikových dlhopisov (CAC Leasing Slovakia, a. s., a Hypotekárne záložné listy Tatra banky, a. s.). Trhová hodnota dlhopisov bola ku koncu januára 301,1 mld. Sk, z toho na kótované emisie pripadlo 250,1 mld. Sk.
Obchody s akciami na rozdiel od dlhopisov v minulom mesiaci poklesli, a to viac ako o polovicu. V 723 transakciách sa zobchodovalo približne 6 mil. akcií v hodnote 2,3 mld. Sk. Z medziročného pohľadu objem obchodov s akciami vzrástol o 25 %. Najväčší záujem na kótovanom hlavnom trhu prejavili investori o emisiu akcií Slovnaft a VSŽ. Na nekótovanom trhu sa najviac darilo emisii Novácke chemické závody. V prvom mesiaci roka exspirovali na BCPB tri verejné prísľuby vypísané ešte v decembri 2001, z ktorých jedine verejný prísľub na akcie emitenta Reštitučný investičný fond skončil úspešne. Trhová hodnota akcií registrovaných na burzových trhoch ku koncu januára dosiahla 127,04 mld. Sk Medzimesačne sa znížila o 24 % v dôsledku zrušenia verejnej obchodovateľnosti emisie s najvyššou nominálnou hodnotou na BCPB, Slovenských elektrární, a. s. Emisia bola vyradená kvôli transformácii pôvodnej akciovej spoločnosti na tri nové.

V priebehu mesiaca bola na voľný trh prijatá jedna emisia akcií v objeme 88,3 mil. Sk. Slovenský akciový index SAX, ktorý sa už viac ako pol roka sa drží nad svoju východiskovou hodnotou 100 bodov, uzatváral mesiac na úrovni 120,71 bodu s miernou 0,05%-percentnou stratou.
Bratislava (hn/Ľuboš Jančík)
[14. 2. 2002]

Podniky SR s najvyššími cudzími zdrojmi
Nefinančné podniky podľa cudzích zdrojov k 31. 12. 2000
12.02.2002, TREND
Skrátená verzia rebríčka uverejneného v týždenníku TREND. Je priebežne aktualizovaná, preto nemusí byť zhodná s tlačenou podobu. Ako získať plnú verziu databázy TREND Top 200?

Cudzie zdroje
2000
(tis. Sk) Zmena
2000/99
(%)


1. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava 95 084 317 6,2
2. Železnice SR, Bratislava 43 254 538 7,6
3. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava 29 391 083 20,5
4. Slovnaft, a.s., Bratislava 27 765 678 -9,7
5. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava 17 004 694 47,0
6. Slovenské telekomunikácie, a.s., Bratislava 16 961 968 -41,0
7. EuroTel Bratislava, a.s., Bratislava1 12 292 776 70,1
8. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom 7 466 214 -4,2
9. Severoslovenské celulózky a papierne, a.s., Ružomberok 7 105 105 -17,0
10. VSŽ, a.s., Košice2 6 742 128 -78,3
11. Hydrostav, a.s., Bratislava 6 186 310 -28,5
12. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina 6 074 058 -11,9
13. Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., Košice 5 741 760 71,8
14. Slovnaft Benzinol, a.s., Bratislava3 5 601 371 -8,3
15. Globtel, a.s., Bratislava 5 583 884 0,8
16. ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom 5 583 213 -8,2
17. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice 4 796 070 14,0
18. Nafta, a.s., Gbely 4 771 134 -1,5
19. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava 3 973 633 4,2
20. Heineken Slovensko, a.s., Nitra4 3 828 789 24,5
21. Matador, a.s., Púchov 3 391 715 -13,1
22. Slovenské lodenice, a.s.

