Branný zákon

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4058×

Příbuzná témata



Branný zákon

351/1997 Z.z.
ZÁKON
z 21. novembra 1997
BRANNÝ ZÁKON
Zmena: 401/2000 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ
PREDMET ZÁKONA

§ 1

Tento zákon upravuje úlohy a zloženie ozbrojených síl, brannú
povinnosť, vojenskú službu, mimoriadne opatrenia a organizáciu
štátnej správy na úseku obrany. DRUHÁ ČASŤ
OZBROJENÉ SILY

§ 2

Úlohy ozbrojených síl

(1) Úlohou ozbrojených síl je brániť slobodu, nezávislosť,
suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky pred vonkajším
protivníkom a pomáhať pri odstraňovaní následkov mimoriadnej
udalosti 1) ohrozujúcej ľudské životy alebo majetok vo veľkom
rozsahu.

(2) Ozbrojené sily môžu plniť úlohy aj mimo územia Slovenskej
republiky, ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv najmä
o spoločnej obrane proti napadnutiu, a úlohy v rámci mierových síl
Organizácie Spojených národov a vojenských misií medzinárodných
organizácií. Súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia
Slovenskej republiky vyslovuje Národná rada Slovenskej
republiky. 2)

(3) Ozbrojené sily možno so súhlasom vlády Slovenskej
republiky (ďalej len "vláda") použiť aj

a) na stráženie objektov dôležitých pre obranu štátu,
b) na ochranu štátnych hraníc,
c) v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. 3)
------------------------------------------------------------------
1) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
2) Článok 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky.
3) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. § 3

Zloženie ozbrojených síl

(1) Ozbrojené sily tvorí Armáda Slovenskej republiky, Vojská
ministerstva vnútra a Železničné vojsko.

(2) Vojak ozbrojených síl je osoba, ktorá vykonáva vojenskú
službu (ďalej len "vojak"). § 4

Početný stav ozbrojených síl

O početnom stave ozbrojených síl rozhoduje vláda v súlade
s potrebami obrany štátu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je
Slovenská republika viazaná.

§ 5

Vojenská prísaha

Vojak skladá vojenskú prísahu, ktorá znie:

"Ja vojak ozbrojených síl slávnostne vyhlasujem, že budem
verný Slovenskej republike. Budem vojakom čestným, statočným
a disciplinovaným. Budem dodržiavať ústavu, zákony, všeobecne
záväzné právne predpisy a vojenské predpisy. Som pripravený brániť
slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej
republiky. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti
a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!"

TRETIA ČASŤ
BRANNÁ POVINNOSŤ

§ 6

Rozsah brannej povinnosti

(1) Branná povinnosť je povinnosť štátneho občana Slovenskej
republiky (ďalej len "občan")

a) podrobiť sa odvodu (§ 11),
b) vykonať povinnú vojenskú službu [§ 18 ods. 2 písm. a)] alebo
inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, 4)
c) vykonať mimoriadnu vojenskú službu (§ 30).

(2) Branná povinnosť vzniká 1. januára roku, v ktorom občan
- muž dovŕši 18 rokov veku (ďalej len "branec"). Ak bola branná
povinnosť prevzatá dobrovoľne, vzniká dňom prevzatia. Branná
povinnosť trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60
rokov veku, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Občanovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine, vzniká branná
povinnosť podľa odseku 2 až po prihlásení sa na trvalý pobyt
v Slovenskej republike.
------------------------------------------------------------------
4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z.z.
o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej
národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej
republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení
neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. § 7

Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti

(1) Občan, ktorý nepodlieha brannej povinnosti, môže najskôr
od 1.

januára roku, v ktorom dovŕši 17 rokov veku, dobrovoľne
prevziať brannú povinnosť, ak splnil podmienky ustanovené týmto
zákonom (ďalej len "dobrovoľník").

(2) Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti povoľuje okresná
vojenská správa na základe písomnej žiadosti občana.
U neplnoletého občana sa vyžaduje písomný súhlas jeho zákonného
zástupcu. Za brannej pohotovosti štátu 5) sa súhlas zákonného
zástupcu nevyžaduje.

(3) Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti cudzincovi
povoľuje prezident Slovenskej republiky len za brannej pohotovosti
štátu na základe písomnej žiadosti podanej Ministerstvu obrany
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany"), ak sú
splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.

(4) Dobrovoľne prevziať brannú povinnosť možno len v celom jej
rozsahu.

(5) Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti musí
obsahovať

a) meno a priezvisko,
b) miesto trvalého pobytu,
c) štátnu príslušnosť,
d) rodné číslo alebo dátum narodenia, miesto narodenia,
e) vyhlásenie o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.

K žiadosti musí byť priložený prvopis alebo úradne overená kópia
dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.

(6) Proti rozhodnutiu okresnej vojenskej správy alebo
prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej
povinnosti sa nemožno odvolať.
------------------------------------------------------------------
5) § 5 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky. § 8

Zápis brancov

(1) Zápis brancov do evidencie brancov (ďalej len zápis")
vykonáva okresná vojenská správa.

(2) Na zabezpečenie vykonania zápisu sú obce povinné vždy do
31. decembra zaslať okresnej vojenskej správe menné zoznamy
všetkých občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v obci
a v nasledujúcom roku dovŕšia 18 rokov veku. Zoznam musí obsahovať
meno, priezvisko, rodné číslo, miesto narodenia a miesto trvalého
pobytu.

(3) Na základe zápisu okresná vojenská správa doručí brancovi
do 10. januára dotazník branca.

(4) Praktický lekár pre dospelých alebo praktický lekár pre
deti a dorast (ďalej len "ošetrujúci lekár") je povinný posúdiť
zdravotný stav branca alebo dobrovoľníka a vyplniť príslušnú časť
dotazníka branca, ktorý bude podkladom na určenie zdravotnej
spôsobilosti branca alebo dobrovoľníka na výkon vojenskej služby. Povinnosti branca

§ 9

(1) Branec je povinný

a) podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu u ošetrujúceho lekára,
b) doručiť vyplnený dotazník branca okresnej vojenskej správe do
31.

januára,
c) dostaviť sa na odvod alebo na preverenie a podrobiť sa
lekárskemu vyšetreniu,
d) podrobiť sa odbornému lekárskemu vyšetreniu na získanie
podkladov pre rozhodnutie okresnej vojenskej správy
v zdravotníckom zariadení, ktoré určí lekár okresnej vojenskej
správy.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na dobrovoľníka
(§ 7). § 10

(1) Povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. c) sa nevzťahuje na
branca,

a) ktorý je na základe rozhodnutia alebo posudku Sociálnej
poisťovne 6) invalidný,
b) pozbaveného spôsobilosti na právne úkony.

