Božena Slančíková - Timrava životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2922 referátů a seminárek)



Božena Slančíková - Timrava životopis

- narodila sa v novohradskej dedinke Polichno
- základné vzdelanie získala od otca
- pol roka pôsobila ako spoločníčka bohatej vdovy v Dolnom Kubíne
- po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej
- po roku 1845 sa presťahovala do Lučenca, kde zomrela a je aj pochovaná
LITERÁRNA TVORBA: začínala veršovanými pokusmi a prózou, v ktorej zväčša spracúva ľúbostné motívy, no je pre ne príznačné protikladné postavenie voči príbehom sentimentálneho zamerania. Podľa Timravy ľúbosť je zrkadlom, v ktorom sa odrážajú charakterové vlastnosti ľudí i spoločenská žičlivosť alebo neprajnosť doby: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Pomocník… - vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť. Spravidla sa v nich objavujú ustálené charaktery, jedna či dve ústredné postavy alebo typický príbeh s jadrom ľúbostného zblíženia (láska - vydaj). Po týchto prvotinách možno Timravino literárne dielo rozdeliť do 4 tematických skupín:
1. Práce zo života dedinského života, ako ho videla vlastným, triezvym rozumom a citom, nastoľuje v nich problém premeny patriarchálnej rodiny v smere k jej „kapitalizácii“ a s obrazom tohto procesu vo vedomí ľudí:
Na jednom dvore - zachytáva rozpor medzi citom a majetkom. Sprievodným momentom manželstiev vznikajúcich s výhľadom na splynutie dvoch majetkov je vo viacerých Timraviných poviedkach nielen pocit straty životnej perspektívy, šance, ale aj psychický a mravný úpadok osobnostne „slabšieho“ jednotlivca.
Ondro Karman - v nej kritizuje opičenie dedinského človeka po panskej spoločnosti. Je to cestár, ktorý sa domnieva, že týmto svojím úradom sa dostal medzi pánov. Autorka ostro bičuje „popanšťovanie“ prostého človeka.
Márnosť všetko - jedna z najotrasnejčích próz o krutosti ľudského života. Je to umelecký obraz biedy nešťastia. Anča - veľkomožná a Paľo - starniak majú 3 deti, žijú v biede, o hlade, ponižujú ich. Anča i v službe našetrila peniaze, mení sa jej vzťah k ľuďom, je chladná, povýšenecká, neľútostná, zlá k mužovi, jedinou jej láskou je syn Ondro, ktorému je mať ľahostajná.

Poviedka je analýzou biedy a ustavičným pokorovaním doráňanej ľudskej duše, meniacej sa v ťažkých životných podmienkach v démona nevávisti, ale kdesi na dne tejto tragickej duše je nekonečná a nedosiahnuteľná túžba po láske vlastného syna.
Tá zem vábna - odhaľuje príčiny vysťahovalectva na prelome storočia, keď bohatí i chudobní považovali odchod do Ameriky za všeliek na všetky životné ťažkosti, ľudia nešli len kvôli nátlaku a biede, ale poháňa ich ešte väčšia túžba po peniazoch (Jano Fazuľovie, gazdovský syn našiel tu svoju smrť, pohŕdanie ženou, bezdetnosť, pýcha). Až tam sa však ukázalo, že čakala na nich ťažká práca, no nádeje na návrat nemali.
Ťapákovci - jedna z najkritickejších poviedok v slovenskej literatúre, pranierujúca zaostalosť a zápecníctvo. Ťapákovci žijú patriarchálnym životom, v jednej izbe sa tlačia 16-ti (3 bratia s rodinami a 1 slobodný brat a slobodná sestra Anča), sú nedvižní, nezhovorčivý, novoty ich nezaujímajú, držia sa kŕčovite toho, čo im zanechli dedovia. Základný konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Iľou - kráľovnou, ženou najstaršieho syna, usilujúcou sa zmeniť zaostalý, primitívny život Ťapákovskej rodiny a ostatnými príslučníkmi, vrátane jej neoblomného muža Paľa. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu. Ide teda o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine. Tento konflikt dopĺňa vnútorná životná tragédia 30-ročnej starej dievky, ochrnutej kaliky Anče - zmije, patrí k najtragickejším postavám v Timraviných poviedkach. Jej charakter je značne rozporný, vo vnútri je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie je robí navonok zádrapčivou a zlou, je zlostná, provokuje súrodencov k sporom, intriguje proti Ile. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba (vyšíva čepce pre nevesty) a bôľ z radosti iných a z vlastného údelu.
Ďalšie poviedky: Mojžík, Mocnár - víťazi v nej ničiaca moc peňazí a peňazí tzv. „panské“, Ondro Hľonzo, Žiadna radosť.....
2. Prózy zo života vidieckej inteligencie - sústreďuje sa v nich na ironický a usvedčujúci rozbor jej emociálneho, morálneho a spoločenského profilu.
Ťažké položenie - zachytáva atmosféru života vidieckej spoločnosti presnejšie vidieckej inteligencie, s ktorou sa zoznamuje pri kartách, zábavách, ale len zriedka pri práci. Duševný život tejto inteligencie zaráža svojimi prízemnými záujmami, svojou plytkosťou a prázdnotou. Sú to často ľudia, ktorí nedokážu v tejto spoločnosti nájsť plný zmysel života a cítia sa v nej zbytoční. Bez hrdosti, opisuje pocity rozčarovanie, ktoré najčastejšie prežívajú jej dievčenské hrdinky, ktoré žijú väčšinou dvojakým, pokryteckým životom.