v konkurze, Komárno 3 315 617 -21,7
23. Whirlpool Slovakia, s.r.o., Bratislava5 3 250 947 51,4
24. Slovenská pošta, š.p., Banská Bystrica 3 226 007 5,1
25. Škoda Auto Slovensko, s.r.o., Bratislava 3 205 372 45,6
26. Chemosvit, a.s., Svit 3 166 868 -5,8
27. Paroplynový cyklus, a.s., Bratislava 3 080 104 -14,5
28. Duslo, a.s., Šaľa 2 835 439 -10,1
29. Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače 2 500 020 0,1
30. Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 2 471 634 4,6
31. Chemko, a.s., Strážske 2 340 212 -3,4
32. Kerametal, a.s., Bratislava 2 325 992 --
33. Palma-Tumys, a.s., Bratislava 2 237 161 -15,2
34. SCA Hygiene Products, s.r.o., Gemerská Hôrka 2 228 663 2,7
35. Solivary, a.s., Prešov 2 064 162 14,1
36. Transpetrol, a.s., Bratislava 2 015 503 174,8
37. Slovnaft Trade, a.s., Bratislava 1 997 413 -0,4
38. ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., Martin 1 956 924 27,2
39. ZŤS Dubnica nad Váhom plus, a.s., Dubnica nad Váhom 1 934 091 26,8
40. Holcim (Slovensko), a.s., Rohožník6 1 915 662 5,1
41. Slovakofarma, a.s., Hlohovec 1 898 393 -3,9
42. Fermas, s.r.o., Slovenská Ľupča 1 846 673 22,0
43. Tatravagónka, a.s., Poprad 1 842 761 27,7
44. Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., Bratislava 1 840 233 360,5
45. Rhodia Industrial Yarns Slovakia, a.s., Humenné7 1 692 239 13,0
46. Fides Zdravotnícke zásobovanie, a.s., Viničné 1 687 931 42,7
47. KLF - ZVL, a.s., Kysucké Nové Mesto 1 669 561 11,7
48. Omnia, a.s., Bratislava 1 592 833 -20,6
49. Zipp, s.r.o., Bratislava 1 584 709 17,5
50. OFZ Trading, a.s., Istebné8 1 410 239 -14,9
51. Slovenský hodváb, a.s., Senica 1 379 231 -15,4
52. Nylstar Slovakia, a.s., Humenné7 1 379 213 26,2
53. Keramika, a.s., Košice9 1 369 490 303,2
54. Skloobal, a.s. v konkurze, Nemšová 1 313 144 1,3
55. Váhostav, a.s., Žilina 1 290 902 -3,2
56. Novácke chemické závody, a.s., Nováky 1 229 816 14,0
57. Skloplast, a.s., Trnava4 1 190 700 -14,7
58. Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o., Bratislava 1 185 164 -3,8
59. Ozeta, odevné závody, a.s., Trenčín 1 152 441 -0,7
60. Biotika, a.s., Slovenská Ľupča 1 149 025 -7,1
61. Sony Slovakia, s.r.o., Trnava 1 139 219 30,3
62. Doprastav, a.s., Bratislava 1 139 054 -2,2
63. Siemens, s.r.o., Bratislava 1 108 230 -14,3
64. VW Elektrické systémy, s.r.o., Nitra 1 095 327 -10,4
65. Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza 1 083 969 -14,0
66. Bukocel, a.s., Hencovce 1 062 168 -22,4
67. Tento, a.s., Žilina 1 060 684 -14,6
68. Tatra Sipox, a.s., Bánovce nad Bebravou 1 057 144 17,5
69. Ferona Slovakia, a.s., Žilina 1 028 975 17,8
70. I.D.C. Holding, a.s., Bratislava 1 022 125 9,0
71. Istrochem, a.s., Bratislava 1 020 766 -2,6
72. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava 947 473 -19,3
73. Želba, a.s., Spišská Nová Ves 937 365 -7,5
74. Leoni Slowakia, s.r.o., Nová Dubnica 913 843 43,8
75. Hoechst-Biotika, s.r.o., Martin 906 770 14,6
76. Alcatel Slovakia, a.s., Liptovský Hrádok 905 895 15,0
77. Kablo, s.r.o., Bratislava 899 202 -14,3
78. ŽOS, a.s., Vrútky 858 739 4,9
79. Rona Trading, a.s., Lednické Rovne10 854 011 -0,1
80. Harmanecké papierne, a.s., Harmanec 804 453 3,6
1 Individuálne údaje nie sú dostupné, uvedené sú konsolidované podľa medzinárodných účtovných štandardov
2 Pôvodná riadiaca spoločnosť skupiny VSŽ, od ktorej sa v súvislosti s kapitálovým vstupom U.S. Steel v priebehu roka 2000 v niekoľkých etapách odčlenila základná hutnícka výroba a vybrané obslužné činnosti
3 Spoločnosť k 1. júlu 2001 ukončila činnosť a jej aktivity a záväzky prešli pod materskú firmu Slovnaft, a.s., Bratislava
4 Individuálne údaje nie sú dostupné, uvedené sú konsolidované
5 Do 29. septembra 2000 Whirlpool Slovakia, a.s., Bratislava
6 Do 22. júna 2001 Hirocem, a.s., Rohožník
7 Do júna 2000 výsledky samostatne hospodáriace divízie v rámci Chemlonu, a.s., Humenné
8 Spoločnosť začala vyrábať a realizovať predaj od 1. mája 1999
9 Do 30. júna 2000 VSŽ Keramika, a.s., Košice
10 Do 9.