(2) Branec alebo jeho zákonný zástupca je povinný okresnej
vojenskej správe doručiť prvopis alebo úradne overenú kópiu
dokladu o invalidite alebo o pozbavení spôsobilosti na právne
úkony spolu s vyplneným dotazníkom branca v termíne podľa § 9
ods. 1 písm. b), na základe ktorých okresná vojenská správa
rozhodne o trvalej nespôsobilosti branca vykonať vojenskú službu.
------------------------------------------------------------------
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z.
o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. § 11

Odvod

(1) Účelom odvodu je posúdiť zdravotný stav branca alebo
dobrovoľníka a rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať vojenskú
službu. Odvod je pravidelný, dodatočný alebo mimoriadny.

(2) Odvod vykonáva okresná vojenská správa, ktorá si na tento
účel zriaďuje odvodnú komisiu v zložení

a) predseda - náčelník okresnej vojenskej správy alebo ním
poverený zástupca,
b) lekár okresnej vojenskej správy,
c) lekár zo štátnej zdravotníckej správy určený okresným štátnym
lekárom,
d) prednosta okresného úradu alebo ním poverený zástupca,
e) starosta obce, v ktorej má branec alebo dobrovoľník trvalý
pobyt, alebo ním poverený zástupca.

(3) Odvod zabezpečujú

a) určení zamestnanci okresnej vojenskej správy,
b) zdravotná sestra a laborant zo štátnej zdravotníckej správy
určení okresným štátnym lekárom,
c) zamestnanci okresného úradu z útvaru obrany určení prednostom
okresného úradu.

(4) Na vykonanie odvodu je okresný úrad povinný poskytnúť
bezplatne kancelárske potreby, zodpovedajúce priestory
a miestnosti. § 12

Pravidelný odvod

(1) Pravidelný odvod brancov sa vykonáva v termínoch, ktoré
určí ministerstvo obrany.

(2) Povinnosť podrobiť sa pravidelnému odvodu vzniká brancom
1. januára roku, v ktorom dovŕšia 18 rokov veku, ak sa v rámci
dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti nepodrobili odvodu už
skôr, a trvá do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 60 rokov veku.

(3) Branec je povolaný na pravidelný odvod povolávacím
rozkazom.

Okresná vojenská správa doručí brancovi povolávací
rozkaz najneskôr 15 dní pred termínom konania pravidelného odvodu.
Branec je povinný dostaviť sa na miesto pravidelného odvodu
v termíne určenom v povolávacom rozkaze. Pri odvode je branec
povinný preukázať svoju totožnosť.

(4) Ak brancovi nie je povolávací rozkaz doručený, je povinný
dostaviť sa na miesto pravidelného odvodu v termíne určenom vo
verejnej vyhláške 7) okresnej vojenskej správy o konaní
pravidelných odvodov.

(5) Branec je povinný bezodkladne oznámiť okresnej vojenskej
správe podľa miesta trvalého pobytu vznik príčiny alebo prekážky,
ktoré mu bránia dostaviť sa na pravidelný odvod, a ich zánik.

(6) Za príčiny alebo prekážky, ktoré nedovoľujú brancovi
dostaviť sa v určenom termíne na pravidelný odvod, sa považuje

a) choroba alebo úraz branca doložená lekárskym potvrdením,
b) zaistenie, zadržanie, zatknutie, väzba alebo výkon trestu
odňatia slobody,
c) iná prekážka, ktorá môže vzniknúť nezávisle od neho, doložená
prvopisom alebo úradne overenou kópiou dokladu.

(7) Branec povolaný na pravidelný odvod sa podrobuje lekárskej
prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

(8) Ošetrujúci lekár je povinný na základe žiadosti lekára
okresnej vojenskej správy zapožičať na čas nevyhnutne potrebný,
najviac však na 14 dní, zdravotnú dokumentáciu branca alebo
dobrovoľníka ako celok pre potreby posúdenia zdravotnej
spôsobilosti branca alebo dobrovoľníka na výkon vojenskej služby.

(9) Okresná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného
stavu branca lekármi odvodnej komisie vydá písomne brancovi
odvodné rozhodnutie o

a) spôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom "ODVEDENÝ",
b) trvalej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom
"NEODVEDENÝ",
c) dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu zo zdravotných
dôvodov s výrokom "DOČASNE NEODVEDENÝ"; rozhodnutie o dočasnej
nespôsobilosti vykonať vojenskú službu môže okresná vojenská
správa vydať najmenej na 12 mesiacov, najviac však na 36
mesiacov.

Najneskôr po uplynutí 36 mesiacov rozhodne okresná
vojenská správa o spôsobilosti vykonať vojenskú službu alebo
o trvalej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu.

(10) Prevzatie odvodného rozhodnutia je branec povinný
potvrdiť vlastnoručným podpisom.

(11) Branec, ktorý je podľa odvodného rozhodnutia spôsobilý
vykonať vojenskú službu, stáva sa odvedencom.

(12) Branec, ktorý je podľa odvodného rozhodnutia nespôsobilý
vykonať vojenskú službu, prestáva byť brancom po vykonanom
preverení alebo uplynutím lehoty určenej na preverenie (§ 15).

(13) Branec, ktorý má trvalý pobyt v Slovenskej republike
a nenachádza sa na území Slovenskej republiky z dôvodu dlhodobého
pobytu v zahraničí, sa pravidelnému odvodu podrobí po návrate do
Slovenskej republiky.

(14) Ustanovenia odsekov 1, 3, 5 až 7 a 9 až 12 sa vzťahujú aj
na dobrovoľníka.
------------------------------------------------------------------
7) § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok). § 13

Dodatočný odvod

(1) Dodatočný odvod sa vykonáva v termínoch, ktoré určí
ministerstvo obrany.

(2) Dodatočnému odvodu sa podrobí branec a dobrovoľník, ktorí
sa nedostavili v určenom termíne na pravidelný odvod.

(3) Na dodatočný odvod sa vzťahujú ustanovenia § 11 a 12. § 14

Mimoriadny odvod

(1) Mimoriadny odvod sa vykonáva za brannej pohotovosti
štátu 5) podľa potrieb ozbrojených síl.

(2) Mimoriadnemu odvodu sa podrobujú branci a dobrovoľníci,
ktorým bola uložená branná povinnosť.

(3) Na mimoriadny odvod sa vzťahujú ustanovenia § 11 a 12, ak
nie je ďalej ustanovené inak.

(4) Proti rozhodnutiu o mimoriadnom odvode sa nemožno odvolať.

(5) Ak nemožno vykonať mimoriadny odvod, môžu byť branci
a dobrovoľníci, ktorým bola uložená branná povinnosť, zaradení na
výkon mimoriadnej vojenskej služby aj bez vykonania odvodu. Dňom
nástupu na výkon mimoriadnej vojenskej služby sa považujú za
odvedených.
------------------------------------------------------------------
5) § 5 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky. § 15

Preverenie právoplatného odvodného rozhodnutia

(1) Preverenie právoplatného odvodného rozhodnutia podľa § 12
ods. 9 písm. b) (ďalej len "preverenie") môže vykonať z vlastného
podnetu alebo z iného podnetu úrad vojenskej správy do troch rokov
odo dňa jeho právoplatnosti.

