Aztékovia

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3268×

Příbuzná témata



Aztékovia

Národnosť v Mexiku (asi 1 mil. osôb) patriaca k juto-aztéckej jazykovej rodine, dnes väčšinou hovoria aj španielsky. 1168 – 1248 prišli zo severu do Údolia Mexika. V roku 1325 založili na jazernom ostrove mesto Tenochtitlán, ktoré sa na začiatku 15. st. spojilo s mestským štátom Čičimekov, Texcokom a s Tacubou a zvíťazilo v boji s mestským štátom Tepanekov Atzcapotzalkem o nadvládu v jazernej oblasti. V spolku miest získal Tenochtitlán dominantnú rolu a tu si udržal až do španielskeho náporu 1519 – 21. Behom jedného storočia si Aztékovia vojnovými výbojmi podriadili väčšinu indiánskych etník Mexika na území od východného k západnému pobrežiu a od Údolia Mexika smerom na juh až ku Guatemale. Základom aztéckeho hospodárstva bolo poľnohospodárstvo, založené na pestovanie kukurice. Základy spoločnosti tvorili rozšírené rodiny, ktoré sa v 15. st. združovali v rodovej občine calpulli. Občiny obrábali pridelené pozemky, mali však aj politický význam. Zhromaždenie mestského štátu tvorili tlatoani, hovorcovia dvadsiatich calpulli. Ti volili štyroch hlavných hodnostárov, ktorí vyberali dvoch najvyšších vodcov: náčelníka mužov, najvyššieho hovorcu, uplatňujúceho sa vo vojne a diplomatických jednaniach, a Hadiu ženu Cihuacóatl, muža, ktorý riadil vnútorné záležitosti a náboženské obrady. V dobe príchodu H. Cortésa bol Montezuma II. v postavení náčelníka mužov s božskými poctami. V 15.st. bola spoločnosť rozvrstvená, jednotlivec však mohol spoločensky postúpiť alebo klesnúť. V čele stála aristokracia zložená s významných vojakov, kňazov, obchodníkov alebo úradníkov. Dvaja najvyšší kňazi slúžili Huitzilopochtlimu, bohovi vojny, a Tlalokovi, bohovi dažďa. Najpočetnejšou skupinou boli slobodní ľudia. Nižšie stáli nevoľníci viazaní na pôdu, z ktorej odvádzali časť úrody. Do otroctva upadali za trest samotní Aztékovia, vojnových zajatcov čakal osud rituálnych obetí. V dobe vlády Montezumu II. narastali vnútorné rozbroje, čoho využil H. Cortés pri dobytí ríše 1519 – 21. – Aztécké umenie ovplyvnila kultúra mixtécko-puebelská. Pozoruhodné sú aztécke stavby (dochované v Tenayuce, Malinalku), sochárstvo, drevorezba, tkané látky a kamenné mozaiky. Veľmi rozvinutá bola astronómie s astrológiou, vypracovaný bol zložitý rituálny kalendár. Rozsiahle písomníctvo v piktografických a ideografických záznamoch zahrnuje anály, genealógie, mapy, náboženské knihy. Neobyčajne bohatá básnická tvorba bola zachytená latinkou po dobytí Španielmi.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?