Alkohol a nikotín

Kategorie: Chémia (celkem: 338 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 18693×

Příbuzná témata



Alkohol a nikotín

ANOTÁCIA
Naša práca mala za cieľ oboznámiť jej čitateľov so základnými poznatkami o alkohole a nikotíne. Problém týchto takzvaných „povolených“ drog sa neustále zväčšuje a tým sa stáva globálnym. V teoretickej časti sa zaoberáme všeobecnou charakteristikou oboch chemických látok a predovšetkým pozorujeme ich vplyv na ľudský organizmus. K praktickej časti patrí anketa žiakov nášho gymnázia, ktorou sme sa snažili priblížiť viaceré faktory, ktoré požívanie pravdepodobne značnou mierou ovplyvńujú /vek, pohlavie, prostredie, v ktorom sa pohybujú.../. Dôvodom vybratej témy je upozornenie nielen na pocity uvoľnenia, chuti, dobrej nálady /ktoré sú práve príčinou konzumácie alkoholu a nikotínu/, ale najmä na ich negatívne účinky, a s tým spojené psychické a somatické komplikácie. Možno práve ľahkomyselnosť a nevedomosť spôsobuje, že sa s touto problematikou stretávame už veľmi skoro, u mladých ľudí. Nestojí to za uváženie?




ÚVOD

ČO VLASTNE SLOVO ALKOHOL A NIKOTÍN ZNAMENÁ?

alkohol-1. derivát alifatických alebo nearomatických cyklických uhľovodíkov vzniknutý nahradením vodíka hydroxylovou skupinou, ako aj derivát aromatických uhľovodíkov s nahradeným vodíkom vo vedľajšom reťazci
2. lieh, etylalkohol: surovina na výrobu liehových nápojov
3. liehový opojný nápoj
alkoholizmus-1. nestriedme, nemierne pitie liehovín: pijanstvo
2. lek. otrava alkoholom: etylizmus
alkoholik/-ička/-chorobný náruživý pijan alkoholických nápojov
nikotín-/podľa francúzskeho vyslanca Jeana Nicota/ -chemicky jedovatý alkaloid obsiahnutý v listoch tabaku
nikotinizmus-1. nemierne fajčenie
2. /lek./zdraviu nebezpečné, nadmerné užívanie nikotínu
cigareta-/Francúzi prevzali od Indiánov/ - drobno pokrájaný jemný tabak v tenkom rúrkovom papierovom obale na fajčenie
cigara-/Španieli prevzali od Indiánov/ - zvitok z tabakových listov na fajčenie



TEORETICKÁ ČASŤ

ALKOHOL

Názov alkohol pochádza z arabčiny- al koh’l znamenal jemne rozptýlenú látku. Názov prevzali stredovekí alchymisti a začali ho používať pre jemne rozptýlené pary z tekutín. Zahriate pary vína označovali ako alkohol vína. Destiláty sa poznali od pradávna, napr. v starovekej Číne a neskôr v Japonsku fermentovali ryžu a výťažok destilovali /čínske Sančo, japonské Saké/. Už pred našim letopočtom starovekí Gréci poznali výrobu vína z hrozna.

Okolo roku 500 v Británii vedeli destilovať z medu medovinu /podobne aj starí Slovania/. Okolo roku 1000 v Itálii vedeli z vína destilovať brandy, okolo roku 1100 v Írsku varili z jačmeňa a ovsa pivo. Okolo roku 1500 sa začala destilovať v Škótsku whisky z jačmeňa.

Rovnako staré je aj medicínske poznanie problémov spojených s konzumom alkoholu. Už Hippokrates i Galén popísali alkoholovú opojenosť. Benjamin Rush /americký lekár a signatár deklarácie o nezávislosti USA/ v roku 1784 ju popísal ako chorobu. M.Huss, švédsky lekár v roku 1849 vydal prácu popisujúcu chronický alkoholizmus- ako prvú ju označil za chronickú chorobu. V roku 1960 Jelínek vo svojej známej monografii navrhol typológiu /typológia = náuka zaoberajúca sa spôsobom triedenia jednotlivých javov do určitých typových skupín/ alkoholizmu.