(2) Na vykonanie preverenia úrad vojenskej správy zriaďuje
vyššiu odvodnú komisiu. Jej členom nesmie byť osoba, ktorá bola
v tej istej veci členom odvodnej komisie okresnej vojenskej
správy.

(3) Ošetrujúci lekár branca je povinný zapožičať lekárovi
úradu vojenskej správy pre potreby preverenia zdravotnú
dokumentáciu branca ako celok na čas nevyhnutne potrebný, najviac
však na 14 dní.

(4) Ak je proti občanovi vedené trestné konanie pre
podozrenie, že odvodné rozhodnutie podľa § 12 ods. 9 písm.

b) bolo
spôsobené konaním zakladajúcim skutkovú podstatu trestného činu
obchádzania brannej povinnosti, 8) príslušný orgán činný
v trestnom konaní oznámi túto skutočnosť úradu vojenskej správy.

(5) Ak je na preverenie potrebné odborné lekárske vyšetrenie,
branec sa podrobí lekárskemu vyšetreniu vo vojenskom zdravotníckom
zariadení, ktoré určí lekár úradu vojenskej správy.

(6) Na konanie o preverení sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 12.

(7) Rozhodnutie o preverení vydáva úrad vojenskej správy.

(8) Proti rozhodnutiu o preverení sa nemožno odvolať.
------------------------------------------------------------------
8) § 268 Trestného zákona. § 16

Prieskumné konanie

(1) Prieskumným konaním (ďalej len "prieskum") sa zisťuje
zdravotná spôsobilosť odvedenca, vojaka vo výkone vojenskej
služby, vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej
služby prerušený (§ 24), a vojaka v zálohe z dôvodu zmeny ich
zdravotnej spôsobilosti na výkon vojenskej služby.

(2) Prieskum odvedenca, vojaka, ktorému bol výkon základnej
služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojaka v zálohe
vykonáva lekárska komisia okresnej vojenskej správy.

(3) Prieskum vojaka vo výkone vojenskej služby vykonáva
lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia.

(4) Prieskum sa vykonáva na základe

a) žiadosti odvedenca, vojaka vo výkone vojenskej služby, vojaka,
ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby
prerušený, a vojaka v zálohe,
b) rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, ministra obrany
Slovenskej republiky (ďalej len "minister obrany") a v rozsahu
ním vymedzenom ho vykonávajú aj ďalšie služobné orgány (ďalej
len služobný orgán"),
c) rozhodnutia okresnej vojenskej správy.

(5) Osoby uvedené v odseku 1 sú povinné na predvolanie
dostaviť sa na prieskum a podrobiť sa odborným lekárskym
vyšetreniam vo vojenskom zdravotníckom zariadení, ktoré určí
lekárska komisia uvedená v odsekoch 2 a 3.

(6) Ošetrujúci lekár osoby uvedenej v odseku 1 je povinný
zapožičať pre potreby prieskumu lekárskej komisii uvedenej
v odsekoch 2 a 3 jej zdravotnú dokumentáciu ako celok na čas
nevyhnutne potrebný, najviac však na 14 dní.

(7) Na základe vykonaného prieskumu vydá okresná vojenská
správa osobám uvedeným v odseku 2 a služobný orgán osobám uvedeným
v odseku 3 rozhodnutie o spôsobilosti alebo nespôsobilosti
vykonávať vojenskú službu. § 17

Náklady na odvod, preverenie a prieskum

(1) Cestovné verejnou pravidelnou autobusovou dopravou 9)
a verejnou osobnou dopravou na dráhe 10) na odvod uhrádza obec
brancovi z miesta trvalého pobytu do miesta, kde sa vykoná odvod
a späť.

Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej
vozňovej triede alebo za autobus.

(2) Cestovné verejnou pravidelnou autobusovou dopravou 9)
a verejnou osobnou dopravou na dráhe 10) na preverenie a prieskum
uhrádza okresná vojenská správa brancovi, odvedencovi, vojakovi,
ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby
prerušený, a vojakovi v zálohe z miesta trvalého pobytu do miesta,
kde sa vykoná prieskum, odborné vyšetrenie alebo preverenie
a späť. Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej
vozňovej triede alebo za autobus.

(3) Ak branec, odvedenec, vojak, ktorému bol výkon základnej
služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojak v zálohe bol
opätovne povolaný na odvod, prieskum alebo preverenie z dôvodu, že
zanedbal, obchádzal povinnosti, alebo úmyselne neuviedol pravdivé
údaje spojené s odvodom, prieskumom alebo preverením, cestovné sa
mu neuhrádza; ak bolo cestovné uhradené, je povinný ho vrátiť.

(4) Ak sa branec, odvedenec, vojak, ktorému bol výkon
základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojak
v zálohe odvolá proti rozhodnutiu okresnej vojenskej správy
vydanému podľa § 12 ods. 9 alebo § 16 ods. 7 a odvolací orgán
potvrdí pôvodné rozhodnutie ako správne, cestovné sa uvedeným
osobám neuhrádza; ak bolo cestovné uhradené, sú povinné ho vrátiť.

(5) Plat lekára, zdravotnej sestry a laboranta zo štátnej
zdravotníckej správy zúčastnených na odvode hradí okresná vojenská
správa. Plat administratívnych zamestnancov okresného úradu
a výdavky spojené s materiálnym zabezpečením odvodov hradí okresný
úrad.

(6) Výdavky ošetrujúceho lekára súvisiace s prehliadkou branca
pred predvolaním na odvod hradí zdravotná poisťovňa, v ktorej je
branec poistený. 11)
------------------------------------------------------------------
9) § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z.
o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 58/1997 Z.z.
11) Položka 149i prílohy č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej
republiky č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku v znení zákona
č. 251/1997 Z.z. ŠTVRTÁ ČASŤ
VOJENSKÁ SLUŽBA

§ 18

Pojem a druhy vojenskej služby

(1) Vojenská služba je služba, ktorú občan vykonáva
v ozbrojených silách.

(2) Druhy vojenskej služby sú:

a) povinná vojenská služba, ktorá sa vykonáva ako
1. základná služba,
2. náhradná služba,
3. zdokonaľovacia služba,
b) ďalšia vojenská služba, ktorá sa vykonáva ako
1. prípravná služba,
2.

profesionálna služba,
c) mimoriadna vojenská služba (ďalej len "mimoriadna služba"). § 19

Základná služba

(1) Základná služba trvá deväť mesiacov a sú povinní ju
vykonať odvedenci, ktorí boli povolaní na jej vykonanie okresnou
vojenskou správou. Do času výkonu základnej služby sa započítava
aj výkon mimoriadnej služby.

