Čadca - fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4061×

Příbuzná témata



Čadca - fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika

Poloha: Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska pri hraniciach s Českou republikou a Poľskom v Kysuckom podolí na sútoku Kysuce a jej ľavostranného prítoku Čierňanky. Zemepisné súradnice sú 49O 26´ severnej zemepisnej šírky a
18O 47´ východnej zemepisnej dĺžky. Čadca sa nachádza v nadmorskej výške 415 metrov. Od Bratislavy je Čadca vzdialená 240 km od Bratislavy po cestnej komunikácii a 230 km po železničnej komunikácii a od Žiliny 30 km. Vzhľadom na príslušnosť ku geomorfologickým celkom patrí Čadca do Vonkajších Západných Karpát, konkrétnejšie do Turzovskej vrchoviny, z geologického hľadiska sú to treľohorné flyšové súvrstvia – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vzhľadom na klimatické pomery sa Čadca nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok (850 – 900 mm). Z hydrologického hľadiska patrí do povodia rieky Kysuce, z pedologického hľadiska tu prevládajú hnedé lesné pôdy.
Z administratívneho hľadiska leží Čadca v Žilinskom kraji. Sídlo Čadca hraničí s katastrami týchto obcí – Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Dunajov, Zákopčie, Raková a hranice sa malou časťou dotýkajú hraníc s Českou republikou. Mesto má veľmi výhodnú dopravnú polohu, pretože v okrese sa nachádza 5 cestných hraničných priechodov (4 s Českou republikou a jeden s Poľskom) a dva železničné hraničné priechody. Z hľadiska cestovného ruchu leží Čadca v blízkosti CHKO Kysuce a blízko je lyžiarske stredisko Veľká Rača.




















Geomorfológia: Všetky geomorfologické celky, ktoré zasahujú do Čadce patria do Vonkajších Západných Karpát. Veľmi malou časťou tu zasahujú Moravsko – sliezske Beskydy na severe sídla. Podstatnú časť územia zaberá Turzovská vrchovina. Z jej častí sen zasahuje na severe Kornianska brázda s najvyšším bodom 605 metrov nad morom. Z ďalších častí z Turzozovskej vrchoviny tu zasahujú Predné vrchy. Ďalšou časťou je Hornomysucké podolie. Na území Čadce zasahuje severná čierňanska časť tohto podolia. Do katastra zasahujú aj Javorníky a to časťou Rakovská hornatina. Tu sa nachádza aj najvyšší vrch Čadce a to je Chotárny kopec vo výške 906 metrov nad morom. Posledným geomorfologickým celkom, ktorý tu zasahuje sú Kysucké Beskydy s časťou Javorský Beskyd.

Reliéf a geológia: Súčasný reliéf povrchu územia je rozčlenený na riečne doliny, chrbty rôzne iné geomorfologické tvary, je to výsledkom geologických a geomorfologických síl a procesov od mladších treťohôr až dodnes.

Pri jeho formovaní sa do značnej miery uplatňovala odolnosť flyšových hornín. Kopce, kde prevládajú pieskovce, tak tie sú obyčajne zalesnené, napr. Kornianska brázda a oproti tomu miesta s prevládajúcimi ílovcovými horninami sú obyčajne odlesnené a využívajú sa poľnohospodársky. Náplavové kužele sa vytvárali v studených ľadových dobách, keď prevládalo mrazové zvetrávanie. Časť mesta Čadca leží na náplavovom kuželi, takisto náplavové kužele sa vytvárali aj an menších tokoch, ako na Čadečanke alebo Milošovskom potoku. V súčasnosti sa ako reliéfotvorný činiteľ prejavuje človek, keď vytvára rôzne skládky odpadov alebo lomy.
Geologicky patrí územie do flyšového pásma Vonkajších Karpát. Vývoj tohto pásma sa začal už v mladších druhohorách. Horniny, ktoré toto pásmo budujú sa zdajú byť jednotvárne. Flyš predstavuje niekoľko sto až tisíc metrov mocné súvrstvia prevažne paleogénnych hornín, v ktorom sa rytmicky striedajú vrstvy mäkších ílovcov a tvrdších pieskovcov. Podľa geologické vývoja flyšové horniny na území Čadce patria k dvom základným tektonickým jednotkám sliezskej a amgurskej. Horniny sliezskej jednotky budujú Moravsko – sliezske Beskydy a severnú časť Kornianskej brázdy. V severnej časti sem zasahujú istebianske vrstvy Moravsko – sliezskych Beskýd. Tieto horniny tvoria 1000 – 1200 metrov mocné ílovcovo – pieskovcové súvrstvia, v ktorých sú ílovcové a pieskovcové vrstvy často združené di niekoľkých desiatok až stoviek metrov mocných polôh.Zo sliezskej jednotky tu na severe zasahujú čieskovické pieskovce a podmenilitové vrstvy. Prevažnú časť územia tvoria horniny magurskej tektonickej jednotky, sú to paleogénne horniny tzv. račianskeho vývoja, z ktorých sa tu vyskytujú solaňské, belovežské a zlínske vrstvy. Solaňské vrstvy sú väčšinou pieskovcové. Pieskovce sú stredne až hrubozrnité modrosivej a zelenej farby. V belovežských vrstvách sú ílovce a pieskovce približne rovnako zastúpené. Ílovcové vrstvy sú mocné niekoľko decimetrov až metrov a majú červenú, zelenú, čiernu alebo sivú farbu. Pieskovce sa vyskytujú vo vrastvách 1 – 100 centimetrov, prevažne sú jemnozrnné a takisto majú rôznu farbu. Najmladším súvrstvím račianskej jednotky sú zlínske farby, ktoré sú na území najrozšírenejšie. Prevládajú ílovce mocné od niekoľko centimetrov až do 10 metrov. Majú sivú, hnedosivú a hnedú farbu. Okrem flyšových hornín sa tu vyskytujú ešte riečne uloženiny, ktoré sú kvartérneho veku.