Dlhú históriu majú aj snahy o zamedzenie šírenia konzumu alkoholu / napr. Mohamed zakazoval konzum alkoholu/. V novších obdobiach je známy americký pokus o zavedenie prohibície v 20. rokoch. Ako vieme, pokus žalostne zlyhal a viedol naopak k posilneniu pozícií organizovaného zločinu. Alkohol /chemicky etanol, etylalkohol, C H OH/ je látka s prevažne tlmivými účinkami. Vzniká v malom množstve aj v ľudskom organizme a je známa jeho fyziologická hladina v krvi /do 0,3 g na kg/. Kultúrne-historicky ide o starú drogu. Mnoho storočí je známych niekoľko prírodných zdrojov alkoholu /ovocie, obilie a pod.../. Alkohol sa z týchto prírodných zdrojov získava kvasením, pálením, varením a kombináciou týchto spôsobov. Šťavy z ovocia obsahujú veľmi malé, prakticky zanedbateľné množstvo alkoholu, ale uvedenými spôsobmi sa dajú získať alkoholové nápoje obsahujúce 3 až 80 objemových % alkoholu. Máloobsahovým zdrojom alkoholu je pivo/3-10% alkoholu/, víno obsahuje viac alkoholu /8-15%, červené vína viac ako biele/. Najviac alkoholu obsahujú destiláty/30-50% a viac/.

PIVO

-prekvasený nápoj s obsahom oxidu uhličitého pripraveného z obilnín. U nás sa vyrába z jačmeňa po sladovaní s prídavkom chmeľu. Podľa farby rozlišujeme svetlé a tmavé pivo. Stupňovitosť piva /pomer medzi obsahom alkoholu a extraktu/ závisí od množstva cukrov /80-85%/, dusíkatých látok, minerálnych a živicových látok, glycerolu, trieslovín, farbív a vitamínov. Týchto extraktívnych látok pivo obsahuje 2,5-5%. Obsah hlavných produktov kvasenia – etylalkoholu kolíše v rozmedzí od 1,6-4% /7 stupňové pivo má 20 g alkoholu v jednom litri, 10 stupňové pivo 35 g a 12 stupňové pivo 40 g alkoholu/ a obsah oxidu uhličitého od 0,35% do 0,45%.

Zvyšok tvorí voda.

Ako sa z jačmeňa vyrobí pivo?
Pred vlastnou výrobou piva sa zrná jačmeňa zvlhčujú vodou a nechávajú sa naklíčiť. Naklíčený jačmeň sa volá slad a suší sa na neskoršie využitie. Väčšina pivovarov v súčasnosti kupuje hotový slad zo sladovní. Máčajú ho v horúcej vode /procesu sa hovorí vystieranie/ a tekutina, ktorá sa po tomto procese odčerpá, sa volá sladina. Povarením sladiny s chmeľom /dodáva pivu charakteristickú chuť/ vzniká mladina, ktorá sa chladí a mieša s vybranými druhmi kvasiniek. Rovnako ako ostatné rastliny aj kvasinky rastú v teple rýchlejšie. Kvasenie mladého piva trvá pri teplote 20 až 27 stupňov Celzia dva až šesť dní, pri výrobe ležiakov osem až desať dní/kvasinky ležiakov vyžadujú nižšiu teplotu/. Po skončení kvasenia sa filtráciou alebo odstredením vo valcovitej odstredivke odstránia kvasinky. Pivo sa pasterizuje /zahriatím sa predlžuje jeho trvanlivosť/, plní sa do sudov, fliaš alebo plechovíc, a necháva sa dokvasiť /slovo ležiak pochádza z nemeckého lager a znemená dokvasené pivo/. Pivo sa skladá z 85-93% vody a obsahujú okrem horeuvedených látok aj niektoré vitamíny B a minerály. Kalné, nefiltrované pivá, ktoré sa vyrábajú z iných obilnín, napríklad z kukurice alebo afrického ciroku, majú vyššiu hladinu vitamínu B. Môžu poslúžiť ľuďom, živiacim sa jednostrannou stravou, ako prevencia proti chorobám z nedostatku živín, akou je napríklad pelagra.
Hoci jačmeň nie je určený na priamu spotrebu, objemom úrody sa radí na šieste miesto na svete. Jačmeň predstihuje iba cukrová trstina, pšenica, ryža, kukurica a zemiaky. Všetky tieto plodiny sú však určené na priamu spotrebu. Čo sa teda každý rok stane s 220 miliónmi ton prevažne v Európe pestovaného jačmeňa? Spracuje sa na pivo! Každý rok sa vypije 700 miliónov hektolitrov piva. Na prvom mieste svetového rebríčka v konzumácii piva je bývalé západné Nemecko, s priemernou ročnou spotrebou 150 litrov na obyvateľa.....