(2) Základná služba sa začína prezentáciou odvedenca v deň
jeho skutočného nástupu do vojenského útvaru. Prezentáciou sa
odvedenec stáva vojakom.

(3) Základná služba sa končí prevzatím prepúšťacích dokladov
od služobného orgánu vojenského útvaru, v ktorom vojak vykonáva
základnú službu; ak prepúšťacie doklady neprevzal, uplynutím dňa
prepustenia.

(4) Termíny nástupu na výkon základnej služby a termíny
prepustenia z výkonu základnej služby určuje ministerstvo obrany. § 20

Náhradná služba

(1) Náhradná služba trvá tri mesiace a sú povinní ju vykonať
odvedenci alebo vojaci, ktorí boli určení a povolaní na jej
vykonanie okresnou vojenskou správou. Do času výkonu náhradnej
služby sa započítava aj výkon mimoriadnej služby.

(2) Náhradná služba sa začína prezentáciou odvedenca v deň
jeho skutočného nástupu do vojenského útvaru. Prezentáciou sa
odvedenec stáva vojakom.

(3) Náhradná služba sa končí prevzatím prepúšťacích dokladov
od služobného orgánu vojenského útvaru, v ktorom vojak vykonáva
náhradnú službu; ak prepúšťacie doklady neprevzal, uplynutím dňa
prepustenia.

(4) Termíny nástupu na výkon náhradnej služby a termíny
prepustenia z výkonu náhradnej služby určuje ministerstvo obrany. § 21

Určenie na výkon náhradnej služby

(1) Na výkon náhradnej služby sa určujú odvedenci na základe
žiadosti alebo tí, ktorí bez vlastnej viny boli odvedení po
31. decembri roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov veku, alebo bez
vlastnej viny neboli povolaní na výkon základnej služby do
31.

decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov veku.

(2) Na výkon náhradnej služby možno určiť odvedenca a vojaka,
ktorým bol výkon základnej služby prerušený a ktorí ešte
nevykonali tri mesiace základnej služby na základe písomnej
žiadosti z dôvodov osobitného zreteľa, najmä ak

a) je otcom dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, 12)
b) mu bolo rozhodnutím súdu zverené do výchovy dieťa a žije s ním
v domácnosti, 12)
c) sa stane jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka
odkázaného na neho výživou a takéhoto rodinného príslušníka
nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej starostlivosti,
d) je rozhodnutím súdu ustanovený za opatrovníka osoby invalidnej
alebo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, alebo
osoby, ktorej bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
a starostlivosť o tieto osoby nemožno zaistiť inak, najmä
umiestnením v ústave sociálnej starostlivosti alebo
opatrovateľskou službou,
e) ho postihnú následky mimoriadnej udalosti alebo úmrtia
rodinného príslušníka, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho
rodiny.

(3) O žiadosti o určenie na výkon náhradnej služby rozhoduje
okresná vojenská správa.

(4) K žiadosti o určenie na výkon náhradnej služby treba
pripojiť prvopis alebo úradne overenú kópiu dokladu potvrdzujúceho
dôvody v nej uvedené.

(5) Odvedenec a vojak, ktorým bol výkon základnej služby
prerušený, sú povinní bezodkladne oznámiť okresnej vojenskej
správe zánik dôvodov, na základe ktorých žiadali o určenie na
výkon náhradnej služby.

(6) Za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje
manžel alebo druh, rodičia, deti, súrodenci a ich deti a iné
blízke osoby. 13)
------------------------------------------------------------------
12) § 115 Občianskeho zákonníka.
13) § 116 Občianskeho zákonníka. § 22

Povolanie a nástup na výkon základnej služby alebo náhradnej
služby

(1) Odvedenec je povolaný na výkon základnej služby alebo
náhradnej služby po dovŕšení 18 rokov veku, ak už nebol povolaný
skôr na základe dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

(2) Odvedenec, ktorý bol odvedený na mimoriadnom odvode a na
výkon mimoriadnej služby nenastúpil z dôvodu skončenia brannej
pohotovosti štátu, povolá sa na výkon základnej služby alebo
náhradnej služby.

(3) Odvedenec, ktorý bol odvedený na mimoriadnom odvode a na
výkon mimoriadnej služby nastúpil, ale celkový čas výkonu
mimoriadnej služby nebol dlhší ako dĺžka základnej služby alebo
náhradnej služby, je povinný nastúpiť na výkon základnej služby
alebo náhradnej služby nasledujúci deň po prepustení z mimoriadnej
služby.

(4) Odvedenec je povolaný na výkon základnej služby alebo
náhradnej služby povolávacím rozkazom. Okresná vojenská správa
doručí odvedencovi povolávací rozkaz najneskôr 15 dní pred
termínom nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby.

(5) Povolávací rozkaz oprávňuje odvedenca na cestu verejnou
autobusovou dopravou 9) a verejnou osobnou dopravou na dráhe 10)
z miesta trvalého pobytu na miesto určenia.

(6) Odvedenec je povinný dostaviť sa podľa povolávacieho
rozkazu v určený deň a hodinu na určené miesto.

(7) Odvedenec je povinný okresnej vojenskej správe, ktorá ho
povolala na výkon základnej služby alebo náhradnej služby,
bezodkladne oznámiť a preukázať prvopisom alebo úradne overenou
kópiou dokladu dôvody, pre ktoré nemôže v určený deň nastúpiť na
výkon základnej služby alebo náhradnej služby.

(8) Odvedencovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon základnej
služby alebo náhradnej služby v určený deň, odloží sa nástup na
výkon základnej služby alebo náhradnej služby a povolá sa na jej
výkon v inom nástupnom termíne.
------------------------------------------------------------------
9) § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z.
o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 58/1997 Z.z. § 23

Odklad nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby

(1) Odvedencovi, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie,
alebo z rodinných dôvodov možno na základe písomnej žiadosti
povoliť odklad nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej
služby (ďalej len "odklad"), a to najdlhšie do konca roku,
v ktorom dovŕši 25 rokov veku.

(2) Odvedencovi, ktorý bol prijatý na štúdium na vysokej
škole, možno na základe písomnej žiadosti povoliť odklad,
najdlhšie však do konca roku, v ktorom dovŕši 30 rokov veku.

(3) Odvedenec, ktorému bol povolený odklad, nastúpi na výkon
základnej služby alebo náhradnej služby v roku, v ktorom sa odklad
končí, alebo v nasledujúcom roku.

(4) Odvedenec je povinný bezodkladne oznámiť okresnej
vojenskej správe zánik dôvodov, na základe ktorých mu bol odklad
povolený. Rozhodnutie o odklade sa v takomto prípade zruší.