Navonok sa správajú tak, ako sa to vyžaduje v spoločnosti, no vnútri nesúhlasia s prázdnotou ich života, z malichernými záujmami a starosťami jej príslušníkov i s egoistickou morálkou.
Veľké šťastie - stretávajú sa tu 2 svety: sedliacky a panský. Z dvoch ženských postáv zaujme svojím bezočivým správaním Joža Jakubovičová, ktorá hovorí každému do očí aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Ďalšie prózy: Tak je darmo, Pozde, Nemilý...
3. Diela z protivojnovou tematikou - vyrovnáva sa v nich so skutočnosťou, čo pre náš národ priniesla 1. svetová vojna:
Hrdinovia - novela, konpozične je usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou ako pánmi nútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a časť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň. V postave človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a sebca. Keď sám dostáva povolávajúci rozkaz omdlie od strachu a vybaví si u vojakov neschopnosť byť vojakom. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený ironicky. Podnotár Širický si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. Ľud je vo vojne pasívny a ani notár Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na vojne v tom, že chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi, a pritom humánnom čine zahynie. Jeho smrť mala stelesňovať myšlienku zápasu ľudskosti s antihujmánnou podstatou 1. svetovej vojny. Hoci novela prestavuje dedinu ako kontrastný kolektív všíma si aj osamelého človeka v biede, utrpení ale aj vo vlastnej zlobe. Keď vypukne vojna, Anča Demáková je spokojná, pretože ona už je vdova a vojna jej nemá koho vziať. Zuza Pevková sa poteší, keď sa dozvie, že na vojne padol jej bývalý milý, ktorého jej zvábila iná.
Skon Paľa Ročku – vojnové udalosti tu tvoria len pozadie života hlavného hrdinu. Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel odísť na vojnu, a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny, nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoraz vytráca. Po 5 rokoch je Paľovi žena odporná, lebo ho ženie do ustavičnej roboty a aj tak žijú v biede. Paľo vyhodí z domu aj vlastnú marku. Z veľkej lásky zostáva iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti, umocnený jeho beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti. Paľo sa búri proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom. V závere novely prichádza matka k zomierajúcemu Paľovi, ktorý sa s ňou zmieruje i s ostatnými.

Lúče zapadajúceho slnka v izbe, v ktorej Paľo zomiera, sú poslom smrti, ale s tými istými lúčmi slnka sa neďaleko Paľovej postele pohráva dieťa. Život a smrť tu stoja proti sebe ako večný, nezmieriteľný kolobeh ľudského údelu. Príčiny strašného životného rozčarovania a jeho korene autorka nachádza predovšetkým v biede.
4. Autobiografické diela: románová novela –
Skúsenosť – opisuje tu svoje zážitky v Dolnom Kubíne (Vodňany), kde mala možnosť aspoň v skratke poznať život vedúcej skupiny slovenského meštiactva. Jej dej sa sústreďuje okolo 2 postáv – Maríny Pajtáňovej (Timravy) a pani Bukovičovej. Timrava samú seba predstavuje ako vnímavú, plachú, citlivú osobu, ktorá sa ťažko podrobuje malomeštiackym spoločenským konvenciám a má odvahu o všetkom premýšľať a všetko posudzovať. Stretáva sa tu nielen s vedúcimi osobnosťami slovenského literárneho života (Javor = Hviezdoslav, , ktorý je pre ňu svetlým lúčom v tmavej, drsnej každodennosti, Velinský = Vajanský), ale i dvojtvárnou malomestskou spoločnosťou. Timrava strháva masku národovkyne z tváre Bukovičovej, v spoločnosti usmievavej a príjemnej dámy, ale doma je žena – tyran, ktorá sa vŕši na slúžkach i na spoločníčke Maríne. Nerada číta knihy a noviny v slovenčine, lebo sa je to zdá sprosté. Radšej číta to, čo je písané po maďarsky, chcela by sa presťahovať do Pešti, zalieča sa maďarskému úradníkovi, ktorý by si ju mohol vziať za ženu. Autorka konfrontuje život v meste so životom ľudu vo vrchárskej dedinke, svet všednej márnosti a ľudskej malosti so svetom hlbokého citu a úprimnosti.
Všetko za národ – novela, autorka, vystupujúca pod menom Viera Javorčíková, si s odstupom času premieta svoju mladosť a od nej vlastnú cestu k literatúre, ktorú tak významne poznamenali osudy samej spisovateľky, jej vzťah k sedliakovi Jánovi Hagarovi – džentlmenovi – hrdý, majetný, zdravý roľnícky charakter, umiera vo vojne, odmieta prehnané nacionálne frázy a rojčenie v postave Hany Čepčínskej, ktorá sa nadchýna heslom „všetko za národ“, autorka sa kriticky stavia i k vlastnému ľudu.
V období po roku 1918 napísala Timrava i niekoľko divadelných hier: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky.
Literárne dielo Boženy Slančíkovej – Timravy je pomerne rozsiahle. Literárny kritik a historik J. Noge zistil, že v ňom vystupuje 1150 postáv, z toho vyše 700 dedinských. Spisovateľkin životný priestor a tým aj priestor jej literárnych diel bol úzky, no tak sa je podarilo zachytiť širokú škálu problémov, ktorými žil slovenský človek na prelome 19./20. Storočia.

Timrava patrí medzi spisovateľov, ktorý vo svojej tvorbe rozprávajú takmer výlučne to čo videli, skúsili a osobne prežili. Kvalitatívne možno jej dielo merať s európskou realistickou literatúrou.

, | 03. října 2007
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?