VÍNO

- tzv. nápoj bohov, je nápoj získaný alkoholickým kvasením hroznového muštu. Surovina na výrobu vína je šľachtené hrozno viniča hroznorodého /Vitis vinifera/. Pravlasťou viniča sú juhokaukazské svahy. V týchto oblastiach boli vinice vysádzané už v 4. tisícročí p.n.l.
- Umenie výroby vína bolo známe už v starom Egypte 4000 rokov p.n.l. Víno v staroveku sa nechávalo kvasiť v otvorených kameninových nádobách, nazývaných amfory. Grécki hrnčiari neskôr amforu zdokonalili tak, že sa dala uzavrieť a utesniť, aby víno mohlo dozrieť. Rimania uskladňovali víno v drevených sudoch a kadiach.

Pretože drevo nie je vzduchotesné, nemohli nechať víno dozrieť a museli ho piť mladé. Známa valcovitá fľaša so vzduchotesným korkovým uzáverom, vďaka ktorej bolo možné nechať víno dozrievať vo veľkých množstvách, vznikla až okolo roku 1750. Najdrahším vínom bolo Chateau Lafitte z majetku tretieho amerického prezidenta Thomasa Jeffersona, ktoré sa roku 1985 predalo v Londýne za 105 000 dolárov. Nový vlastník po otvorení fľaše zistil, že sa nedá piť. Roku 1989 ponúkol v New Yorku jeden americký predajca inú vzorku z Jeffersonových pivníc za 519 000dolárov. Bohužiaľ sa táto fľaša nešťastnou náhodou ešte pred predajom rozbila. Nie je to irónia ?!?
Na nasledujúcej schéme je znázornený spôsob spracovania hrozna na víno.

Hrozno
Odzrňovanie Strapiny
Sírenie mletie
Oddelenie samotoku
Tlak lisovanie Výlisky
Sírenie, vetranie hlavné kvasenie oxid uhličitý
Stáčanie kyselina vínna, kvasničný kal
Dokvášanie oxid uhličitý
Čistiace a krášliace prostriedky školenie
Pomocná filtračná hmota filtrácia kal, bielkovina
Víno

· Hrozno ako surovina na výrobu vína
Hrozno je surovina na výrobu prírodných, perlivých, šumivých a dezertných vín, vínnych destilátov, používa sa aj ako významná odroda ovocia na konzum. Hrozno sa skladá z bobúľ a stopiek (strapín). Bobuľa pozostáva z dužiny, šupky a semien. Dužina predstavuje až 90% hmotnosti hrozna, obsahuje najmä jednoduché cukry(glukózu a fruktózu), kyseliny(vínnu a jablčnú), dusíkaté a minerálne látky. Po vylisovaní sa z dužiny získava mušt. Hrozno sa
pestuje v teplejších oblastiach našej republiky v okolí Bratislavy, Nitry a východného Slovenska.

Hrozno na výrobu vína sa oberá na jeseň, keď dosiahne maximálnu cukornatosť.
· Akostné triedy hrozna
TRIEDA AKOSTI ODRODY
Výber Burgundské biele
Muškát Ottonel
Rulandské(Burgundské sivé
Rizling rýnsky
Sauvignon
Tramín červený
Tokaj vo vymedzenej oblasti
Furmint
Lipovina
Muškát žltý
I.a pre biele vína: pre červené vína:
Burgundské biele Rulandské(Burgundské sivé)
Sauvignon Burgundské modré
Muškát Ottonel
Tramín červený
Rizling rýnsky
I.b pre biele vína pre červené vína:
Dievčie hrozno Alibernet
Feteasca regala André
Irsay Oliver Cabernet Sauvignon
Müller-Thurgau Frankovka modrá
Neuburgské Svätovavrinecké
Pálava
Rizling vlašský
Sémillion
Veltlínske červené skoré
Veltlínske zelené
II. pre biele vína: pre červené vína:
Bouvierovo hrozno Portugalskké modré
Ezerjó Zweigeltrebe
Malingré
Veltlínske (ostatné odrody)

