August Comte - Pozitivizmus

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 9228×

Příbuzná témata



August Comte - Pozitivizmus

Auguste Comte (1798-1857)
Pozitivizmus

Pozitivizmus (z lat. pozitivus-kladný) vyžaduje od každej vedy,aby nevychádzala iba z faktov,ako zmyslovo vnímaťeľných skutočností,ale aby sa obmedzila na ich zisťovanie a spájanie prostredníctvom zákonov.Pozitivizmus vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnosť špekulatívnej filozofie vyriešiť filozofické problémy ,ktoré nastolil vývin vied.Pozitivizmus upadol však do opačného extrému a vôbec odmietol teoretické špekulácie,čisto rozumové úvahy ako prostriedok na získanie poznatkov.Problémy,pojmy a výroky predchádzajúcej filozofie (o bytí,podstatách atď),ktoré nemôžeme pre ich odlišnú abstraktnosť ani vyriešiť,ani overiť skúsenosťou,označil pozitivizmus za nepravdivé alebo zmysluprázdne. Pozitivizmus založil Hume,jeho hlavným stúpencom bol práve A. Comte.Comte patril medzi stúpencov tzv. prvého pozitivizmu.Ten venoval spolu s problémamy teórie poznania a logiky najväčšiu pozornosť sociológií (pretvorenie spoločnosti na vedeckom základe).Podľa Comta musia všetky vedy prejsť troma vývojovými štádiamy : teologickým,tu sa vysvetľujú všetky udalosti zásahom bohov alebo jediného Boha,metafyzickým,ktoré pracuje s obyčajnými pojmami a prírodnými silamy a pozitívnym,ktoré sa obmedzuje na deskripciu faktov a ich zákonitostí.Pri týchto troch štádiách poznáva Comte tri štádia ľudského ducha.Teologický duch verí v autoritu a je ovládaný kňazmy a vojakmy.Hospodárske starosti odsunuje vládnuca vrstva na potlačovanú vrstvu otrokov a poddaných.Toto obdobie trvá asi do roku 1200.Metafyzický duch pestuje rozumovú úvahu,čím ničí vieru v autoritu.Stredné a mešťanské vrstvy,nosiťelia rozumovej kultúry odmiejú podriadenosť autorite a hlásia sa o svoje práva.Je to obdobie prechodu,ktoré vedie k tretiemu obdobiu,v ktorom víťazí pozitívny duch priemyslovej civilizácie.Tu sa ľudský duch snaží poznať prostredie,a pokladá toto poznanie za dostačujúce,ba absolútne.Absolútne poznanie nie je podľ Comta možné,pretože je vždy závislé na človeku a nepresahuje poznatky a vzájomných vzťahoch medzi javmy. Podľa novopozitivizmu je zmysluplné iba to čo je verifikovaťeľné,teda dokázaťeľné pomocou zmyslovej skúsenosti.Od pozitivizmu ako učenia musíme odlýšiť pozitivistickú metódu.Podľa nej sú zmysluplné iba také výroky,ktoré sa bezprostredne vzťahujú na naše zmyslové zážitky (tzv.

protokolárne vety).Každý iný výrok má zmysel iba vtedy,pokiaľ má na základe fixných terminologického učenia rovnaký význam ako bezprostredne zmysluplný výrok.Pri považovaní tohto učenia za smerodatné pre každú vetu,čím sa povíši na úroveň pozitivistického učenia,potom ale popiera samo seba.Lebo tvrdenie,že zmysluplné sú len tie výroky,ktoré vyjadrujú bezprostredné zážitky,je buď nezávezným terminologickým určením,alebo je samé zmysluplným výrokom.V druhom prípade by sa však musel dokázať zmysluplný zážitok,čo je však nemožné.Comtova pozitívna filozofia vychádza z predpokladu,že je možné iba pozorovaním a zisťovaním faktov dôjsť k poznaniu zákonov,ktorými sa riadi skutočnosť.Comte sám verí,že pozitivistickým zameraním dosiahol ľudský duch ďalšieho vývojového stupňa.Svoju hlavnú úlohu vidí v tom,aby ukázal cestu k organizácií novej pozitivisticky orientovanej spoločnosti a aby charakterizoval novú pozitivistickú éru ľudskej spoločnosti.Túto úlohu má vykonať sociológia.Comte ju chcel pozdvihnúť z teologického a metafyzického zamerania na výšku pozitivistického názoru.Pritom ho vedie snaha nahradiť v nejakej forme to,čo človeku odoberá svojím protináboženským a protimetafyzickým zameraním.Sú to hlavne silné citové náboženské a metafyzické zdroje.Comte navezuje na francúzke osvietenectvo,na jeho ideu zdravého rozumu.Svoje presvedčenie o možnosti vedeckého poznania opiera o možnosť poznania skutočnosti.Pri štúdiu historického vývoja ľudstva kladie dôraz na ideu pokroku.
Pozitívna filozofia sa pozerá na všetky javy ako na javy podrobené nemenným zákonom.Preto pokladá za zbytočné skúmanie príčin,či prvých alebo účelových.V pozitívnych výkladoch sa neuvádzajú generačné príčiny javov,analyzujú sa okolnosti ich výskytu a spojujú sa s inýmy podľa vzťahov následnosti a podobnosti. Pozitivizmus vyhlasuje zajediný a skutočny prameň poznania konkrétne(empirické) vedy,odmieta poznávaciu hodnotu filozofického skúmania.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?