Tie sú najmocnejšie najmä v doline riek Kysuce a Čierňanky.

Klíma: Čadca je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, teda oblasti, kde sa v priebehu roka niekoľkokrít vystriedajú vzduchové oblasti rozličných vlastností. Oceánske vzduchové hmoty zmierňujú teplotné rozdiely medzi letom a zimou, spôsobujú väčšiu oblačnosť, väčšie množstvo zrážok a častejší výskyt hmiel. Vplyvy kontinentálnych vzduchových hmôt pôsobia opačne a prejavujú sa predovšetkým zvýšením letných teplôt a chladnejším zimným obdobím. Klímu Čadce výrazne ovplyvňuje dolinová poloha mesta, veľké výškové rozpätie medzidnom podolia a jeho horskou obrubou a orientáciou dolín v smere prevládajúcich vetrov. Územie do 700 – 800 metrov nad morom patrí do mierne teplej oblasti. Priemerná júlová teplota tejto oblasti neklesá pod 16 oC. Oblasti nad 800 metrov nad morom patria do chladnej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou 14 oC. Priemerná ročná teplota Čadce je 6,7 oC. Maximum teploty pripadá na júl, v podolí kolíše v rozpätí 16 – 17 oC, vo vrcholových častich pohorí klesá až na 11 –12 oC. V januári teplotný priemer v dolinách klesá pod –4,5 oC a na rozvodných chrbtoch až pod –7 oC. V troch mesiacoch priemerná teplota klesá pod
0 oC ( december, január, február).
V Čadcci je najväčšia oblačbosť okolo 70 % v zime. Najmenšia pblačnosť je koncom leta a začiatkom jesene – 55 %. Oblačnosť vzrastá od septembra do decembra a potom do augusta klesá. Najväčší počet jasných dní je v auguste (3,5), septembri (4,5) a marci (5,2). Minimum pripadá na október (2,1) a november (2,3). Priemerný počet zamračených dní má maximum v decembri (18,4) a minimum v auguste (6,7). Počas roka v Čadci sa v priemere vyskytuje viac ako 66 dní s hmlou. Najviac hmlistých dní sa zaznamenáva v septembri (11,5) a októbri (10,5), najmenej v januári (2,0). Zrážok je na území Čadce dostatok a sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka. Pomer medzi najsuchším a najvlhším mesiacom je 1 : 2. Priemer zrážok je 864 milimetrov. Maximum zrážok pripadá na júl (123), minimum na január, prípadne február alebo december (50). Nad 100 ešte jún a august. Najvyššie denné újrny zrážok sa nyskytujú v období letných búrok. Sú to výdatné lejaky, obyčajne sprevádzané elektrickými výbojmi a hrmením. Najnižšie denné úhrny zrážok sú rozptýlené od októbra až po máj. V zimnom polroku klesá výdatnosť zrážok, zrážky padajú prevažne v pevnom skupenstve a vytvárajú snehovú pokrývku. Prvé dni so snežením pripadajú na koniec októbra, prípadne začiatok novembra. Posledné dni so snežením sa môžu vyskytnúť ešte koncom apríla, prípadne začiatkom mája. Dĺžka obdobia so snehovou pokrývkou závisí od nadmorskej výšky. V doline to je 90 dní a v horskej obrube 110 dní.

Maximálne výšky snehovej pokrývky sa vyskytujú v decembri a minimálne v októbri a v máji.
V Čadci v ročnom priemere prevažujú severné, južné a západné vetry. Najmenšie zastúpenie má severovýchodný a východný vietor. Priemerné ročné rýchlosti vetra sa pohybujú v rozpätí 1,9 – 2,8 m/s. Najviac dní so silnými vetrami je v období január – máj. Oblasť je vcelku veterná, najviac veterných dní sa vyskytuje na jar a najmenej veterné je jesenné obdobie. V Čadci je v roku viac ako jedna štvrtina dní s bezvetrím. Najviac bezveterných dní pripadá na koniec leta a na jesenné obdobie.