(5) Písomnú žiadosť o odklad alebo o predĺženie odkladu podáva
odvedenec okresnej vojenskej správe.

(6) K žiadosti o odklad alebo o predĺženie odkladu je
odvedenec povinný pripojiť prvopis alebo úradne overenú kópiu
rozhodnutia o prijatí na štúdium, alebo prvopis alebo úradne
overenú kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje dôvody, pre ktoré žiada
o udelenie odkladu. Odvedenec, ktorému bol povolený odklad
z dôvodu prípravy na budúce povolanie alebo prijatia na štúdium na
vysokej škole, je povinný preukázať každoročne do 31. októbra
pokračovanie v štúdiu potvrdením o návšteve školy.

(7) O odklad základnej služby alebo náhradnej služby môže
žiadať zamestnávateľ so súhlasom odvedenca, ktorý plní úlohy
súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo civilnej ochrany
obyvateľstva, pre zamestnanca, bez ktorého nemôže plniť určené
úlohy a ani nemôže za neho získať primeranú náhradu, najdlhšie
však do roka, v ktorom odvedenec dovŕši 30 rokov veku.

§ 24

Prerušenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby

(1) Vojakovi, ktorý vykonáva základnú službu alebo náhradnú
službu, sa výkon základnej služby alebo náhradnej služby môže
prerušiť na základe rozhodnutia o

a) znížení celkového početného stavu ozbrojených síl,
b) hromadnom prepustení vojakov jedného nástupného termínu pred
ich zaradením do zálohy,
c) prieskume zdravotnej spôsobilosti vojaka,
d) udelení dodatočného odkladu počas výkonu základnej služby
alebo náhradnej služby,
e) udelení zdravotnej dovolenky na čas zostávajúci na dokončenie
výkonu základnej služby alebo náhradnej služby,
f) nespôsobilosti ženy na výkon vojenskej služby z dôvodu
tehotenstva,
g) právoplatnom odsúdení vojaka na nepodmienečný trest odňatia
slobody dňom nástupu na výkon trestu, ak výkon trestu sa
nevykonáva vo vojenskom nápravnom útvare.

(2) Vojakovi, ktorý vykonal základnú službu v trvaní tri
mesiace, možno výkon základnej služby prerušiť na základe písomnej
žiadosti najmä z dôvodov osobitného zreteľa uvedených v § 21
ods. 2, alebo ak sa rodinný príslušník, ktorý sa stará o iného
rodinného príslušníka, stane neschopným túto povinnosť plniť
a premiestnenie vojaka do miesta trvalého pobytu by nesplnilo
účel.

(3) Vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej
služby prerušený, je povinný po uplynutí dôvodov, pre ktoré mu bol
výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, nastúpiť
na dokončenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby
v termíne určenom v povolávacom rozkaze najneskôr do času, keď by
sa mu skončil výkon základnej služby alebo náhradnej služby. § 25

Odpustenie výkonu náhradnej služby a odpustenie zostatku
výkonu základnej služby alebo náhradnej služby

(1) Odvedencovi, ktorý bez vlastnej viny nenastúpil do
31. decembra roku, v ktorom dovŕšil 30 rokov veku, na výkon
náhradnej služby, môže ministerstvo obrany vykonanie náhradnej
služby odpustiť.

(2) Vojakovi, ktorému bol výkon základnej služby alebo
náhradnej služby prerušený, sa zostatok výkonu základnej služby
alebo náhradnej služby odpúšťa, ak mu bol výkon základnej služby
alebo náhradnej služby prerušený

a) podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), e) a f), ak dĺžka zostatku
výkonu základnej služby nepresahuje tri mesiace,
b) podľa § 24 ods. 2, ak dĺžka zostatku výkonu základnej služby
nepresahuje šesť mesiacov,
c) ak vykonal základnú službu v trvaní viac ako dva mesiace
a v čase prerušenia výkonu základnej služby bol určený na
výkon náhradnej služby,
d) ak vykonal náhradnú službu v trvaní viac ako dva mesiace.

(3) Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby
sa pri hromadnom prepustení odpúšťa zostatok výkonu základnej
služby alebo náhradnej služby, ak zostatok nepresahuje desať dní.
Tento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej
služby.

(4) Minister obrany alebo ním poverený služobný orgán môže na
základe písomnej žiadosti odpustiť zostatok výkonu základnej
služby vojakom, ktorým bol výkon základnej služby prerušený

a) podľa § 24 ods. 1 písm. c) a d), ak dĺžka zostatku výkonu
základnej služby nepresahuje tri mesiace,
b) podľa § 24 ods. 1 písm. g), ak dĺžka zostatku výkonu základnej
služby nepresahuje jeden mesiac.

§ 26

Zdokonaľovacia služba

(1) Zdokonaľovaciu službu je povinný vykonať podľa potrieb
ozbrojených síl vojak, ktorý vykonal základnú službu alebo
náhradnú službu, vojak, ktorý skončil prípravnú službu
a nevykonáva profesionálnu službu, a vojak, ktorý skončil výkon
profesionálnej služby a po jej skončení bol zaradený do zálohy
(ďalej len"vojak v zálohe").

(2) Zdokonaľovaciu službu vykonávajú vojaci v zálohe
v celkovej dĺžke

a) 12 týždňov - mužstvo a poddôstojníci,
b) 16 týždňov - práporčíci, dôstojníci a generáli; do tohto času
sa započítava aj zdokonaľovacia služba, ktorú vykonali ako
mužstvo a poddôstojníci.

(3) Vojak v zálohe sa povoláva na výkon zdokonaľovacej služby
povolávacím rozkazom. Okresná vojenská správa doručí vojakovi
v zálohe povolávací rozkaz najneskôr 15 dní pred termínom nástupu
na výkon zdokonaľovacej služby. Povolávací rozkaz oprávňuje vojaka
povolaného na výkon zdokonaľovacej služby na cestu verejnou
autobusovou dopravou 9) a verejnou osobnou dopravou na dráhe 10)
z miesta trvalého pobytu na miesto určenia.

(4) Vojak v zálohe je povinný dostaviť sa na výkon
zdokonaľovacej služby podľa povolávacieho rozkazu v určený deň
a hodinu na určené miesto.

(5) Výkon zdokonaľovacej služby môže na základe písomnej
žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia odpustiť okresná vojenská
správa vojakovi v zálohe

a) pripravenému vykonávať predurčenú funkciu v ozbrojených
silách,
b) zaradenému do zálohy po skončení výkonu profesionálnej služby,
c) ktorému výkon mimoriadnej služby presiahol celkovú dĺžku
zdokonaľovacej služby.

(6) Vojakovi v zálohe môže okresná vojenská správa na základe
písomnej žiadosti povoliť odklad výkonu zdokonaľovacej služby na
iný termín. Žiadosť o odklad je vojak v zálohe povinný doručiť
okresnej vojenskej správe do siedmich dní od prevzatia
povolávacieho rozkazu. Žiadosť o odklad výkonu zdokonaľovacej
služby môže so súhlasom vojaka v zálohe podať aj jeho
zamestnávateľ.