III. všetky ostatné, neuvedené v predchádzajúcich triedach akosti

· Výroba bieleho vína
Z celosvetovej produkcie hrozna (asi 65 miliónov ton) pripadá na výrobu vína asi 85%. Prevažujú biele odrody, z ktorých sa vyrábajú výberové, odrodové, typové a značkové vína. Výberové vína sa získavajú v priaznivých rokoch, pričom sa vyžaduje, aby mali vo zvýšenej miere charakteristické vlastnosti a musí ich uznať za výberové aj odborná komisia. Odrodové vína sa vyrábajú z hrozna čistej odrody (minimálne 75%). Typové vína sa vyznačujú stálymi charakteristickými vlastnosťami najmä lokalitou pestovania, napr. rýnske, bordeauxské, tokajské a iné. Značkové vína sú kvalitné fľaškové vína, ktoré vyrábajú jednotlivé vinárske závody pod vlastným označení. Ako zmesky sa označujú vína, ktoré sa vyrobili z rozličných druhov hrozna spracovaných v rôznom pomere. · Výroba červeného vína
Najdôležitejšie odrody červených vín sú Rulandské červené, Frankovka modrá, Portugalské červené, Svätovavrinecké a Cabernet Sauvignon. Červené vína sa svojím charakterom a chuťovými vlastnosťami podstatne odlišujú od bielych vín. Majú sýtočervenú farbu, príjemnú vôňu a buket a primeranú trpkosť. Dôležitý je aj vyšší obsah alkoholu(12-13%) a majú obsahovať menej kyselín(5-6%). Prevažná časť farbiva v hrozne sa vytvára počas zrenia hrozna, preto sa odporúča oberať hrozno na červené víno v čase optimálnej zrelosti. Červené farbivo je uložené v šupkách hrozna, vo vakuolách buniek. Ušľachtilé odrody hrozna obsahujú pomerne málo farbiva, preto musíme pri výrobe voliť taký technologický postup, pri ktorom sa farbivo najviac využije. Mechanickým spôsobom, mletím a lisovaním, sa farbivo dostatočne neuvoľní, pretože je uzatvorené bunkovou plazmou. Bunky sa môžu usmrtiť alkoholom alebo pôsobením tepla, preto sa pomleté hrozno pred lisovaním nakváša, alkoholizuje pridaním starého vína, alebo sa ovplyvňuje teplom. · Výroba šumivého vína
V polovici 17.storočia vznikol v Champagni (Francúzsko) typ sviežeho šumivého vína s vynikajúcou harmonickou chuťou, ktorého výroba sa postupne rozšírila do ostatných vinárskych štátov. Aj v našej republike sú vynikajúce podmienky pre pestovanie kultivarov vhodných na výrobu šumivých vín.

Šumivé vína sa získavajú sekundárnym kvasením prírodných vín v uzatvorených tlakových fľašiach alebo tankoch. Kvasením vytvorený oxid uhličitý dodáva vínu perlivosť a penivosť. Šumivé víno obsahuje oxid uhličitý ako voľný a viazaný. Viazané formy oxidu uhličitého vplývajú na biochemické procesy pri esterifikácii, čím získava šumivé víno charakteristickú chuť a buket. LIEHOVINY

Sú nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových % etylalkoholu získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu/ slabý roztok alkoholu vyrobený fermentáciou sa zahrieva trochu nad bod varu alkoholu približne na 78,4 stupňa Celzia, tým sa alkohol odparí a zostane hlavne voda. Pary alkoholu sa zhromažďujú a ochladzujú, aby kondenzát vytvoril silný roztok alkoholu/. Surový lieh sa vyrába kvasením /najčastejšie z repnej melasy/ za prítomnosti kvasiniek. Liehoviny sa rozdeľujú na 3 skupiny:
1. ušľachtilé liehoviny, ku ktorým patrí napr. arakdestilát z prekvasenej ryže a melasy cukrovej trstiny, čerešňovica z prekvasených čerešní a višní, gin z raže, vodka …
2. Druhú skupinu tvoria poloušľachtilé destiláty vyrábané z jemného liehu a pravých destilátov alebo rozličných aromatických prísad, napr. borovička je vyrobená zmiešaním jemného liehu a číreho destilátu z prekvasených borievok.
3. Tretiu skupinu tvoria likéry, ktoré sa vyrábajú zmiešaním cukrových roztokov s prísadou likérových aromatických látok s liehom. Do tejto skupiny patria rôzne ovocné a emulzné likéry a veľmi obľúbené punče. Absint

Medzi všetkými alkoholickými nápojmi, ktoré človek vymyslel je určite najzaujímavejší bledozelený likér absint. V 19.storočí sa tento nápoj pripravoval namáčaním Paliny pravej, anýzu a feniklu s malým množstvom muškátového orecha, jalovca, yzopu v 85 % alkohole. Potom sa pridávala voda a destiláciou vznikol zelený nápoj. Po filtrácii sa tekutina riedila na likér so 75 %- ným obsahom alkoholu.