Vodstvo: Hydrologicky leží územie Čadce v povodí Kysuce. Kysuca na území Čadce tečie z menšej časti smerom na východ a v Čadci sa stáča na juh. Na území Čadce má Kysuca sklon 2,3 %. Najväčším prítokom Kysuce je Čierňanka. Priemrný sklon Čierňanky je 14 %., v dolnej časti 4,6 %. Na území Čadce sa do Kysuce vlieva ešte potok Rieka, koryto potoku je upravené a vedené pod povrchom. Priemerný sklon je 50 %. Do Čierňanky sa vlievajú dva väčšie potoky: Čadečanka so sklonom 38 %. a Milošovský potok so sklonom 19 %. Ostatné prítoky Kysuce a Čierňanky sú len krátke svahové potoky. Ich priemerné sklony dosahujú od niekoľko desiatok do 150 %. Riečna sieť Kysuce a jej prítokov je pomerne hustá a dosahuje priemerne 1,2 – 1,7 km/km2.
Priemerný prietok Kysuce je 8,34 m3/s. Priemrný prietok Čierňanky je 2,82 m3/s. Špecifický odtok Kysuce je 17,22 l.km2/s a Čierňanky 17,91 l.km2/s.
Veľa zrážok a pomerne nízke teploty vyduchu a vplyvom toho aj nízky celkový výpar spôsobujú, že vodnatosť Kysuce a jej prítokov je celkovo vysoká. Na vodu sú najbohatšie mesiace marec a apríl a najmenej vody majú toky v septembri. Zreteľný pokles je aj v januári a zvýšenie v júni a júli. Povrchový odtok z povodia je celkove vešký, no značne nevyrovnaný. Maximálne prietoky sa vyskytujú v marci – apríli (15), súvisí to s topením snehu a v lete najmä v júli (10), keď ich výskyt podmieňejú bohaté dažďové zrážky. Minimálne prietoky bývajú obyčajne koncom leta a začiatkom jesene resp. v zime (4 – 7). V prvom prípade je to spôsobené nízkymi zrážkami a pomerne veľkým výparom, v druhom zasa akumuláciou zrážok v snehovej pokrývke.
Na území Čadce sa vyskytuje jedna umelá vodná nádrž na Milošovskom potoku, ktorá sa zameriava na chov rýb – má objem 50 000 m3 a hladina má plochu približne 4 hektáre.
Na flyšových horninách Čadce sú nepriaznivé podmienky pre výskyt významných zásob podzemných vôd. Ak sú pramene, tak sú málo výdatné a vznikajú na styku pieskovcov s ílovcami. Prevažne plytký obeh podzemnej vody sa odráža aj v jej chemickom zložení.

Prevažujú podzemné vody kalcium – bikarbonátové a dosť častý je výskyt sírovodíka, lepšie podmienky na výskyt podzemných vôd sú v riečnych uloženinách nív riek Kysuce a Čierňanky. Najvýznamnejšia riečna niva ja na západ od Čadce, výdatnosť týchto prameňov je niekoľko desiatok litrov za sekundu. Ďalšie významné pramene sú na dolnom toku rieky Čierňanky s výdatnosťou približne 5 l/s. Ostatné pramene majú len lokálny význam. Najvyššie stavy hladiny podzemnej vody bývajú v apríli a najnižšie v októbri. Na flyši sú takisto nevhodné podmienky pre vytváranie minerálnych prameňov. Nachádzajú sa tu 2 minerálne pramene. Oba an rieke Rieka. Jeden z nich je označený ako chránený prírodný výtvor, zaujímavý je najmä výronom metánových plynov. Druhý obsahuje značné množstvo sírovodíka.









Pôdy: Najčastejším pôdnym typom vyskytujúcim sa v Čadci sú kambizeme a to kambizeme nasýtené a nenasýtené. Kambizeme nasýtené sa vyskytujú do nadmorskej výšky 700 a nenasýtené do 900 metrov nad morom. Do 700 metrov nad morom sa vyskytujú kambizeme oglejené, ktoré sú poľnohospodársky najintenzívnejšie využívané. Pri tokoch riek Kysuce a Čierňanky sa vyskytujú pseudogleje, glejové pôdy a fluvizeme.
Z pôdnych druhov sa tu vyskytujú ílovité až ílovitohlinité pôdy, ktoré sa vyskytujú v pahorkatinnej a vrchovinnej časti Hornokysuckého podolia. Tieto pôdne druhy sú často zamokrené a oglejené a priraďujú sa k nim kambizeme oglejené a pseudogleje. Ďalšie sú hlinité pôdy, viažu sa na polohy, kde sa striedajú ílovce a pieskovce. K tomuto pôdnemu druhu sa zaraďuje väčšia časť fluvizemí a glejových pôd na území nivy Kysuce a Čierňanky. Ďalej sú tu piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ktoré sa vyskytujú tam, kde prevažujú pieskovce a vyskytujú sa na silikátových riečnych uloženinách.

Ochrana prírody: Z chránených prírodných výtvorov sa v katastri mesta čadce nachádzajú dva minerálne pramene, ktoré boli vyhlásené za chránené prírodné výtvory roku 1973.
Chránený prírodný výtvor prameň u Vojty sa nachády na severnom okraji Javorníkov v doline Rieky neďaleko osady u Vojty. Zvláštnosťou prameňa sú výrony metánu v nepravidelných intervaloch, čo môže poukazovať na vzťah prameňa s hlbšími geologickými štruktúrami. Prameň je málo výdatný, voda je slabo mineralizovaná. Chránený prírodný výtvor prameň Bukov sa nachádza na severovýchodnom okraji Čadce. V prameni vyviera sírovodíkova voda. Obsah H2S bol stanovený na 0,56mg/l.
Z chránených rastlín sa tu vyskytujú o.i. horec jarný (Gentiana verna), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant)....
Z chránených bezchordátov tu žije o.i.