mája 2000 B.D.S., a.s., Lednické Rovne
n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, Obchodný vestník, zostavila dokumentácia TRENDU

Podniky SR s najvyšším prevádzkovým ziskom
Nefinančné podniky podľa prevádzkového zisku za rok 2000
28.01.2002, TREND
Skrátená verzia rebríčka uverejneného v týždenníku TREND. Je priebežne aktualizovaná, preto nemusí byť zhodná s tlačenou podobou. Ako získať plnú verziu databázy TREND Top 200?

Prevádzkový
zisk
2000
(tis. Sk) Zmena
2000/99
(%)


1. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava 3 740 364 24,7
2. VSŽ, a.s., Košice 3 003 539 –
3. Slovnaft, a.s., Bratislava 1 840 042 –
4. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom 1 032 660 726,9
5. Slovenské telekomunikácie, a.s., Bratislava 769 922 -76,3
6. Duslo, a.s., Šaľa 566 990 476,1
7. Slovak International Tabak, a.s., Bratislava 520 259 32,3
8. Kappa Štúrovo, a.s., Štúrovo1 516 468 330,3
9. Skloplast, a.s., Trnava2 470 243 108,2
10. Slovakofarma, a.s., Hlohovec 316 884 -1,5
11. Slovnaft Trade, a.s., Bratislava 294 507 42,4
12. Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., Bratislava 223 032 86,5
13. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava 208 782 109,3
14. INA Skalica, s.r.o., Skalica 198 826 200,4
15. Globtel, a.s., Bratislava 179 116 230,0
16. Matador, a.s., Púchov 165 502 43,8
17. Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 157 120 157,6
18. Holcim (Slovensko), a.s., Rohožník3 148 721 -9,4
19. Bukocel, a.s., Hencovce 142 786 14,7
20. Paroplynový cyklus, a.s., Bratislava 132 288 62,6
21. Chemosvit, a.s., Svit 126 927 -65,5
22. Grafobal, a.s., Skalica 126 052 513,6
23. Porsche Slovakia, s.r.o., Bratislava 120 201 248,5
24. Alcatel Slovakia, a.s., Liptovský Hrádok 114 672 0,2
25. Protherm, s.r.o., Skalica 112 406 92,2
26. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava 109 208 57,5
27. Palma-Tumys, a.s., Bratislava 109 121 2,8
28. Tipos, a.s., Bratislava4 105 998 8,0
29. Nestlé Food, s.r.o., Prievidza 104 286 14,5
30. Kablo, s.r.o., Bratislava 99 740 n
31. Transpetrol, a.s., Bratislava 97 746 -72,0
32. Bukóza Export-Import, a.s., Hencovce 96 617 287,8
33. Zipp, s.r.o., Bratislava 93 934 650,9
34. Unipharma Prievidza, 1. slov. lekárnická, a.s., Bojnice 93 500 293,0
35. Premagas, s.r.o., Stará Turá 88 882 n
36. Mecom, a.s., Humenné 87 848 111,0
37. Slovmag, a.s., Lubeník 87 535 143,8
38. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava 84 345 –
39. Rona Trading, a.s., Lednické Rovne5 71 234 -22,1
40. I.D.C. Holding, a.s., Bratislava 68 229 4,9
41. Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače 67 838 62,5
42. Trnavský cukrovar, a.s., Trnava 65 915 1 619,7
43. Proxar Slovakia Int. Spedition, a.s., Ružomberok 64 432 245,6
44. Novácke chemické závody, a.s., Nováky 62 255 580,6
45. Slovenský hodváb, a.s., Senica 59 372 737,6
46. Wienerberger – Slov.

