Argentína, Chile a Uruguaj

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 4548×

Příbuzná témata



Argentína, Chile a Uruguaj

ARGENTÍNA

Rozloha: 2 780 092 km2
Počet obyvateľov: 37 384 816
Hustota zaľudnenia: 11,7 obyvateľov/km2
Hlavné mesto Buenos Aires ( 3 000 000 obyvateľov) metropolický obvod Grand Buenos
Úradný jazyk: španielčina
Aires ( 10 800 000 obyvateľov).
Mena: 1 argentínske peso = 100 centáv

POVRCH- Argentína je republika južnej Amerike na pobreží Atlantického oceána rozprestiera sa až od obratníka Kozorožca po Ohňovú zem. Prirodzenú hranicu vytvárajú pásma And.
Na západe sa rozprestierajú Kordillery, v tomto pohorí nájdeme najvyšší vrch Južnej Ameriky Aconcagua (6 959m.n.m). Laplatská nížina v strede a východe.

PODNEBIE- Podnebie prechádza od tropického cez subtropické až po mierne pásmo.
Na severe sa nachádza suchá ,lesnatá, tropická oblasť kde sa pestujú tropické plodiny. Najrozsiahlejšia je stredná stepná časť- nazývaná pampa. Jej podnebie je subtropické a dosť teplé, hoci vetry z polárnych antarktických krajov prinášajú silné ochladenie. Zrážok už nie je veľa a v niektorých horúcich vnútrozemských častiach pampy trpia aj občasným suchom. Na východe je vlahy dostatok. VODSTVO- Argentina využíva všetky hlavné rieky na dopravu, hlavne Paranu s prítokmi Rio Colorado a Rio Chubut

PODY- skalnaté a kamenisté dominujú hlavne na západe a juhu sú predovšetkým neúrodné
Na severe černozeme s tropickými pralesmi, úrodné orné pôdy Laplatskej nížine, trávnaté a stepné časti vypĺňajú strednú časť krajiny. OBYVATEĽSTVO- Argentína má 37 384 816 obyvateľov, z toho 26,54% pred produktívneho veku, 63,04% produktívneho veku(15-64) a 10,42% poproduktívneho. Prirodzený prírastok je 1,15%. Na jednu ženu pripadajú priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 71,88 rokov a ženy 78,82 rokov. Argentíne nájdeme najväčší počet belochov (hlavne španielskeho a talianskeho pôvodu) z celej J. Ameriky, čo je 97% zvyšné 3 % tvoria mestici a indiáni. NÁBO6ENSTVO- Väčšina obyvateľov 92% je rímskokatolíckeho vyznania, protestanti 2%, židia 2% ostatný 4%.

HOSPODARSTVO- Argentína je hospodársky najvyužívanejší spomedzi juhoamerických štátov. Nerastné suroviny: Je na ne bohatá. Ťaží sa tu ropa, uhlie, urán, rudy farebných a drahých kovov .Z latinského názvu striebra (argentum) vznikol aj názov republiky. Priemysel: Dominantné postavenie má ťažobný. Okrem neho sú rozvinutý najmä potravinársky a textilný. Domáci priemysel iba čiastočne využíva zdroje niektorých farebných kovov a nafty.

Pomerne rozvinuté je strojárstvo. Vo výrobe elektrickej energie je Argentína na prvom mieste medzi krajinami Južnej Ameriky. Potravinársky priemysel sa sústeďuje najmä v hlavnom meste kde pracujú veľké mraziarne a iné závody, ktoré pripravujú poľnohospodárske výrobky na export. Významnými priemyselnými strediskami sú Rosario, Santa Fé, La Plata a Bahia Blanca. POĽNOHOSPODÁRSTVO- V Argentíne je poľnohospodárstvo základnou súčasťou národného hospodárstva. Najdôležitejšou hospodárskou oblasťou je Laplatská nížina. Okrem obilnín sa tu pestujú ľan na semeno, bavlna cukrová trstina citróny a vinič. V pralesoch sa zbiera juhoamerický čaj maté. Veľký význam má živočíšna výroba- chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Ich vysoké stavy umožňujú veľký vývoz mäsa konzerv a vlny. EKONOMIKA- po nástupe Carlosa Menema (1989) nastala veľká inflácia, neskôr aj ekonomická kríza. Vďaka nej sa zadĺženosť. Argentína je podporovaná zahraničnými investormi hlavne USA ako aj MMF od ktorého dostala podporu 13,7 mld. USD. Nezamestnanosť tvorí 15%. HDP- 12,900 USD/na osobu.