(7) Okresná vojenská správa je povinná o žiadosti podľa
odsekov 5 a 6 rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia
žiadosti.

(8) Vojaka v zálohe možno predčasne prepustiť z výkonu
zdokonaľovacej služby na základe rozhodnutia o

a) zdravotnej nespôsobilosti vykonávať zdokonaľovaciu službu,
b) vzatí do väzby alebo určení nástupu na výkon trestu odňatia
slobody,
c) povolení odkladu vykonať zdokonaľovaciu službu.

(9) Vojakovi v zálohe predčasne prepustenému z výkonu
zdokonaľovacej služby sa do celkovej dĺžky výkonu zdokonaľovacej
služby započítava len čas jej výkonu.
------------------------------------------------------------------
9) § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z.
o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 58/1997 Z.z.

§ 27

Prípravná služba

Prípravnú službu vykonávajú vojaci, ktorí vykonali základnú
službu alebo náhradnú službu a pripravujú sa na výkon
profesionálnej služby. § 28

Profesionálna služba

Profesionálnu službu vykonávajú vojaci, ktorí boli prijatí do
služobného pomeru. § 29

Záloha ozbrojených síl

(1) Zálohu ozbrojených síl tvoria vojaci uvedení v § 26
ods. 1, ktorí po vykonaní alebo skončení vojenskej služby neboli
vyradení z vojenskej evidencie.

(2) Zaradenie vojakov do zálohy sa vykonáva dňom, ktorým boli

a) prepustení z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby,
b) prepustení z výkonu mimoriadnej služby a nie sú ďalej povinní
vykonať zostatok základnej služby alebo náhradnej služby,
c) prepustení z výkonu prípravnej služby,
d) prepustení z výkonu profesionálnej služby.

(3) Vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej
služby prerušený podľa § 24 ods. 1 písm. b) a e) a § 24 ods. 2, sa
zaraďujú do zálohy dňom, ktorým by boli prepustení z výkonu
základnej služby alebo náhradnej služby.

(4) Vojaci zaradení do zálohy sú vojakmi v zálohe až do dňa
vyradenia z vojenskej evidencie.

§ 30

Mimoriadna služba

(1) Mimoriadnu službu sú povinní vykonať, ak boli nariadené
mimoriadne opatrenia (§ 35), branci, odvedenci, vojaci, ktorí
vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu
službu, prípravnú službu alebo profesionálnu službu, vojaci,
ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby
prerušený, a vojaci v zálohe.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na osoby, ktoré boli
oslobodené od výkonu mimoriadnej služby (§ 31).

(3) Vojaci, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu,
zdokonaľovaciu službu, prípravnú službu alebo profesionálnu
službu, sú dňom vyhlásenia mimoriadnych opatrení zaradení na výkon
mimoriadnej služby.

(4) Branci, odvedenci, vojaci, ktorým bol výkon základnej
služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojaci v zálohe sú na
výkon mimoriadnej služby povolaní

a) mobilizačnou výzvou alebo
b) mobilizačným oznámením alebo
c) povolávacím rozkazom.

(5) Podrobnosti týkajúce sa mobilizačnej výzvy, mobilizačného
oznámenia a povolávacieho rozkazu, ktorými sa povolávajú príslušné
osoby na výkon mimoriadnej služby, upraví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.

(6) Povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby sa
brancom, odvedencom a vojakom v zálohe doručujú prostredníctvom

a) okresnej vojenskej správy,
b) obce,
c) pošty.

(7) Osoby uvedené v odseku 4 sú povinné bezodkladne sa
dostaviť na miesto určené v mobilizačnej výzve, v mobilizačnom
oznámení alebo v povolávacom rozkaze.

(8) Osoby uvedené v odseku 4, ktoré boli povolané na výkon
mimoriadnej služby, sú povinné okresnej vojenskej správe
bezodkladne oznámiť a preukázať prvopisom alebo úradne overenou
kópiou dokladu dôvody, pre ktoré nemôžu v určený deň nastúpiť na
výkon mimoriadnej služby.

(9) Povolávací rozkaz oprávňuje osoby uvedené v odseku 4 na
bezplatnú cestu verejnou pravidelnou autobusovou dopravou 9)
a verejnou osobnou dopravou na dráhe 10) z miesta trvalého pobytu
na určené miesto.

(10) Z výkonu mimoriadnej služby sa predčasne prepustí osoba,
ktorá zo zdravotných dôvodov nie je ďalej spôsobilá vykonávať
mimoriadnu službu.

(11) Z výkonu mimoriadnej služby sa vojaci prepustia po
skončení brannej pohotovosti štátu.
------------------------------------------------------------------
9) § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z.
o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 58/1997 Z.z. § 31

Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1) Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu možno oslobodiť
tých občanov, ktorí v dôležitom záujme Slovenskej republiky budú
ďalej vykonávať svoje zamestnanie.

(2) O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu pre
svojich zamestnancov môžu požiadať

a) ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy, ústredné
štátne orgány, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
b) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť a pritom plnia úlohy súvisiace so
zabezpečením obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva,
c) orgány miestnej štátnej správy,
d) obce.

(3) Počet zamestnancov, ktorých možno oslobodiť od povinnosti
vykonať mimoriadnu službu, schvaľuje

a) krajským úradom a okresným úradom Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky,
b) právnickým osobám, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy,
c) ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré plnia
úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo civilnej
ochrany obyvateľstva, a obciam príslušný okresný úrad.

(4) Zamestnávatelia uvedení v odseku 2 písm. a) až c) sú
povinní predložiť menný zoznam zamestnancov, ktorých žiadajú
oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, každoročne do
31. októbra okresnej vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu
zamestnanca.

(5) Okresný úrad je povinný predložiť okresnej vojenskej
správe každoročne do 31.

októbra menný zoznam zamestnancov,
ktorých žiadajú obce oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu
službu.

(6) Menný zoznam zamestnancov, ktorých žiadajú zamestnávatelia
uvedení v odseku 2 oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu
službu, musí obsahovať

a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo,
c) miesto trvalého pobytu,
d) druh vykonávanej práce,
e) dôvod, pre ktorý zamestnávateľ žiada oslobodenie zamestnanca
od povinnosti vykonať mimoriadnu službu.

(7) Okresné vojenské správy sú povinné rozhodnúť o oslobodení
od povinnosti vykonať mimoriadnu službu a schválený menný zoznam
vrátiť do 31. decembra zamestnávateľom a obciam prostredníctvom
okresného úradu; rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia
mimoriadnych opatrení.