tehelne, s.r.o., Zlaté Moravce 51 669 131,0
47. Doprastav, a.s., Bratislava 49 599 8,4
48. Siemens, s.r.o., Bratislava 48 371 –
49. Východoslov. energetické závody, š.p., Košice 47 917 899,5
50. Punch Products, s.r.o., Trnava 46 326 65,3
51. Old Herold, s.r.o., Trenčín 46 270 n
52. Drukos, a.s., Banská Bystrica 45 460 366,6
53. Rhodia Industrial Yarns Slovakia, a.s., Humenné6 45 395 -3,1
54. Leoni Autokabel Slowakia, s.r.o., Trenčín 44 543 -11,2
55. Rajo, a.s., Bratislava 44 425 54,7
56. Labaš, s.r.o., Košice 43 635 69,2
57. Ytong Slovakia, s.r.o., Zemianske Kostoľany7 43 369 -3,2
58. Doka Drevo, s.r.o., Banská Bystrica 40 160 802,9
59. Küster-automobilová technika, s.r.o., Vlkanová 38 583 13,9
60. M-Market, a.s., Lučenec 38 285 303,8
61. Slovasfalt, s.r.o., Bratislava 37 497 n
62. Knott, s.r.o., Modra 37 239 40,0
63. EZ Elektrosystémy, a.s., Bratislava 37 038 70,6
64. DRUG Impex, s.r.o., Bratislava 34 670 157,5
65. ContiTech Vibration Control, s.r.o., Dolné Vestenice 34 603 42,9
66. Ecco Slovakia, a.s., Martin 34 522 –
67. Slovpack, s.r.o., Bratislava 34 231 64,6
68. Hornex, a.s., Bratislava 34 019 220,3
69. Elas, s.r.o., Prievidza 33 814 170,8
70. Banské stavby, a.s., Prievidza 32 759 128,8
71. Juhocukor, a.s., Dunajská Streda 32 271 4,4
72. Stredoslovenská cementáreň, s.r.o., Banská Bystrica 32 152 260,7
73. Hydina ZK, a.s., Košice 31 513 58,1
74. Opavia – LU, s.r.o., Senica 31 078 1453,9
75. Omnia-Roll, a.s., Bratislava 30 159 -16,6
76. Slovenský vodohosp. podnik, š.p., Banská Štiavnica 29 649 -9,8
77. Lovinit, a.s., Lovinobaňa 29 403 267,0
78. ŽOS, a.s., Trnava 29 368 113,4
79. Kovoúprava, a.s., Košice 28 712 637,2
80. Topvar, a.s., Topoľčany 28 355 27,2
81. Škoda Auto Slovensko, s.r.o., Bratislava 27 741 -21,3
82. Hoechst-Biotika, s.r.o., Martin 27 642 14,0
1 Do júla 2001 AssiDomän Štúrovo
2 Individuálne údaje nie sú dostupné, uvedené sú konsolidované
3 Do 22. júna 2001 Hirocem, a.s., Rohožník
4 Spoločnosť podlieha zvláštnym odvodom zisku do štátneho rozpočtu
5 Do 9. mája 2000 B.D.S., a.s., Lednické Rovne
6 Do júna 2000 výsledky samostatne hospodáriace divízie v rámci Chemlonu, a.s., Humenné
7 Do 31. decembra 2000 Ypor, s.r.o., Zemianske Kostoľany
n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, Obchodný vestník, zostavila dokumentácia TRENDU


Najväčšie ťažobné podniky v SR
Podľa individuálnych a konsolidovaných tržieb za rok 2000
22.01.2002, TREND
Tento rebríček je priebežne aktualizovaný, preto nemusí byť zhodný s tlačenou podobou TRENDU. Ako získať plnú verziu databázy TREND Top 200?

Tržby
2000
(tis.

Sk) Zmena
2000/99
(%)



1. Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza1 3 051 899 -4,2
2. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava 1 939 173 15,3
3. Želba, a.s., Spišská Nová Ves 1 013 295 -4,8
4. Nafta Záhorie, a.s., Gbely 348 844 -10,5
5. Solivary, a.s., Prešov 329 026 0,3
6. Baňa Dolina, a.s., Veľký Krtíš 255 178 -4,8
7. Baňa Záhorie, a.s., Holíč2 247 459 2,1
1 Konsolidované údaje
2 Údaje za rok 2000 sú individuálne
n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, Obchodný vestník, zostavila dokumentácia TRENDU

Podniky SR s najvyšším ziskom po zdanení
Nefinančné podniky podľa zisku po zdanení za rok 2000
09.01.2002, TREND
Skrátená verzia rebríčka uverejneného v týždenníku TREND. Je priebežne aktualizovaná, preto nemusí byť zhodná s tlačenou podobou. Ako získať plnú verziu databázy TREND Top 200?