Z psychotropného hľadiska bola najvýznamnejšou ingredienciou palina, kvôli obsahu neurotoxického tujónu. Už starovekí Gréci používali palinu na liečbu cudzopasníkov v tráviacom trakte. Nálevy boli však slabé v porovnaní s absintom, ktorý vynašiel francúzsky lekár Piérre Ordinaire, žijúci v exile vo Švajčiarsku, v roku 1792. Zaujímali ho predovšetkým liečivé účinky absintu, no po jeho smrti sa recept dostal do rúk jeho domácej, ktorá si malý obchodík s týmto nápojom. Absint zaujal majora Henriho Dubieda, ktorý ho bral na zažívanie, no všimol si, že zvyšuje jeho sexuálnu výkonnosť.

Jeho švagor Henri Louis Pernod to tiež zistil a zakúpil receptúru od Ordinairovej domácej a v roku 1797 ho začal vyrábať vo veľkom.

K popularite nápoja prispela aj francúzska armáda, ktorá používala absint spolu s palinovými výťažkami k prevencii proti chorobám pri svojich ťaženiach v severnej Afrike v 1. polovici 19.storočia. Vojaci ho pili aj po návrate do vlasti a absint sa stal stredom spoločenského záujmu.

Obrazy z tohto obdobia zachytávajú ľudí, ktorí absint pili, so skleneným zrakom a spisovatelia hovoria o divokých pocitoch, ktoré absint vyvolával vrátane sexuálneho vzrušenia. V malých dávkach vraj posilňuje myseľ a sexuálnu túžbu, vo veľkých však vyvoláva halucinácie a stav nazývaný absintizmus.

Riziká spojené s absintom si vedci všimli, a už v 60.rokoch 19.storočia pokusy na psoch dokázali, že likér vyvoláva kŕče a poruchy dýchania. Aj napriek tomu záujem o absint stále stúpal, najmä preto, že bol lacnejší ako bochník chleba. Do roku 1913 sa vo Francúzsku vypilo viac ako 40 miliónov litrov absintu ročne a kriminalita medzi absintistami dosiahla obludných rozmerov.

Vo Švajčiarsku likér zakázali v roku 1905 a vo Francúzsku v roku 1915. Napriek tomu sa receptúra objavuje v príprave aperitívov Pernod a Ricard, tie však neobsahovali palinu. Absint sa doteraz ilegálne vyrába blízko švajčiarskeho Neuchatelu a tiež v Španielsku, kde nebol nikdy zakázaný.

O pôsobení tujónu toho vieme len málo. Stimuluje autonómne nervy a vo veľkých dávkach spôsobuje kŕče a stratu vedomia. O jeho dlhodobom pôsobení na organizmus existuje viacero špekulácii, no príznaky absintizmu sa v mnohom podobajú príznakom alkoholizmu. FYZIOLOGICKÝ MECHANIZMUS ÚČINKU

Hlavné farmakologické účinky alkoholu sú tlmivé, euforizačné a analgetické. Alkoholový nápoj sa po požití veľmi rýchlo vstrebáva z tráviaceho traktu. Metabolizuje v pečeni pomocou alkoholdehydrogenázového systému.
Aktívny acetát potom interferuje /interferencia = vzájomné preniknutie/ s Krebsovým cyklom. Existuje ešte druhý systém /MEOS – mikrozomálny etanol oxidačný systém/, ktorý však u človeka hrá malú úlohu. Pri matebolizácii alkoholu je vysoké kalorické zaťaženie organizmu, niekedy dokonca presiahne podiel iných živín. Alkohol sa takmer kompletne zmetabolizuje, takže je minimálne vylučovanie obličkami a pľúcami. Neexistuje možnosť deponovania /deponovať = dávať do úschovy, do depozitu/ alkoholu v organizme, ako je to u iných látok.
Alkohol sa z tráviaceho traktu veľmi rýchlo distribuuje do všetkých orgánov, včítane mozgu. Zdá sa, že veľmi dôležitá je väzba na lipidové membrány niektorých receptorových systémov. Predovšetkým sa spomínajú GABA a NMDA receptory. NMDA receptory sú zodpovedné za pamäťové poruchy, záchvatovú pohotovosť apod.