vidlochvost ovocný (Papilio podalirius), fúzač alpský (Rosalia alpina), rod bystrušiek (Carabus)....
Z chránených stavovcov sú tu zastúpené o.i. mlok karpatský (Tritiurus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), belorítka obyčajná (Delichon urbica), brhlík lesný (Sitta europaea), krutohlav obyčajný (Jynx torquilla), pinka severská (Fringilla montifringilla), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), vydra riečna (Lutra lutra)

Rastlinstvo: Pred skultúrneím krajiny najviac územia zaberali kvetnaté jedľobučiny, dnes sa už vyskytujú veľmi málo, tieto prechádzajú do kyslých bučín. Sú to floristicky chudobné spoločenstvá. V stromovom poschodí prevláda buk lesný (Fagus sylavatica), v bylinnom poschodí sú hojne zastúpené metlica krivoľaká (Deschampsia flexuosa), plavúň jedľovitý (Lycopodium sellago), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus). Na nivách potokov a riek rastú horské lužné lesy. Zvyšky jelšových porastov sa nachádzajú sa zachovali najmä pozdĺž prítokov Kysuce, kde ich nachádzame až do nadmorskej výšky 700 metrov. Stromové poschodie tohto spoločenstva tvorí jelša sivá (Alnus incana). Sprievodnými druhmi sú vŕba krehká (Salix fragilis) a vŕba biela (Salix alba). Najväčšiu časť územia zaberajú sekundárne smrečiny. Druhotné smrečiny vznikli umelou výsadbou na lokalitách pôvodných bučín a jedľobučín. Stromové poschodie tvorí v prevažnej mieresmrek, buk a jedľa. V súčasnej kultúrnej krajine okolia Čadce tvoria významnú zložku vegetácie krovinné spoločenstvá. Najviac sú rozšírené na opustených poliach, medziach, haldách a okrajoch ciest. Najčastejšie druhy sú : trnka obyčajná (Prunus spinosa), lieska obyčajná (Coryllus avellana), ruža šípová (Rosa canina). V bylinnom podraste sú najviac rozšírené žihľava dvojdomá (Urtica dioica), kuklík mestský (Geum urbanum), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), lopúch väčší (Arctium lappa). Na lúkach a pasienkoch sa vyskytujú ďatelina plazivá (Trifolium repens), púpava lekárska (Taraxacum officinale), lipnica lúčna (Poa pratensis), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), pýr plazivý (Agropyrum repens)...

Živočíšstvo: Súčasné zloženie fauny regióny je výsledkom dlhého vývoja v geologických dobách, keď sa menili klimatické, pôdne a vegetačné podmienky. V historickej dobe do vývoja fauny zasiahol najprenikavejšie človek. Najmä klčovanie lesov, úprava vodných tokov, vznik a rozvoj sídel, dopravy podmienili ústup, prípadne zmeny pôvodných živočíšnych spoločenstiev. Z hľadiska prírodných podmienok a zloženia fauny vyčleňujeme v Čadci tieto biotopy:
1. Biotop lesov
2.

Biotop polí a lúk
3. Biotop ľudských sídel
4. Biotop tečúcich vôd

1. Biotop lesov – druhy: sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka chochlatá (Parus cristatus), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus), ďateľ trojprstý (Picoides trydactylus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab veľký (Accipiter gentilis), veverica stromová (Sciurus vulgaris), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok karpatský (Triturus montandoni), koník červenokrídly (Psophus stridulus), babôčka admirálska (Vanessa atalanta)
2. Biotop polí a lúk – druhy: hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europeus), škovránok poľný (Alauda arvensis), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), bohato je tu zastúpený hmyz – pavúky, kosce, stonožky a iné.
3. Biotop ľudských sídel – tu možno vyčleniť tri skupiny živočíchov podľa nárokov na potravu a hniezdenie, prípadne úkryt. Ptrvú skupini tvoria živočíchy, ktoré hľadajú obživu v sídlach: potkan obyčajný (Rattus norvegicus), vrabec domový (Passer domesticus), roztoč múčny (Acarus sirio). Ďalšia skupina vyhľadáva domy a hospodárske budovy na hniezdiská a potravu: lastovička obyčajná (Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica), lasica obyčajná (Mustela nivalis). Tretiu skupinu charakterizujú živočíchy, ktoré sú k tomuto prostrediu indiferentné: jež východoeurópsky (Erinaceus europeus), netopiere (Myotis)
4. Biotop tečúcich vôd – druhy: pstruh potočný (Salmo trutta), hrúz obyčajný (Gobio gobio), mrena severná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio), trasochvost biely (Motacilla alba), užovka obyčajná (Natrix natrix). Na brehoch sú značne zastúpené rôzne červy, mäkkýše a hmyz.


História: Prvá písomná zmienka o Čadci pochádza z roku 1565, kde sa o nej píše pod menom „dorf Tzaczka“. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Zaujímavý je aj vývoj názvu sídla. Môžeme sa stretnúť s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača. Do dnešnej podoby sa ustálil až po roku 1918. V roku 1572 sa v urbári Budatínskeho panstva obec uvádza už ako dedina – „Wes Ciatza“. Na čele obce bol valašský vojvoda. Počet obyvateľov sa z roka na rok zvyšoval. Približne sto rokov po prvej písomnej zmienke bola v Čadci založená rímsko-katolícka farnosť.