(8) Ak okresná vojenská správa rozhodne o oslobodení od
povinnosti vykonať mimoriadnu službu za brannej pohotovosti
štátu, 5) rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom, keď okresná vojenská
správa o oslobodení rozhodla.

(9) Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sa
povoľuje maximálne na jeden rok. Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
oslobodenie povolené, zamestnávatelia sú povinní túto skutočnosť
oznámiť okresnej vojenskej správe, ktorá o oslobodení rozhodla.

(10) Za brannej pohotovosti štátu 5) môže okresná vojenská
správa rozhodnutie o oslobodení od povinnosti vykonať mimoriadnu
službu zrušiť.

(11) Vojaka v zálohe mladšieho ako 30 rokov možno od
povinnosti vykonať mimoriadnu službu oslobodiť len v prípade, ak
je

a) štátnym tajomníkom alebo vedúcim úradu ministerstva,
b) zamestnancom orgánu uvedeného v odseku 2 písm. a) na úseku
obrany,
c) prednostom krajského úradu alebo okresného úradu,
d) zamestnancom krajského úradu v útvare obrany, požiarnej
ochrany alebo civilnej ochrany,
e) zamestnancom okresného úradu v útvare obrany, požiarnej
ochrany alebo civilnej ochrany,
f) príslušníkom Zboru požiarnej ochrany,
g) vedúcim zamestnancom právnickej osoby podľa odseku 2 písm. b),
h) zamestnancom, bez ktorého nemôže zamestnávateľ splniť určené
úlohy a ani nemôže za neho získať primeranú náhradu.
------------------------------------------------------------------
5) § 5 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky.

§ 32

Oslobodenie od výkonu vojenskej služby

(1) Od výkonu vojenskej služby počas výkonu funkcie sú
oslobodení:

a) prezident Slovenskej republiky,
b) členovia vlády Slovenskej republiky a vedúci ostatných
ústredných orgánov štátnej správy,
c) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
d) sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
e) sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
f) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
g) predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h) guvernér Národnej banky Slovenska,
i) primátori miest a starostovia obcí.

(2) Od výkonu vojenskej služby od začatia volebnej kampane až
do skončenia volieb sú oslobodení kandidáti na

a) prezidenta Slovenskej republiky,
b) poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

(3) Od výkonu zdokonaľovacej služby a mimoriadnej služby sú
počas trvania služobného pomeru oslobodení príslušníci

a) Policajného zboru,
b) Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
c) Železničnej polície Slovenskej republiky,
d) Slovenskej informačnej služby.

(4) Príslušníci uvedení v odseku 3 po skončení služobného
pomeru sú znovu zaradení do vojenskej evidencie a povinní
vykonávať zdokonaľovaciu službu.

(5) Príslušníkovi uvedenému v odseku 3 môže po skončení
služobného pomeru okresná vojenská správa na základe písomnej
žiadosti a podľa potrieb ozbrojených síl s prihliadnutím na
vojenskú odbornú spôsobilosť preukázanú žiadateľom upraviť
vojenskú hodnosť podľa hodnosti, ktorú dosiahol počas trvania
služobného pomeru.

(6) Zamestnávateľ príslušníkov uvedených v odseku 3 je povinný
oznámiť skončenie ich služobného pomeru okresnej vojenskej správe
podľa miesta trvalého pobytu príslušníka. § 33

Nahrádzanie a odpustenie zameškaného času výkonu povinnej
vojenskej služby

(1) Vojaci, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu, sú
povinní nahradiť čas výkonu povinnej vojenskej služby, ktorú
zameškali z dôvodu

a) prekročenia celkovej dĺžky riadnej dovolenky alebo mimoriadnej
dovolenky,
b) čerpania dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti,
c) umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,
d) výkonu trestu vo vojenskom nápravnom útvare,
e) svojmocného vzdialenia. 14)

(2) Čas výkonu povinnej vojenskej služby zameškaný chorobou
alebo úrazom sa nahrádza v prípade, ak choroba alebo úraz vznikli
alebo sa zhoršili úmyselným zavinením vojaka.

(3) Nahradenie zameškaného času výkonu vojenskej služby podľa
odseku 1 písm. a) až d) v rozsahu nepresahujúcom 30 dní môže
odpustiť minister obrany alebo ním poverený služobný orgán.
------------------------------------------------------------------
14) § 295 Trestného zákona. § 34

Vojenské hodnosti

Pre vojakov ozbrojených síl sa ustanovujú tieto vojenské
hodnosti:

a) mužstvo - vojak,
b) poddôstojníci - slobodník, desiatnik, čatár,
c) práporčíci
1. nižší - rotný, rotmajster, nadrotmajster,
2. vyšší - podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,
d) dôstojníci
1. nižší - podporučík, poručík, nadporučík, kapitán,
2. vyšší - major, podplukovník, plukovník,
e) generáli - generálmajor, generálporučík, generálplukovník,
armádny generál.

PIATA ČASŤ
MIMORIADNE OPATRENIA

§ 35

Rozsah mimoriadnych opatrení

(1) Ak dôjde k udalostiam ohrozujúcim nezávislosť,
samostatnosť, suverenitu, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť
hraníc Slovenskej republiky alebo k mimoriadnej udalosti 1)
ohrozujúcej ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu, môže
prezident Slovenskej republiky na návrh vlády nariadiť povolanie
vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby na nevyhnutne
potrebný čas, a to v počte nepresahujúcom počet vojakov v zálohe
dvoch najmladších ročníkov narodenia, a poskytnutie nevyhnutnej
časti vecných prostriedkov.

(2) Ak dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou
nezávislosť, samostatnosť, suverenitu, územnú celistvosť alebo
nedotknuteľnosť hraníc Slovenskej republiky alebo k priamemu
napadnutiu Slovenskej republiky vonkajším protivníkom, prezident
Slovenskej republiky na návrh vlády nariadi mobilizáciu
ozbrojených síl.

(3) Mimoriadne opatrenia podľa odsekov 1 a 2 zrušuje prezident
Slovenskej republiky na návrh vlády.
------------------------------------------------------------------
1) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Mobilizácia ozbrojených síl

§ 36

(1) Mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov
v zálohe na výkon mimoriadnej služby.

(2) Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo
čiastočná.

(3) Všeobecná mobilizácia ozbrojených síl sa vzťahuje na celé
územie republiky, na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od
výkonu mimoriadnej služby, a na vecné prostriedky dodávané
ozbrojeným silám. 15)

(4) Čiastočná mobilizácia ozbrojených síl sa vzťahuje na celé
územie republiky alebo na jej časť, na časť vojakov v zálohe,
ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, a na časť
vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silám. 16)
------------------------------------------------------------------
15) § 9 až 12 zákona č. 40/1961 Zb.
16) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. § 37

(1) Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány,
obce, iné právnické osoby a fyzické osoby povinné plniť úlohy
vyplývajúce

a) z mobilizačnej výzvy,
b) z mobilizačného oznámenia,
c) z povolávacích rozkazov,
d) z dodávacích príkazov.