GABA receptorový systém ja najvýznamnejším inhibičným /inhibícia = zábrana, prekážka/ systémom u človeka. To vysvetľuje tlmivé a anxiolytické účinky alkoholu. Existuje GABA A receptor, ktorý zdá sa, že je zodpovedný za nárast senzitivity na alkohol.
Pri akútnom podaní alkoholu dochádza k nárastu aktivity aj v dopamínovom a serotonínovom receptorovom systéme. Klinický dosah týchto zmien je nejasný. Tieto zmeny však môžu byť vo vzťahu k abstinenčným a depresívnym prejavom pri alkoholizme. Pri chronickom konzume alkoholu klesá zastúpenie GABA A receptorov, čo prispieva k zmene tolerancie na alkohol, ale aj k zvýšeniu záchvatovej pohotovosti u chronických konzumentov alkoholu.

ÚČINKY ALKOHOLU

Jednoduchá alkoholová opojenosť:
- vzniká bezprostredne po požití určitého nadmerného množstva alkoholu. Nadmernosť je značne individualizovaná veličina, podmienená aktuálnou situáciou konzumenta /nasýtenosť, prítomnosť únavy, konštitúcia, pohlavie…/
Hladina alkoholu 0,4 g/kg /2-3 nápoje za hod./ vedie už k poruche pozornosti, predĺženiu reakčného času, k zhoršeniu vizuálne-motorických schopností, čo zhoršuje napr. možnosť riadiť motorové vozidlá.
Hladina alkoholu 0,6-1,0 g/kg zhoršuje už úsudkové schopnosti. Dochádza k preceňovaniu vlastných schopností, útlmu zábran s euforickým ladením.
Pri hladinách 1,0-1,5 g/kg sa ďalej znižuje kritickosť, narušuje úsudok. Narastá dezinhibícia emotivity a konania /excitačné štádium opojenia/.
Pri hladinách 1,5-2,5 g/kg sa objavujú typické neurologické príznaky intoxikácie – dyzartria /zhoršená výslovnosť/, porucha koordinácie pohybov, závraty. Dochádza k poruchám pamäti s následnou hypomnézou až anamnézou /zníženie až vymiznutie pamäťových stôp/. Je už badateľný výZnamnejší útlm.
Pri hladinách okolo 3,0 g/kg a vyšších sa rozširuje tlmivé pôsobenie alkoholu na viaceré centrá v mozgu. Sú utlmené aj vitálne mozgové funkcie a hrozí smrť!!!/komatózne štádium opojenosti/. Sú však veľké individuálne rozdiely, súdni lekári opísali kazuisticky pacientov, ktorí prežili hladinu 7,0 g/kg a dokonca aj vyššie!
Po ústupe akútneho alkoholového opojenia býva následne veľmi nepríjemný stav /po anglicky hangover, po česky kocovina, po slovensky pľúšť alebo opica/ s dystrofiou /porucha vo výžive niektorých orgánov/, depresívnou a úzkostnou náladou, hrubou poruchou osobnosti. Je prítomná bolesť hlavy, nevoľnosť, zvracanie, pocity slabosti, potenie a nechutenstvo.

Komplikovaná alkoholová opojenosť
- je to abnormná reakcia na alkohol. Ide o vystupňovanie príznakov známych z jednoduchej opojenosti.

Je prítomná silná excitácia, nie zriedkavo spojená s agresivitou. Sú prítomné silné efekty zlosti alebo hnevu na nepatrné podnety. Sú časté primitívne reakcie. Stav môže trvať niekoľko hodín. Obvyklé sú pamäťové výpady.
Priebeh komplikovanej opilosti je závislý na množstve vypitého alkoholu. Je vždy vzťah medzi okolnosťami a reakciami postihnutého. Konanie nie je cudzie osobnosti. Stav sa zvykne opakovať u predisponovaných jedincov /poruchy osobnosti, organické poškodenie mozgu/.

Patická opojenosť
- je to kvalitatívne odlišná abnormná opojenosť. Ide o opojenosť psychotického charakteru. Nezávisí na množstve skonzumovaného alkoholu, môže byť vyvolaná aj veľmi malou dávkou. V popredí je náhla porucha vedomia – mrákotný stav. Stav vzniká náhle a náhle tiež končí, prechádza do spánku. Na odoznelý stav je zvyčajne plná anamnéza.