Rozvoj obce nepriaznivo ovplyvňovali nájazdy vojsk protihabsburských povstaní. V 17. storočí sa rozvinula kopaničiarska forma osídľovania. Zemepáni prideľovali osadníkom pásy zeme, týmto spôsobom sa osídľovali okolité obce a aj odľahlejšie časti chotára Čadce. Takto Čadca získavala dvojaký charakter. Ústredie plnilo isté mestské funkcie (remeslá, obchod), zatiaľ čo na osadách prevládala poľnohospodárska činnosť. Čadca sa na konci 18. storočia stala strediskom kysuckého dištriktu Strečnianskeho panstva, čo podnietilo jej hospodársky vzostup. V tom čase sa tu začali konať týždenné trhy. Dôležitý dátum v histórii Čadce je je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila mesto „Csatza“ na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky. Čadca mala vtedy 397 domov a 2616 obyvateľov. Povýšenie Čadce na mestečko malo blahodarný vplyv na jeho hospodársky i demografický rozvoj. Prichádzali tu kupci i obyvateľstvo nielen z okolia ale aj zo Sliezska. Napomáhala tomu aj novovybudovaná krajinská cesta cez Jablunkovský priesmyk. O pár rokov neskôr bola v meste zriadená colná tridsiatková stanica. Zriadili tu aj slúžnosvký, soľný a neskôr aj daňový úrad. Mesto malo vlastnú pílu, štyri mlyny, pivovar a tri krčmy. V tomto období sa v meste objavujú aj prví židovskí obyvatelia – obchodníci. Z roku 1825 sa zachoval doteraz najstarší plán mestečka. V roku 1848 bol v meste Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban, v roku 1871 bola daná do užívania košicko-bohumínska železnica, Čadca sa tak stala železničným uzlom medzinárodného významu. Vtedy bolo mesto aj sídlom okresného úradu, neskoršie tu umiestnili aj okresný súd. Hospodársky život ovplyvňovli píly, ale aj od roku 1903 Hornouhorská textilná továreň. V roku 1912 bolo v meste zavedené prvé elektrické osvetlenie. Textilná továreň zastavila svoju výrobu v roku 1922. V rokoch 1926 – 1928 bol zo zbierok obyvateľstva vybudovaný Palárikov dom, ktorý bol strediskom kultúrno-výchovnej práce. V rokoch 1932 – 1935 boli dané do užívania novostavby dnešného mestského a okresného úradu. V tom čase došlo k zakrytiu potoka Rieka. V roku 1943 bola k Čadci pričlenená Horelica. V roku 1946 sa obnovila činnosť textilnej fabriky.
V poslednom desaťročí došlo k zrenovovaniu centra Čadce. V súčasnosti je primátor Ing. Jozef Pohančeník.









Obyvateľstvo: Čadca sa počtom obyvateľov zaraďuje medzi stredne veľké okresné mestá Slovenska.

Prehľad o vývine počtu obyvateľov poskytuje graf a tabuľka.


obec 1869 1921 1950 1991 2001
Čadca 4456 6850 8595 25183 26699


Z grafu vyplýva, že najväčší nárast počtu obyvateľov bol medzi rokmi 1950 a 1991. Nárast počtu obyvateľov v roku 2001 oproti roku 1869 bol takmer 600 %.
Rast obyvateľstva bol podmienený prirodzeným a migračným pohybom jej obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia vzrastal počet obyvateľov Čadce najmä vďaka prirodzenému pohybu obyvateľstva a iba v menšej miere pôsobením imigrácie. V tomto období bola vysoká natalita aj mortalita. V tomto období Čadcu postihovala solná emigračná vlna, najmä do zámoria. Na druhej strane však zrejme Čadca ako mestské centrum v tomto zaostalom území priťahovala časť obyvateľstva aj z okolia. Pre povojnové obdobie je charakteristická takzvaná koncepčná fáza, prejavuje sa zvýšenou natalitou. Vplyvom obmedzenia vysťahovalectva do zámoria sa preľudňoval vidiek, aj keď ďalej trvala emigrácia do európskych krajín. Po roku 1950 sa veľmi výrazne zvýšila natalita, pričom mortalita bola nízka. V tomto období dosiahla Čadca jeden z najvyšších prirodzených prírastkov. V prvom období po druhej svetovej vojne rástol počet obyvateľov najmä vďaka prirodzenému prírastku, neskôr najmä s rozšírením profilových závodov Tatra a Slovena, ako aj s posilnením službovej a najmä administratívnej funkcie, stáva sa migračný prírastok hlavným kompnentom celkového rastu obyvateľstva Čadce. Počet prisťahovaných štvornásobne prevyšuje počet odsťahovaných. Z Čadce sa najviac ľudí sťahovalo do väčších centier: Žiliny, Bratislavy a Prahy. Po roku 1991 nastalo výrazné zníženie rastu počtu obyvateľov, je to spôsobené zmenou pilitickej situácie na Slovensku, ako aj zhoršením životných podmienok v Čadci.
V roku 1970 bola Čadca jedným z najvýznamnejších centier dochádzky za prácou, dochádzalo tu cca 4500 osôb za prácou. Najväčšia dochádzka bola zo Svrčinovca, Rakovej, Skalitého, Čierneho, čiže z obcí, ktoré bezprostredne susedia z Čadcou. V súčasnosti je to veľmi málo, lebo v Čadci sa zatvorilo a skrachovalo veľmi veľa podnikov, toto číslo môže byť okolo 500. Roku 1970 odchádzalo za prácou z Čadce cca 2000 osôb, najmä do Severomoravského kraja. V súčasnosti odchádza za prácou asi viac ľudí, takisto do Čiech, ale veľmi veľa dochádza za prácou do Žiliny a takisto aj do iných miest Slovenska, ale tam už menej (Bratislava, Košice).
V roku 1950 bol podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva (ďalej EAO) 35,9 %, v roku 1961 sa zvýšil na 44 %, v roku 1970 sa mierne znížil na 42 %. V súčasnosti je to 64,5 %, čo je na približne rovnakej úrovni ako celoslovenský priemer. Najviac ľudí pracuje v priemysle.