Zisk po zdanení
2000
(tis. Sk) Zmena
2000/99
(%)


1. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava 3 740 364 24,7
2. VSŽ, a.s., Košice 3 003 539 –
3. Slovnaft, a.s., Bratislava 1 840 042 –
4. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom 1 032 660 726,9
5. Slovenské telekomunikácie, a.s., Bratislava 769 922 -76,3
6. Duslo, a.s., Šaľa 566 990 476,1
7. Slovak International Tabak, a.s., Bratislava 520 259 32,3
8. Kappa Štúrovo, a.s., Štúrovo1 516 468 330,3
9. Skloplast, a.s., Trnava2 470 243 108,2
10. Slovakofarma, a.s., Hlohovec 316 884 -1,5
11. Slovnaft Trade, a.s., Bratislava 294 507 42,4
12. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava 208 782 109,3
13. INA Skalica, s.r.o., Skalica 198 826 200,4
14. Globtel, a.s., Bratislava 179 116 230,0
15. Matador, a.s., Púchov 165 502 43,8
16. Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., Bratislava 160 889 111,9
17. Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 157 120 157,6
18. Holcim (Slovensko), a.s., Rohožník3 148 721 -9,4
19. Paroplynový cyklus, a.s., Bratislava 132 288 62,6
20. Chemosvit, a.s., Svit 126 927 -65,5
21. Grafobal, a.s., Skalica 126 052 513,6
22. Porsche Slovakia, s.r.o., Bratislava 120 201 248,5
23. Alcatel Slovakia, a.s., Liptovský Hrádok 114 672 0,2
24. Protherm, s.r.o., Skalica 112 406 92,2
25. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava 109 208 57,5
26. Palma-Tumys, a.s., Bratislava 109 121 2,8
27. Tipos, a.s., Bratislava4 105 998 8,0
28. Nestlé Food, s.r.o., Prievidza 104 286 14,5
29. Incheba, a.s., Bratislava 100 326 301,4
30. Transpetrol, a.s., Bratislava 97 746 -72,0
31. Zipp, s.r.o., Bratislava 93 934 650,9
32. Unipharma Prievidza, 1. slov. lekárnická, a.s., Prievidza 93 500 293,0
33. Mecom, a.s., Humenné 87 848 111,0
34. Slovmag, a.s., Lubeník 87 535 143,8
35. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava 84 345 –
36. Rona Trading, a.s., Lednické Rovne5 71 234 -22,1
37. I.D.C. Holding, a.s., Bratislava 68 229 4,9
38. Premagas, s.r.o., Stará Turá 67 866 177,3
39. Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače 67 838 62,5
40. Proxar Slovakia Int. Spedition, a.s., Ružomberok 64 432 245,6
41. Novácke chemické závody, a.s., Nováky 62 255 580,6
42. Slovenský hodváb, a.s., Senica 59 372 737,6
43. Wienerberger – Slov. tehelne, s.r.o., Zlaté Moravce 51 669 131,0
44. Doprastav, a.s., Bratislava 49 599 8,4
45. Siemens, s.r.o., Bratislava 48 371 –
46. Východoslov.