(2) Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie ozbrojených síl sú
vojaci vo výkone základnej služby, náhradnej služby alebo ďalšej
vojenskej služby zdržiavajúci sa v zahraničí povinní ihneď
nastúpiť na výkon vojenskej služby.

(3) Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie ozbrojených síl sú
vojaci v zálohe a vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo
náhradnej služby prerušený, zdržiavajúci sa v zahraničí povinní
dostaviť sa ihneď do miesta trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky.

ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O BRANNEJ POVINNOSTI

§ 38

Ohlasovacia povinnosť a vojenská evidencia

(1) Branci, odvedenci, vojaci, ktorým bol výkon základnej
služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojaci v zálohe sú
povinní bezodkladne oznámiť okresnej vojenskej správe

a) zmenu mena alebo priezviska,
b) zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
c) zmenu zamestnania,
d) začiatok, prerušenie a skončenie štúdia,
e) zmenu zdravotnej spôsobilosti, ktorá má vplyv na plnenie
brannej povinnosti.

(2) Vojenskú evidenciu

a) vojakov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, vedú evidenčné
orgány ozbrojených síl,
b) občanov podliehajúcich brannej povinnosti okrem občanov, ktorí
vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu vojenskú
službu, vedú okresné vojenské správy.

(3) Obce a orgány štátnej správy, ktoré vedú evidenciu
obyvateľstva, a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť, sú povinné spolupracovať pri vedení
vojenskej evidencie s okresnými vojenskými správami.

(4) Súdy oznamujú vzatie do väzby alebo právoplatné odsúdenie
branca, odvedenca, vojaka, ktorému bol výkon základnej služby
alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojaka v zálohe okresnej
vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu.

(5) Ústavy na výkon väzby a nápravnovýchovné ústavy Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky oznamujú
prepustenie branca, odvedenca, vojaka, ktorému bol výkon základnej
služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojaka v zálohe
z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody okresnej
vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu.

(6) Matričný úrad oznamuje úmrtie odvedenca alebo vojaka,
ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby
prerušený, alebo vojaka v zálohe okresnej vojenskej správe podľa
miesta trvalého pobytu zosnulého. § 39

Vyradenie z vojenskej evidencie

Z vojenskej evidencie sa vyraďujú

a) odvedenci alebo vojaci, ktorí boli odvedení bez právneho
dôvodu,
b) vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej
služby prerušený, a vojaci v zálohe, ktorí dosiahli vek,
ktorým zaniká branná povinnosť a nevykonávajú vojenskú službu
v čase, keď bolo nariadené mimoriadne opatrenie, na základe
ktorého sa predlžuje ich branná povinnosť až do prepustenia
z tejto služby; po zrušení mimoriadneho opatrenia musia byť
títo vojaci vyradení z vojenskej evidencie,
c) odvedenci alebo vojaci, ktorí sa na základe zmeny zdravotnej
spôsobilosti stali trvalo neschopnými vykonať vojenskú službu,
d) odvedenci alebo vojaci, ktorým vznikli iné dôvody spôsobujúce
zánik brannej povinnosti. § 40

Vojenské preukazy

(1) Na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám a pre
potreby vojenskej evidencie občanov, ktorí vykonávajú vojenskú
službu, sa vydáva vojenský preukaz. Pri služobnom styku
a v prípadoch, keď to vyplýva z účelu úkonu, je vojak povinný
preukázať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám vojenským
preukazom.

(2) Vojenský preukaz vojaka

a) vo výkone základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej
služby, prípravnej služby, mimoriadnej služby a v zálohe je
vojenská knižka,
b) vo výkone profesionálnej služby je služobný preukaz.

(3) Vojenskú knižku vydá vojakovi služobný orgán po nástupe na
výkon základnej služby alebo náhradnej služby vo vojenskom útvare.
Po skončení brannej povinnosti a vyradení z vojenskej evidencie je
vojak povinný vojenskú knižku vrátiť okresnej vojenskej správe.

(4) Vojenský preukaz nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu,
odovzdať nepovolanej osobe alebo vyviezť do zahraničia. Zničenie,
poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie vojenského preukazu
je vojak v zálohe povinný hlásiť okresnej vojenskej správe,
v ktorej je vedený v evidencii, a vojak, ktorý vykonáva vojenskú
službu, služobnému orgánu.

(5) Občanovi, ktorý je nespôsobilý vykonať vojenskú službu,
vydá okresná vojenská správa preukaz o neschopnosti vykonať
vojenskú službu.

(6) Osobe vyradenej z vojenskej evidencie vydá okresná
vojenská správa list o vyradení z vojenskej evidencie.

§ 41

Vycestovanie a vysťahovanie do cudziny

(1) Po vyhlásení mimoriadnych opatrení a za brannej
pohotovosti štátu 5) môže občan podliehajúci brannej povinnosti
vycestovať alebo vysťahovať sa do cudziny len so súhlasom okresnej
vojenskej správy a vojak vo výkone vojenskej služby len
s povolením ministerstva obrany.

(2) Vydanie súhlasu alebo povolenia na vysťahovanie alebo na
vycestovanie nemá vplyv na brannú povinnosť občana.
------------------------------------------------------------------
5) § 5 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky. § 42

Výkon vojenskej služby v cudzom vojsku

(1) Občan môže vykonať vojenskú službu v cudzom vojsku len
s povolením prezidenta Slovenskej republiky. Občan, ktorému bolo
povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v cudzom
vojsku oslobodený od plnenia brannej povinnosti v ozbrojených
silách Slovenskej republiky. Po skončení výkonu vojenskej služby
v cudzom vojsku podlieha brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2) Povolenie stráca platnosť, ak je štát, do ktorého
vojenskej služby občan vstúpil, vo vojnovom stave so Slovenskou
republikou alebo so štátom, s ktorým má Slovenská republika
uzavretú zmluvu o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(3) Žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v cudzom
vojsku podáva občan ministerstvu obrany, ktoré žiadosť so svojím
stanoviskom predkladá prezidentovi Slovenskej republiky.

(4) Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky
o povolení vykonať vojenskú službu v cudzom vojsku alebo
o odvolaní povolenia vykonať vojenskú službu v cudzom vojsku sa
nemožno odvolať. Započítanie vojenskej služby

§ 43

(1) Do celkového času výkonu vojenskej služby podľa tohto
zákona sa započítava vojenská služba vykonaná v

a) ozbrojených silách Československej republiky,
b) ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c) Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d) Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do
31. marca 1993.

(2) Vojenská služba vykonaná v mierových misiách Organizácie
Spojených národov a vo vojenských misiách medzinárodných
vojenských organizácií sa započítava do celkového času výkonu
vojenskej služby ako výkon profesionálnej

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?