Kombinovaná opojenosť
- ide o opojenosť vzniknutú kombinovaným užitím alkoholu a iných psychotropných látok /napr. analgetík, anxiolytík, prchavých látok, opiátov…/


Alkoholizmus je chorobný stav vznikajúci po viacročnom systematickom konzume alkoholu /3-15 rokov/. Rýchlejší rozvoj závislosti je u mladých jedincov a u žien. Riziko závislosti je pomerne malé pri dennej dávke asi 4 štandardných nápojov u mužov a 2 štandardných nápojov u žien.
Vyššie riziko rozvoja závislosti je u jedincov s pozitívnou rodinnou anamnézou /výskytom alkoholizmu v príbuzenstve/. Títo jedinci majú vyššiu toleranciu na alkohol, menej často identifikujú subjektívne známky opojenosti, častejšie pijú excesívne. Zriedkavejšie sú následné stavy po opilosti, často chýba následná vegetatívna symptológia /bolesti hlavy, potenie, nechutenstvo, zvracanie/.
Medzi rizikových jedincov patria aj:
- ľudia s hyperkinetickou poruchou v detstve
- muži s antisociálnou poruchou osobnosti
- jedinci s afektívnymi a úzkostlivými poruchami
- jedinec, ktorého partner je závislý od alkoholu
- príslušníci neformálnych skupín /partie mladistvých/, u niektorých povolaní /čašníci, stavbári, obchodní agenti…/

Vývoj závislosti je charakterizovaný, podobne ako u iných drog, prevažujúcou potrebou pokračovať v konzume alkoholu a snahou zaobstarať si alkohol za každých okolností. Postupne vzniká tendencia k stúpaniu dávky, vzrastá tolerancia, objavuje sa postupne zmena účinkov alkoholu. Príjemné účinky oslabnú. Objavuje sa zvýšené pitie, skryté pitie. Nadmerný konzum vzbudzuje pozornosť okolia. Postihnutý hľadá ospravedlnenie pitia /poukazuje na vonkajšie okolnosti, zlé manželstvo, potiaže v zamestnaní/= racionalizuje konzum alkoholu.

Postihnutý však aj nesprávne hodnotí množstvo konzumovaného alkoholu, zľahčuje frekvenciu a okolnosti pitia /bagatelizácia pitia/. Preto sú údaje alkoholikov značne nespoľahlivé. Postupne sa fornuluje takto psychická a neskôr fyzická závislosť. Pri pokuse o vysadenie alkoholu sa objavujú abstinenčné príznaky...

Rozdelenie ľudí podľa ich vzťahu k alkoholu podľa Skálu /1986/:

1. abstinenti- nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok proti smädu, ani pre chuť a tobôž nie pre ich účinok. Ide o titul znevažovaný, mnohými vysmievaný, ale ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom sa môže nazvať človek, ktorý nepožil alkohol v nijakej forme a množstve najmenej 3 roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý nemaškrtí ani rumové pralinky. Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je veľmi málo. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi do 5-6 rokov. V tomto veku sa väčšinou končí abstinencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého člena rodiny dieťa ochutná najprv pivo, neskôr aj víno apod....
2. konzumenti- pijú alkoholické nápoje na uhasenie smädu a pritom používajú aj ich chuťové vlastnosti. Zásadoví konzumenti vypijú najviac pollitra denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile. Nezásadoví konzumenti prestúpia túto požiadavku najviac štyrikrát za rok.
3. pijani- pijú alkoholické nápoje nielen od smädu a pre ich chuť, ale aj pre účinky alkoholu, teda preto, aby si navodili príjemný stav duševnej a telesnej pohody, eufóriu. Príležitostní pijani dosiahnu najviac 1 promile alkoholu v krvi nie častejšie ako štyrikrát do roka. Pravidelní pijani prestúpia túto požiadavku častejšie.
4. alkoholici- v alkohole nachádzajú zdroj obveselenia, úľavy, prostriedok na odstránenie duševného napätia.

PSYCHIATRICKÉ A SOMATICKÉ KOMPLIKÁCIE

Alkoholické delírium /delirium tremens/ je akútne vznikajúca psychóza, vyvolaná vynechaním alebo redukciou užívania alkoholu.
K základným psychopatickým príznakom delíria patrí hrubá porucha orientácie, inkohertné /zmätené/ myslenie, afektívna labilita, s prevahou úzkostného ladenia. Je výrazný psychomotorický nepokoj, niekedy má povahu delíru zamestnanosti /Chorý reprodukuje útržky zo svojho profesionálneho života. Ak bol čašníkom, roznáša v posteli nápoje, prijíma objednávky…/. Typické sú vizuálne halucinácie, majú charakter mikrozoopsii /chorý halucinuje drobné zvieratá, najčastejšie hmyz, ale aj mačky, psy, hlodavce, „biele myšky“ sa často spomínajú vo vtipoch. Pri zvýšenej sugestibilite vnímania sa dajú vyvolať aj sugestibilnými otázkami.

