Objednajte si podklady pre seminárne práce, referáty, slohové práce a iné odborné texty na www.seminarkybezprace.sk
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ
Kategorie: Čitateľský denník (celkem: 38 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 54094×
Příbuzná témata
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ
Vydavateľstvo Mladé letá
Bratislava 1986
Prvé vydanie
115 strán
Niečo o autorovi knihy:
Antoine de Saint-Exupéry je autor francúzskeho pôvodu.
Členenie knihy:
Dielo sa delí na 27 kapitol.
Obsah knihy:
Jednou hlavnou postavou diela je práve jej autor, Antoine de Saint-Exupéry. V prvej kapitole opisuje svoje "maliarske začiatky". Hneď sú tam tri kresby, ktoré rozhodli o tom, že sa nestal maliarom. Na kresbe číslo jeden nakreslil totiž akýsi podivný objekt. Ak v tom niekto uvidel len klobúk, znamenalo to, že nemá veľa fantázie a že to asi nevie pochopiť. Kto v tom uvidel slona vo vreci, bol to človek, ktorý si s Antoinom dobre rozumel. V druhej kapitole opisuje svoj život od motorovej poruchy na saharskej púšti. Dovtedy mu nikto nerozumel, žil samotársky. V ten osudný deň sa kde-tu zjavil ráno na svitaní malý chlapček, ktorý prosíkal, aby mu Antoine nakreslil ovečku. Keďže nikdy nekreslil ovečku, ukázal mu kresbu číslo jeden. Bol naozaj udivený, ako na ňu chlapček reagoval. Malý princ totiž v nej uvidel to, čo tam Antoine chcel nakresliť - slona vo vreci. Tak mu načrtol ovečku. Tú však malý princ označil za chorú. Tak kresbu zopakoval. To bol však baran. Tak urobil tretí pokus. Tá bola stará. Keďže už strácal trpezlivosť, načrtol mu debničku. Opäť zostal udivený, keď mu malý princ povedal: Je presne taká, akú som chcel!
Antoine pomaly zisťoval niečo o princovi. Aj to, čo zistil, mu len náhodou vyhŕklo. Na jeho otázky nereagoval. A tak sa dozvedel napríklad, že jeho planéta je sotva väčšia ako dom. Myslí si, že pochádza z asteroidu G 313.
Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.
Znenazdajky malému princovu vykĺznu slová o nejakých baobaboch. Zistil, že ak baobaby vyrastú, a nevytrhajú sa ešte ako malé, zaplavia celú jeho planétu.
V siedmej kapitole opäť z neho niečo nové vyhŕkne. Pýta sa Antoina, či ovečky žerú aj kvetiny. Tak sa začína príbeh o kvetine. Na princovej planéte vždy rástli iba jednoduché kvetiny. Jedného dňa princ spozoroval nový výhonok. Myslel si, že je to opäť baobab, a tak ho chvíľu pozoroval. No výhonok pochvíli prestal rásť a išiel kvitnúť veľkým kvetom. Keď vykvitne, princ zistí, že to nie je obyčajná rastlina - nie je veľmi skromná.
Neznáša prievan, každý deň potrebuje raňajky, nebojí sa tigrov…
Malý princ si raňajky zohrieval na jednej z dvoch činných sopiek. A každý deň ich vymietal, lebo vtedy nevybuchujú. Princ sa každé ráno staral o všetko - najprv o seba, potom o celú planétu; trhal baobaby, polieval kvetinu, vymietal sopky…
No v jeden deň nadišiel čas, kedy sa malý princ rozhodol odísť zo svojej planéty. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329 a 330. A tak polial kvetinu, rozlúčil sa s ňou, a vydal sa na púť do okolitého sveta.
Na prvej planétke žil kráľ. U neho boli všetci poddaní. A tak rozkazoval. Najprv princovi zakázal zívať, potom mu to prikázal. Keď po chvíli chce princ už odísť, kráľ si ho chcel udržať, a tak ho menoval do stále vyšších pozícií. Keď nepochodí s ministrom a vidí, že princ naozaj odíde, menuje ho do funkcie vyslanca.
Na ďalšom asteroide bol márnivec. Ten stále chcel, aby ho všetci naokolo obdivovali, uznávali ho a tlieskali mu. A tak mu princ urobil po vôli, a zatlieskal, keď ho o to márnivec požiadal, obdivoval ho, ak to márnivec chcel.