ČLENSTVO V POLITICKÝCH A HOSPODÁRSKÝCH ORGANIZÁCIACH- ALADI, MERCOSUR,OAS a OSN. POLITICKÝ ŽIVOT V KRAJINE – Je to tzv. prezidentská republika. Prezidentom od decembra 1999 je Fernando de la Rua. Prezident je aj hlavou štátu ako aj parlamentu. Voľby sa konajú každé štyri roky, volia ho občania od 18 rokov. Volia zároveň aj viceprezidenta. HISTORIA- Územie bolo od začiatku 19. storočia súčasťou španielskeho koloniálneho panstva. Po protikoloniálnej revolte ( od 1816) sa v oblasti postupne formoval slobodný štát s rôznymi názvami.( Spojené provincie la Platy, Republika Argentína). Snaha o pripojenie Uruguaja bola neúspešná a v roku 1833 obsadila Veľká Británia dosiaľ neobývané Falklandské ostrovy (Malvíny), na ktoré si Argentína robila nárok. Dlhu dobu bola nesená chaosom ( až 1861 bola definitívne zjednotená).Tiež účasť vo vojne s Paraguajom ( 1864-1870) priniesla ťažké materiálne straty. V prvej svetovej vojny sa Argentína nezúčastnila, v druhej svetovej vojne na nátlak USA vyhlásila 21.3.1945 formálne vojnu Nemecku a Japonsku. V povojnovom období s výnimkou vlády Peróna usilujúceho sa o vybudovanie „ Veľkej “ Argentíny – dochádzalo často k vojnovým prevratom a v čele štátu sa často striedali civilné vlády s vojenskými juntami. V roku 1982 viedla Argentína neúspešnú vojnu s Veľkou Britániou a Falklanské ostrovy, čo na druhej strane viedlo k pádu vojenskej vlády a postupne obnovenej demokracie.

Naopak v prospech Argentíny sa 1994 vyriešil spor s Chile o hraničné územie Patagonie ( cca 500km2). Od roku 1999 môžu Argentínci znovu navštevovať Falklany, kam mali od vojny zakázaný vstup. DOPRAVA- Je lepšie vybudovaná ako v ktorejkoľvek juhoamerickej krajine. Má dobrú železničnú a cestnú sieť. Dôležitá je hlavne plavba po riekach a námorné loďstvo, kde prevažnú časť dopravy udržiavajú lode cudzích spoločnosti. OBCHODNÉ VZŤAHY SO ZAHRANIČÍM – Dôležitú úlohu v argentínskom hospodárstve zohráva zahraničný obchod. Viac ako polovicu vývozu tvorí poľnohospodárstvo – najmä mäso, koža vlna pšenica a kukurica. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Brazília a štáty EÚ. CELKOVÉ GEOPOLITICKĚ POSTAVENIE- Podľa mňa majú výborné, pretože v ekonomických krízach je podporovaná hospodárskymi svetovými organizáciami. CHILE

Rozloha: 756 950 km2
Počet obyvateľov: 15 328 467
Hustota zaľudnenia: 17,7 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Santiago de Chile
Úradný jazyk: španielčina
Mena: 1chilské peso = 100 centáv

POVRCH- Chile je štát na juhovýchode južnej Ameriky v úzkom páse (siahajúci od Peru až po Punta Arentas jedno najjužnejšie položených miest sveta) pri pobreží Tichého oceána. Súčasťou Chile sú aj Veľkonočné ostrovy. Je to predovšetkým hornatá krajina. Celé územie pokrývajú Kordillery, kde môžeme nájsť veľké množstvo činných či vyhasnutých sopiek a na severe sa nachádza púšť Atacama, ktorá je považovaná za najsuchšie miesto na Zemi. Celé Chile je vystavené veľkým zemetraseniam. PODNEBIE- podobne ako Argentína premenlivé. Štát prechádza od tropického cez subtropického až po mierne pásmo. Najviac zrážok je strednej časti Chile v zime. Na severe oblasti púšte Atacama sucho. OBYVATEĹSTVO- Chile má 15 328 467 obyvateľov, z toho 27,25% je predproduktívného veku, 65,39% produktívneho veku a 7,36% poproduktívneho veku. Prirodzený prírastok je 1,13%. Na jednu ženu pripadajú v priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 72,63 rokov a ženy 79,42 rokov. Etnické zloženie obyvateľstva je 95% tvoria belosi a mesticovia , 3% indiáni a 2% ostatní.