V súčasnosti je z 17179 EAO okresu nezamestnaných 2533, čo tvorí okolo 14 %. Slovenská národnosť tvorí väčšinu obyvateľov (98,6 %), menšie národnosti sú – česká (0,9 %), rómska (0,2%). V Čadci prevažuje obyvateľstvo v produktívnom veku (57,8 %). Podiel mužov a žien je približne rovnaký. Hodnotou podielu vysokoškolsky vzdelného obyvateľstva je Čadca v rámci Slovenska na posledných priečkach (cca 2,5 %). Najviac ľudí má základné vzdelanie (cca 30 %).
Väčšina obyvateľov Čadce žije v byte, sú tu dve veľké sídliská – Kýčerka a Žarec, v ktorých žije približne 20 tisíc obyvateľov. Počet bytov je 8054, z toho obývaných je 7354 a domov tu je 2947 a obývaných je 2449. Priemerný počet trvale bývajúcich osôb na jeden trvale obývaný byt je 3,56. Ústredným kúrením je vybavených 91,3 % bytov a domov, osobným automobilom 31,8 % bytov a domov.
V Čadci sa nachádza 5 základných škôl (1-9), gymnázium, Obchodná akadémia, Hotelová akadémia, Dievčenská odborná škola, učňovka, Strédná zdravotnícka škola, budúci školský rok sa otvorí bilinguálne gymnázium.
V Čadci sa nachádza jeden supermarket, ostatné sú malé obchodíky zamerané na všeobecný predaj tovaru.
Z kultúrnych činností tu funguje kino, futbalový štadión, tanečný súbor.

Priemysel: Začiatky rozvoja priemyslu v Čadci sa datujú prvými rokmi 20. storočia. Toto oneskorenei spôsobil predovšetkým nedostatok klasických rudných a energetických surovín, ktoré najmä v začiatočných obdobiach vývoja priemyslu mali rozhodujúci význam. K tomu treba priradiť aj nevýhodnú polohu územia, to vplýva ešte aj teraz. Určitý náznak oživenia priniesla výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá spojila Čadcu s hospodársky vyspelejšími oblasťami. Ani tento významný faktor však nestimuloval rozvoj priemyslu, lebo chýbali politicko-spoločenské podmienky, ktoré sa nevytvorili ani po roku 1918. Naopak, niektoré ekonomické prostriedky spojením Slovenska s vyspelejšou českou časťou republiky pôsobili negatívne. Jediný väčší priemyselný závod – čadčianska textilka roku 1922 nedokázala prekonať ťažkosti hospodárskej krízy a zastavila výrobu. V medzivojnovom období tu bol zastúpený drevársky a potravinársky priemysel. Po druhej svetovej vojne nastal výrazný vzrast priemyslu. Dominanatné postavenie mal strojársky priemysel – závod Tatra. Priemyselný potenciál Čadce bol v roku 1980 5 tisíc pracovných miest. V odvetvovej štruktúre Čadce sme pozorovali dve skupiny odvetví. Do prvej patrí textilný a strojársky priemysel, ktoré reprezentovali dva najväčšie závody s medziregionálnym priestorovým dosahom.