energetické závody, š.p., Košice 47 917 899,5
47. Punch Products, s.r.o., Trnava 46 326 65,3
48. Old Herold, s.r.o., Trenčín 46 270 n
49. Drukos, a.s., Banská Bystrica 45 460 366,6
50. Rhodia Industrial Yarns Slovakia, a.s., Humenné6 45 395 -3,1
51. Leoni Autokabel Slowakia, s.r.o., Trenčín 44 543 -11,2
52. Rajo, a.s., Bratislava 44 425 54,7
53. Labaš, s.r.o., Košice 43 635 69,2
54. Ytong Slovakia, s.r.o., Zemianske Kostoľany7 43 369 -3,2
55. Doka Drevo, s.r.o., Banská Bystrica 40 160 802,9
56. Küster-automobilová technika, s.r.o., Vlkanová 38 583 13,9
57. M-Market, a.s., Lučenec 38 285 303,8
58. Slovasfalt, s.r.o., Bratislava 37 497 n
59. Knott, s.r.o., Modra 37 239 40,0
60. EZ Elektrosystémy, a.s., Bratislava 37 038 70,6
61. DRUG Impex, s.r.o., Bratislava 34 670 157,5
62. ContiTech Vibration Control, s.r.o., Dolné Vestenice 34 603 42,9
63. Ecco Slovakia, a.s., Martin 34 522 –
64. Slovpack, s.r.o., Bratislava 34 231 64,6
65. Hornex, a.s., Bratislava 34 019 220,3
66. Elas, s.r.o., Prievidza 33 814 170,8
67. Banské stavby, a.s., Prievidza 32 759 128,8
68. Bukocel, a.s., Hencovce 32 335 --
69. Juhocukor, a.s., Dunajská Streda 32 271 4,4
70. Stredoslovenská cementáreň, s.r.o., Banská Bystrica 32 152 260,7
71. Hydina ZK, a.s., Košice 31 513 58,1
72. Opavia – LU, s.r.o., Senica 31 078 1453,9
73. Slovenský vodohosp. podnik, š.p., Banská Štiavnica 29 649 -9,8
74. Lovinit, a.s., Lovinobaňa 29 403 267,0
75. ŽOS, a.s., Trnava 29 368 113,4
76. Kovoúprava, a.s., Košice 28 712 637,2
77. Topvar, a.s., Topoľčany 28 355 27,2
78. Škoda Auto Slovensko, s.r.o., Bratislava 27 741 -21,3
79. Hoechst-Biotika, s.r.o., Martin 27 642 14,0
1 Do júla 2001 AssiDomän Štúrovo
2 Individuálne údaje nie sú dostupné, uvedené sú konsolidované
3 Do 22. júna 2001 Hirocem, a.s., Rohožník
4 Spoločnosť podlieha zvláštnym odvodom zisku do štátneho rozpočtu
5 Do 9. mája 2000 B.D.S., a.s., Lednické Rovne
6 Do júna 2000 výsledky samostatne hospodáriace divízie v rámci Chemlonu, a.s., Humenné
7 Do 31. decembra 2000 Ypor, s.r.o., Zemianske Kostoľany
n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, Obchodný vestník, zostavila dokumentácia TRENDU

Produkcia v priemysle
Mesačná priemyselná produkcia od 1991 do 1998, mesačné tržby z priemyselnej činnosti od roku 1998 a mesačné indexy priemyselnej výroby od roku 1999. 11.02.2002, eTREND / Štatistický úrad SR

..PRODUKCIA

Výroba tovaru v priemysle
mld. Sk
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1991 33,6 31,8 37,4 31,3 30,5 29,5 24,9 27,2 27,9 30,1 30,3 27,2 361,6
1992 28,1 25,9 32,1 27,9 27,0 29,4 25,7 27,2 30,4 31,0 31,3 29,6 345,6
1993 29,8 28,6 31,2 29,1 29,8 29,8 25,0 29,7 31,2 31,7 34,7 32,0 362,6
1994 30,3 30,5 35,0 31,3 34,7 35,4 31,5 34,2 35,2 37,6 39,6 38,1 413,3
1995 35,6 36,3 41,3 39,1 43,2 43,2 37,7 41,9 43,4 46,4 47,0 42,0 497,2
1996 41,6 41,8 43,9 41,5 45,0 44,0 41,0 42,6 46,3 50,2 49,2 44,7 531,8
1997 44,3 44,8 46,3 47,0 46,2 48,5 44,0 43,3 47,7 53,6 52,8 49,1 567,7
1998 45,4 46,2 52,1 49,9 50,9 52,1 48,9 48,1 52,2 55,0 53,8 48,1 602,8
.
Tržby z priemyselnej činnosti
mld.