NÁBOŽENSTVO: 89% ľudí je rímskokatolíckeho vyznania a zvyšných 11% protestantského.

HOSPODÁRSTVO Je to poľnohospodársky a priemyselný štát s významnou ťažbou nerastov. Ťažba medi (1. miesto na svete), uhlia, zemného plynu, železnej rudy, jódu (60% z celkovej svetovej produkcie),molybdén, zlato a striebro. Priemysel: Dominantné postavenie má ťažobný a potravinársky, ostatné drevársky, chemicky a rybolov (patrí dokonca k najväčším produktom rýb).

POLNOHOSPODÁSTVO- Pestuje sa hlavne pšenica, kukurica, ryža, zemiaky, cukrová repa, ovocie, zelenina, vinič a vlna. EKONOMIKA- Nezamestnanosť tvorí 9%, HDP je 10 100 UDS/osobu.

ČLENSTVO V POLITICKYCH A HOSPODARSKYCH ORGANIZACIACH– ALADI, OSN, OAS a MERCOSUR (má štatút pozorovateľa).

POLITICKÝ ŹIVOT V KRAJINE- Chile je prezidentská republika. Prezidentom je od marca 2000 je Ricardo Lagos Escobar, ktorý je hlavou štátu ako aj parlamentu. Prezident je volený občanmi každých šesť rokov. HISTÓRIA- Španieli toto územie kolonizovali od roku 1535, ale vojny s indiánmi sa pretiahli až do polovice 19. storočia. Za španielskej nadvlády bolo Chile ako generálny kapitanát súčasťou mikrokráľovstva Peru. Od roku 1810 tu prebiehal proti španielsky boj za samostatnosť, ktorá bola vyhlásená 1818. Územné spory viedli k dvom vojnám s Peru a Bolíviou ( 1836-1839 a 1879-1884), v ktorej Chile získalo ďalšie územia. Chile až do 70 rokov 20 storočia patrila k politicky najstabilnejším štátom juhoamerického subkontinentu. Opierala sa o úspešnú ekonomiku, ktorú posiľňoval značný export (med, ruda..). V druhej svetovej vojne formálne vyhlásila vojnu Nemecku v 1945. Vláda ľavicovej ľudovej jednoty (1970-1973), ktorá zakrátko uvrhla Chile do ekonomického chaosu zvrhol generál Pinochet, ktorého vojenská diktatúra na druhej strane viedla k spätnému ekonomickému rozkvetu. Chile sa od 1990 vracia k pluralitnej demokraciií. DOPRAVA- Pomerne rozvinutá. Juh Chile je dostupný len po vode, alebo letecký. Hustejšia sieť diaľnic je oblasti centrálneho údolia. Na severe železnica slúži k doprave nerastných surovín ako aj ľudí (hlavne k prístavom) .Dve hlavné letecké linky spojujú hlavné mesto so severom a juhom štátu. OBCHODNÉ VZŤAHY SO ZAHRANIĆÍM- Hlavnú úlohu v hospodástve zohráva zahraničný obchod. Najviac vývozu tvoria tieto suroviny: meď, ryby , ovocie, papier, chemikálie a víno. Obchodnými partnermi sú USA, Japonsko, Brazília, Argentína a štáty EÚ.

CELKOVĚ GEOPOLITICKE POSTAVENIE- Na rozdiel od Argentíny sú menej podporovaný hospodárskymi organizáciami. Dá sa povedať, že je to rozvinutá krajina. URUGUAJ

Rozloha: 177 414 km2
Počet obyvateľov: 3 360 105
Hlavné mesto: Montevideo
Úradný jazyk: španielčina
Mena: uruguajské peso

POVRCH- Uruguaj je prímorský štát na juhovýchode južnej Ameriky pri pobreží Atlantického oceána. Hraničí so štátmi Argentínou a Brazíliou. Je top predovšetkým rovinná krajina, celé územie pokrýva Laplatská nížina. PODNEBIE- Štátom prechádza subtropické pásmo.