Obe odvetvia mali rozhodujúci podiel na výrobe (spolu okolo 90 %). Druhú skupinu tvoria menšie závody s prevažne vnútroregionálnym významom. Textilnú výrobu reprezentoval v Čadci závod Slovena. Jeho začiatky siahajú až do roku 1904, keď začal pracovať Hornouhorská súkenná spoločnosť. Na jej vznik priaznivo vplývala existujúca košicko-bohumínska železnica, dostatok voľných pracovných síl a zdroj vyhovujúcej podzemnej vody. Závod od svojho začiatku úzko spolupracoval s vlnárskou textilkou v Žiline. Roku 1905 pracovalo v závode asi 500 pracovníkov a vyrábali vlnené látky a súkno. Roku 1918 po zmene politických pomerov sa zmenili vlastnícke pomery. Spoločnosť sa dostala do ťažkostí, ktoré sa jej nepodarilo prekonať. Príčinami boli všeobecná hospodárska kríza, skončenie obdobia finančného zvýhodnenia, nové konkurenčné podniky. Roku 1922 závod skončil výrobu a jeho objekty slúžili viac ako 20 rokov na iné ciele. Druhá etapa rozvoja sa začala roku 1946, keď sa opäť obnovila textilné výroba. Závod v Čadci sa až do roku 1970 budoval ako tkáčovňa s orientáciou na výrobu šatoviek a látok na plášte. V rokoch 1970 – 1974 sa v Čadci vybudoval nový závod Slovena, ktorý sa od svojho predchodcu značne odlišoval a jeho výroba predstavuje 3. etapu rozvoja textilnej výroby. Závod bol budovaný ako vlanársky kombinát s orientáciou na výrobu vlnenej česanej priadze, vlnených tkanín, bytového a kusového textilu. Výrobky odberali mnohé konfekčné závody a značná časť sa dostávala prostredníctvom obchodných organizácií do obchodnej siete. Poslednou etapou bol úpadok tohto závodu. Tento závod prešiel do súkromných rúk,nastalo premenovanie na Pratex a pred dvoma rokmi úplne krachol. Teraz ho kúpila firma J&J.
Strojárska výroba, ktorú reprezentuje závod AVC má vyše 50-ročnú existenciu. Začiatok výroby siaha do roku 1944, keď vznikla súkromná továreň na výrobu čerpadiel. Po znárodnení roku 1948 bol závod pričlenený k podniku Sigma Olomouc. Dôležitá zmena sa stala v roku 1954, keď sa začalo s výrobou náhradných dielov pre automobilový priemysel. Po rekonštrukcii v rokoch 1959 – 1961 sa do závodu predisponovala výroba niektorých dielcov pre nákladné automobily Tatra. Bola to najmä výroba kardanových hriadeľov, ventilátorov, polonáprav, brzdových čeľustí, riadení, kompresorov, tlmičov, otočných čapov a niektoré karosárske diely. Kvôli zvýšenej výrobe nákladných automobilov Tatra sa uskutočnila I. etapa výstavby závodu. Okrem ďalšieho vzrastu rozsahu výroby sa v závode zdokonalila technológia výroby, čo umožnilo prevziať aj ďalšie výrobné programy. II.

etapa výstavby závodu sa uskutočnila v rokoch 1971 – 1975 a III. etapa výstavby sa uskutočnila v roku 1975. Neskôr sa vybudovala aj pobočka tohto závodu. Tento zamestnával okolo 3000 zamestnancov. V súčasnosti nastáva pomalé prepúšťanie a likvidácia podniku. Po revolúcii bol premenovaný na AVC. Potravinársky priemzysel reprezentuje niekoľko závodov a prevádzok. Jeho celkový podiel na výrobe je neveľký. Nedostatočná surovinová základňa poľnohospodárskych produktov spôsobila oneskorenie rozvoja tohto odvetvia, ktorý sa orientoval predovšetkým na zabezpečenie potravín obyvateľom oblasti. V súčasnosti v Čadci funguje pekáreň Vilija, nachádza sa tu bitúnok.
Zastúpený je tu aj sklársky priemysel. Jeho produkcia prekračuje hranice regiónu a výrobky sa úspešne realizujú na zahraničných trhoch. Z hľadiska priestorového rozmiestnenia priemyslu na území Čadce najv´čšia koncentrácia kapacít sa nachádza na východnom a severovýchodnom okraji mesta. Vytvorila sa tu výrazná zóna so špecializovanou priemyselnou funkciou. Nachádzajú/li sa v nej najväčšie závody – AVC a Pratex, ako aj menšie závody pekární, mäsopriemyslu a závod Okrasa. Z hľadiska mikrolokalizácie týchto závodov sa výrazne prejavuje v plyv železničnej a cestnej dopravy – závody sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti dopravných línii. V prípade textilnej výroby sa zohľadnila aj možnosť zásobovania vodou z rieky Kysuca.




Poľnohospodárstvo: Poľnohospodárska výroba bola v minulosti v Čadci prevládajúcim zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Jej postavenie však súvisí nielen s geografickými podmienkami, ale aj so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. – 18. storočí, teda počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie. Rastlinná výroba v minulosti nedosahovala ani priemerné výsledky, stav hospodárskych zvierat bol vysoký. Súvisí to s celkovým charakterom tejto krajiny, ako aj s jej kolonizáciou. Pastierstvo a salašníctvo bolo hlavným zamestnaním. Chov dobytka bol v tejto oblasti dominujúci ešte v 18. storočí. Na konci 18. storočia a v 19. storočí salašníctvo rýchlo upadá. Spôsobil to najmä fakt, že v druhej polovici 19. storočia Rakúsko-Uhorsko otvára svoje prístavy cudzej vlne, čím vznikla konkurencia a pokles cien. Koncom 19. storočia sa dorábali prakticky všetky poľnohospodárske produkty, ktoré mali praiznivé podmienky na dopestovanie. V rastlinnej výrobe v nižších polohách najmä v údoliach riek Čierňanky, Kysuce a Milošovského potoka sa pestoval jačmeň, raž, zemiaky a krmoviny. Vo vyššie položených miestach prevažoval ovos nad jačmeňom.