Na tretej planéte býval pijan. Po duchaplnom rozhovore, ktorý smeroval k uzavretému kruhu, si princ opäť pomyslel svoje o dospelých. "Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní", vravel si stále v duchu počas celej cesty.
Nasledujúci asteroid patril biznismenovi. Bol to veľmi zaujatý človek. A okrem toho vážny. Už to sa princovi zjavne nepáčilo. Biznismen totiž stále počítal. A malý princ sa stále pýtal, čoho päťstojeden miliónov. Ale biznismen bol stále zaneprázdnený, a tak neodpovedal. Až nakoniec vysvitlo, že je to počet hviezd, ktoré vlastní.
Na piatej planéte bola lampa a lampár. Nič iné sa totiž na ňu nezmestilo, taká bola malá. Stále zažínal a zhášal tú lampu. Vraj je to príkaz. Čas tam bežal neuveriteľne rýchlo - každá minúta značila jeden deň. A tak ani nevie ako, strávil rozhovorom s lampárom niekoľko mesiacov. Keď tak rozmýšľal nad týmto človekom, zistil, že s ním by vedel žiť na jednej planéte. Táto na to však bola veľmi maličká, bolo na nej len jedno miesto…
Posledný asteroid v jeho pásme bola zemepiscova. Písal veľkú knihu o všetkom naokolo. Ale nič z toho nevedel. Nevedel, či má na svojej planéte moria, rieky. On sa nepohol z miesta. On len zaznamenával to, čo mu povedali cestovatelia. Ale predsalen vedel princovi odporučiť jedno miesto, kam by sa mal ísť pozrieť. Planétu Zem. Má dobrú povesť.
A tak išiel na Zem. Pouvažoval nad tým, koľko lampárov bolo treba pred vynájdením elektriny. Vraj armádu 462 511 obsluhovačov pouličných lámp.
Najľahší život mali tí na severnom a južnom póle - pracovali dvakrát do roka.
Malý princ dopadol na púšť v Afrike - presne na tú, kde havaroval Antoine.
Prvý, koho stretol, bol had. Chvíľu sa s ním porozprával a potom išiel ďalej. Cestou, ktorá nevedel kam mierila, stretával veľa vecí - kvetinu, skaly, líšku… a so všetkými prehodil zopár slov, v ktorých sa dozvedel čo-to o zemi a ľuďoch. Toto sa deje v niekoľkých nasledujúcich kapitolách.
Antoine s princom sa vydajú hľadať studňu v púšti, keďže Antoinovi sa voda už takmer minula.
Onedlho našli "dedinskú studničku". Ona sa totiž vôbec nepodobala na saharskú studňu. To sú len jamy vyhĺbené v piesku. A tak hodili vedro dole, a potom ťahali hore. Najprv princ, potom mu pomohol Antoine. Keď vytiahli vodu až ku okraju studne, princ si poprosil o vodu. Pil ju, ako keby to bola nejaká slávnosť. Opäť uvažoval o veciach na Zemi. Ľudia na všetko idú očami. Najlepšie sa hľadá srdcom.
A zase si pomyslel na svoj kvet na svojej planéte. A preto poprosil svojho priateľa, aby nakreslil náhubok pre ovečku. Bál sa totiž, aby mu ovečka nezožrala kvet.
Keď uvidel malý princ jeho maliarske pokusy, iba sa na nich zasmial. Skritizoval mu ich.
Na nasledujúci deň má byť výročie dopadu malého princa na Zem. Malý princ ho chcel stráviť presne na tom mieste, kde sa to stalo. Princ sa s niekým rozprával. Antoine nevedel s kým. Pristúpil bližšie, a zbadal hada, ktorého princ stretol ako prvého po dopade na zem. Keď ho princ uvidel, odohnal ho. Chcel sa niekam vrátiť. Domov…
Vykúpenie mu urobil práve had. "Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo nijaký hluk…
Citát z knihy:
Siedma planéta bola Zem.
Zem nie je hocijaká planéta. Je na nej stojedenásť kráľov (nezabúdajúc, prirodzene, na černošských kráľov), sedemtisíc zemepiscov, deväťstotisíc biznismenov, sedem a pol milióna pijanov, tristojedenásť miliónov márnivcov, to znamená asi dve miliardy dospelých.
Môj názor na knihu:
Kniha je v celom svete určená deťom aj dospelým. Svedčí o tom i fakt, že keď som knihu dočítal, prišiel za mnou otec a vypýtal si tú knihu na prečítanie. V každom prípade je to veľmi zaujímavé čítanie.