V lete prevláda suchý tropický vzduch – veľmi teplé leto, v zime vlhký polárny – chladná a suchá zima. OBYVATEĽSTVO- Uruguaj má 3 360 105 obyvateľov, z toho je 24,39% predproduktívneho veku, 62,61% produktívneho veku a 13% poproduktívneho veku. Prirodzený prírastok je 0,78%. Na jednu ženu pripadá v priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 72 rokov a ženy 78 rokov. Etnické zloženie obyvateľstva je 88% tvoria belosi 8% mesticov 4% černochov a ak sa tu nachádzajú indiáni tak len v zanedbateľnom množstve. NÁBOŽENSTVO- 66% je rímskokatolíckeho vyznania, 2% protestantov, 1% židov a 31% bez vyznania a ostatných. HOSPODÁRSTVO- Uruguaj je najviac zaostalý z týchto troch krajín. Je to predovšetkým poľnohospodárska krajina. Priemysel: Dominantné postavenie má potravinársky, ostatné odvetvia chemický, textilný a rybolov. POĽNOHOSPODÁRSTVO- Pestuje sa tu hlavne pšenica, ryža, kukurica a jačmeň. Veľký význam má chov hovädzieho dobytka. EKONOMIKA- Nezamestnanosť tvorí 14%, HDP tvorí 9 300 UDS/ na osobu.

ČLENSTVO V POLITICKÝCH A HOSPODÁRSKÝCH ORGANIZÁCIACH –ALADI, OAS, OSN a MERCOSUR

POTICKÝ ŹIVOT V KRAJINE- Je to prezidentská republika. Od marca 2000 prezidentom je Jorge Battle. Prezident je zároveň hlavou štátu ako aj parlamentu. Volia ho občania každých päť rokov. HISTÓRIA – Európania sa na dnešné územie Uruguaja po prvý krát doplavili v roku 1515. Stála európska kolonizácia sa datuje od roku 1680, o oblasť na východe rieky Uruguaj ( odtiaľ názov) súperili Španielsko a Portugalsko už od 16 storočia. V roku 1776 bola Banda Oriental del Uruguaj pripojená k španielskemu miestokráľovstvu Rio de la Plata. Za boje juhoamerických štátov za nezávislosť zostala junta v Montevideu verná Španielsku. Španieli si tu udržali moc až do roku 1814. Potom bolo územie Uruguaja predmetom boja medzi susedmi. V rokoch 1816- 1825 krajinu ovládla Brazília ( provincia sa nazývala Cisplatiana). V roku 1825 však vypuklo povstanie a bola vyhlásená samostatná republika. O jeho územie mala záujem aj Argentína, ale nakoniec zmluvou z roku 1828 sa oba susedné štáty vzdali všetkých nárokov na Uruguaj, ktorý je od roku 1830 samostatný. Uruguaj sa však dlho zmietal občianskych vojnách do ktorých Argentína a Brazília niekoľko krát zasiahli. V prvej svetovej vojny sa nezúčastnil len prerušil diplomatické styky s Nemeckom, za druhej svetovej vojny prerušili styky so štátmi Osy v 1942, ale vojny im vypovedali až vo februári 1945. Nie príliš stabilnými pomermi sa v Uruguaji striedali vojenské diktatúry.

Poslednú panujúcu v rokoch 1976-1984 nahradila liberálnejšia vláda prezidenta Sanguinettiho.

DOPRAVA- Pomerne rozvinutá všetky druhy. OBCHODNÉ VZŤAHY SO ZAHRANIČÍM- Hlavnú úlohu tu zohráva zahraničný obchod. Najviac vývozu tvoria tieto suroviny mäso, ryža, kožné produkty a vlna. Obchodnými partnermi sú Brazília, Argentína, USA a štáty EÚ. CELKOVĚ GEOPOLITOCKĚ POSTAVENIE-. Uruguaj je najviac zaostalý s týchto troch štátov. Vo výnimočných prípadoch je podporovaný hospodárskymi organizáciami.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?