Zo živočíšnej výroby mal najväčší význam chov hovädzieho dobytka a koní. Začiatkom 20. storočia bolo poľnohospodárstvo naďalej hlavným odvetvím zamestnanosti. V chove prevažoval chov hovädzieho dobytka, ostatné klesalo, čo dokazuje, že hovädzí dobytok a najmä kravy boli najdôležitejším článkom v obžive obyvateľstva. Zmeny v poľnohospodárstve v Čadci nastali po roku 1949, keď nastal socializácia dediny. Zakladali sa Jednotné roľnícke družstvá (ďalej JRD). JRD v Čadci vzniklo v roku 1951. Okrem JRD hospodárili na pôde v Čadci aj jednotne hospodáriaci roľníci, ktorí obrábali prevažnú časť pôdy. Nevýhodou bola veľká rozdrobenosť výrobcov, čo bolo charakteristické nielen pre Čadcu, ale aj pre celé Kysuce. Viac ako 70 % roľníkov malo pôdu do 2 hektárov. Socializácia prebiehala v dosť zložitých podmienkach. Začiatkom 60-tych rokov bolo v socialistickom sektore iba 12,2 % poľnohospodárskej pôdy. V roku 1964 sa jednotlivé JRD zlúčili do ŠM Čadca. Vývoj poľnohospodárskej výroby roľníkov v Čadci a okolí roku 1960 bol typickým drobením poľnohospodárskej pôdy. Tým neustále klesala intenzita výroby, zväčšovala sa výmera pôdy, na ktorej nikto nehospodáril. V súkromnom sektore sa zhoršovalo materiálno-technické zabez- pečenie výroby a zaostávala mechanizácia. Obyvateľstvo postupne opúšťalo zdroj svojej obživy a hľadalo si iné zamestnanie. V roku 1970 oproti roku 1960 zamestnanosť v poľnohospodárstve zaznamenala prudký pokles. Celkovo možno usudzovať, že Čadca postupne menila zamestnaneckú štruktúru z poľnohospodárskej na priemyselnú, dopravnú, službovú a inú. V rastlinnej výrobe prevažovala výroba kŕmnych obilnín (jačmeň, raž) a zemiakov. Význam malo pestovanie aj viacročných krmovín. Zo živočíšnej výroby sa najviac chovala hydina a hovädzí dobytok. V súčasnosti je väčšina pôdy v súkromných rukách. Väčšinou ľudia pestujú okolo vlasstných domov, ale väčšinou už poľnohospodárska činnosť upadá. Pestuje sa hlavne: zemiaky, ovos, jačmeň, raž., ďatelina.







Doprava: Železničné spojenie získala Čadca koncom 19. storočia, keď sa vybudovala košicko – bohumínska železnica. Postupné technické zdokonaľovanie tejto trate približovalo Čadcu k susedným ekonomicky vyspelejším oblastiam, čo umožňovalo samozrejme ekonomický vzrast celej oblasti. V súčasnosti je trať Bohumín – Čadca –
- Žilina súčasťou jedného z najvýznamnejších dopravných spojení, ktoré vedie severnými časťami Slovenska. Trať má vysokú frekvenciu dopravy. Nákladná doprava prepravuje predovšetkým uhlie, hutnícke a chemické výrobky z Ostravska na stredné a východné Slovensko.

Okrem tohto železničného ťahu je dôležité napojenie cez Žilinu na Bratislavu a veľký je aj medzinárodný význam železničnej trate Bohumín -
- Žilina. Okrem polohy na dôležitom železničnom spojení je Čadca aj železničnou križovatkou s prevažne regionálnym dosahom. Koncom 19. storočia sa postavilo spojenie Čadca – Skalité – Zwardoň, ktoré malo prepojiť košicko – bohumínsku trať so západo – haličskou železničnou sieťou. Začiatkom 20. storočia sa postavila trať Čadca – Turzovka – Makov, ktoré zabezpečuje spojenie so západnou časťou regiónu.
Cez Čadcu prechádza hlavný cestný ťah na z Ostravy do Žiliny, ktorý beží súbežne so železnicou. Vyznačuje sa veľkou intenzitou cestnej premávky, 8 – 12 tisíc jednotkových vozidiel za 24 hodín-. Na túto cestnú os sa napája zo západu cesta II. triedy. Tu už je intenzita cestnej premávky menšia. Štátne cesty tretej triedy dopĺňajú túto základnú sieť a zabezpečujú prepojenie jednotlivých sídel navzájom, najmä však s hlavným centrom – Čadcou. V súčasnosti je v stave dobudovania obchvat a diaľnica. Autobusovú dopravu zabezpečuje SAD Žilina. V Čadci premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa dostáva do všetkých častí katastra v pravidelných intervaloch. Vozový autobusový park je už zastaralý. Z Čadce vychádzajú aj diaľkové spoje na Bratislavu (2), po jednom na Nitru a na Banskú Bystricu. Všetky diaľkové linky sú v súkromnom vlastníctve.

Cestovný ruch: V katastri mesta Čadca je veľmi málo príležitostí pre turistiku a cestovný ruch. Ubytovacie zariadenie poskytuje, ktorý funguje už od roku 1960, momentálne je na predaj. Tu sa nachádza aj lyžiarsky vlek na Husáriku. Menšie lyžiarske vleky lokálneho významu sú v Milošovej, v Čadečke a na Žarci. Ďalšie ubytovacie zariadenie je hotel Lipa v centre mesta a ubytovňa pri športovej hale. Možnosti kultúrneho vyžitia sú mizivé, niekoľko diskoték, jedno kino, plaváreň, prípadne rybolov na Milošovskej vodnej nádrži.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?