Sk
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1998 45,2 46,5 53,7 51,3 52,0 54,8 50,4 50,3 54,0 56,6 54,4 50,2 619,6
1999 47,0 48,1 58,0 53,4 57,0 58,6 51,8 54,6 57,6 60,6 63,6 59,9 670,2
2000 53,4 59,0 65,3 59,7 65,8 66,6 63,7 63,1 70,0 75,6 75,9 68,9 786,9
2001 66,8 69,7 77,4 73,8 78,5 79,6 74,0 70,8 77,2 80,6 81,0
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

..DYNAMIKA

Výroba tovaru v priemysle
medziročný index, stále ceny
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1991 101,2 90,8 97,2 77,5 75,4 79,6 65,2 68,7 81,5 61,2 85,3 96,8 80,7
1992 73,1 78,6 80,8 86,3 86,8 96,8 98,2 95,8 104,0 97,4 96,6 102,4 90,4
1993 98,4 102,8 89,3 95,9 102,1 94,4 90,8 99,8 92,7 92,3 100,3 98,2 96,3
1994 94,5 98,4 103,7 100,1 108,0 109,7 116,9 105,3 102,6 108,6 104,4 108,1 104,9
1995 104,5 106,6 106,0 110,4 110,3 107,9 105,4 110,6 112,2 112,8 109,9 102,7 108,3
1996 111,5 109,6 101,1 102,1 99,5 97,7 104,9 98,0 103,1 103,8 99,9 101,2 102,5
1997 100,4 102,6 102,0 108,6 100,2 107,4 103,5 98,3 99,3 102,4 103,3 105,2 101,3
1998 99,5 101,1 109,6 103,4 106,5 103,7 107,8 108,3 106,8 100,6 100,0 96,6 103,6
.
Tržby z priemyselnej činnosti
medziročný index, stále ceny
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1999 102,7 102,0 105,6 102,1 107,3 104,1 98,9 103,0 101,5 101,8 110,2 111,0 104,2
2000 106,1 112,6 102,7 102,0 105,5 104,0 112,7 106,7 111,4 115,0 111,3 107,5 108,1
2001 117,7 111,2 112,6 116,7 113,5 114,7 112,9 109,0 109,1 106,2 106,5
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

..INDEXY

Index priemyselnej produkcie
medziročný index1
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1999 92,1 89,8 93,4 95,6 100,4 98,1 92,8 100,4 98,4 97,7 102,2 103,1 97,0
2000 102,0 113,4 108,5 107,0 110,2 107,7 108,1 109,9 109,6 115,3 110,6 108,3 109,3
2001 111,0 102,9 102,5 104,5 106,3 106,5 107,8 103,0 104,7 108,5 106,7 102,7 105,6
1 neočistený o vplyv počtu pracovných dní
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Stavebná výroba
Mesačné objemy stavebnej výroby od roku 1991.
08.02.2002, eTREND / Štatistický úrad SR

..PRODUKCIA

Stavebná výroba
mld. Sk
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1991 3,1 2,8 3,5 3,8 3,8 4,1 3,6 3,9 4,2 4,2 4,3 3,9 45,1
1992 2,9 3,1 3,6 3,8 3,8 4,5 4,8 5,0 5,1 5,2 5,5 5,4 52,9
1993 2,4 2,6 3,2 3,7 4,0 4,0 4,0 3,9 4,1 4,3 4,2 3,9 44,3
1994 2,6 2,5 3,2 3,4 3,9 4,3 4,1 4,2 4,5 4,5 4,4 4,2 45,8
1995 2,7 3,0 3,6 3,8 4,4 4,8 4,5 4,8 4,9 5,4 5,1 4,6 51,5
1996 3,3 3,4 3,9 4,6 5,3 5,9 5,6 5,6 6,0 6,6 6,3 5,5 62,0
1997 3,8 4,3 4,6 5,6 6,2 6,7 6,9 6,9 7,0 8,0 7,6 6,4 74,1
1998 4,8 5,2 6,0 6,3 6,8 7,3 7,5 7,6 6,9 7,0 6,4 5,7 77,6
1999 4,0 4,0 4,9 5,1 5,2 6,2 5,7 5,9 5,8 5,9 6,0 5,3 64,0
2000 3,4 3,9 4,5 4,9 5,8 6,4 6,3 6,7 7,0 7,2 7,1 6,4 69,5
2001 4,1 4,6 5,4 5,5 6,3 7,1 6,8 7,1 6,9 7,5 7,2 6,2 74,7
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

..DYNAMIKA

Stavebná výroba
medziročný index, stále ceny
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 rok
1991 72,7 62,2 62,0 64,8 61,8 63,5 90,4 68,4 72,2 78,7 78,9 68,8 69,5
1992 85,3 99,3 95,1 92,4 91,4 101,1 120,9 116,8 111,2 113,2 117,1 123,8 106,0
1993 71,1 67,9 68,6 76,3 82,4 70,0 66,0 63,4 65,2

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?