K telesným príznakom alkoholického delíria patrí nadmerné potenie celého tela , hrubý tras, tachykardia, zvýšená telesná teplota.

Alkoholická halucinóza- ide takisto o akútnu psychózu. Spočiatku sa prejavuje ako zhoršenie spánku, desivé sny, znížená chuť do jedla, tras končatín, potenie. Neskôr sa však objavujú jednoduché halucinácie, najčastejšie akustické. Potom prechádzajú do zložitejších halucinácií. Pacient počuje hlasy, ktoré sa medzi sebou hádajú, jedny osočujú pacienta, druhé ho ospravedlňujú. Je úzkostlivá nálada. Nie je porucha vedomia. Pacient sa môže snažiť hlasom uniknúť, vtedy sa môže objaviť agresivita voči okoliu. U časti pacientov stav po niekoľkých dňoch liečby ustúpi. Niekedy je však priebeh ochorenia chronický.

Alkoholická paranoidná psychóza- je zriedkavejšia komplikácia alkoholovej závislosti. V popredí sú paranoidne-perzekučné bludné obsahy myslenia /odpočúvanie, sledovanie políciou.../. Najčastejšie sú však zamerané na partnera /žiarlivecké bludy/. Ochorenie má chronický priebeh.

Korsakovova psychóza- nevyskytuje sa často. Býva vyústením delíria alebo iných alkoholických psychóz. Môže sa však objaviť u alkoholika aj samostatne. V popredí sú poruchy pamäte s poruchou vštepivosti s následnou dezorientáciou. Pamäťové výpady sa zapĺňajú konfabuláciami /výmyslami/. Chorý napr. rozpráva o udalostiach, ktoré nemohol prežiť, napr. bitky v 1 svetovej vojne. Psychóza má chronický priebeh., často vyústi do alkoholovej demencie. Wernickeho encefalopatia- obraz je podobný Korsakovovej psychóze. Ale je prítomné aj ochrnutie okohybných svalov, poruchy reči, chôdze. Choroba má často smrteľný priebeh.

Alkoholická demencia- V popredí je výrazný úbytok intelektových funkcií. V obraze je nápadný aj úbytok pamäťových schopností a vymiznutie citov /etických, estetických a sociálnych/. V demenciu môžu vyústiť všetky predchádzajúce komplikácie alkoholovej závislosti. Dochádza k rozsiahlej difúznej atrofii mozgovej kôry.

Alkoholická depresia- ide o skupinu častých psychických porúch rôznej intenzity. Predpokladá sa multifaktoriálna etiológia /toxický vplyv alkoholu, konštitučná dispozícia, psychologické a sociálne faktory/ Neliečené depresívne alebo častejšie úzkostné stavy zvyšujú riziko relapsu alkoholizmu a zvyšujú riziko alkoholizmu. Odhaduje sa, že tretina dokonaných samovrážd na Slovensku súvisí s alkoholizmom.

Alkoholická charakteropatia- vzniká v terminálnej fáze vývoja alkoholizmu. Prejavuje sa zmenou osobnostných charakteristík, nepriliehavým správaním, zanedbávaním zovňajšku, obmedzovaním záujmov a aktivít na telesné a pudové potreby, znížením morálnych zábran.

V sociálnej oblasti je neschopnosť vytvárať nové hodnotné sociálne kontakty. NIKOTÍN

Kým nezazvoní zvonec (a životu bude koniec)…

Keď bol tabak v 16.storočí dovezený do Európy, bol považovaný za liek. Trvalo 400 rokov kým sa dokázalo, že nikotín je jedným z najsilnejších prírodných jedov.

Jakub I., anglický kráľ sa nechtiac zapísal do dejín preventívnej medicíny, keď zvýšil cenu tabaku z 2 na 82 pencí za libru, čím sa tabak stal drahším ako striebro. V mnohých krajinách je to dnes naopak, keď je tabak lacnejší ako niektoré základné potraviny. Z prieskumov vyplýva, že spotreba tabaku vo veľkej miere závisí na jeho cene a poukazuje na to, že fajčenie možno regulovať viac ako ktorýkoľvek iný návyk. Keby sa vzala suma, ktorú musí štát venovať na liečbu ochorení súvisiacich s fajčením, stal by sa boj proti fajčeniu štátnym záujmom. Svetová banka dospela k záveru, že je ekonomickejšie venovať peniaze do protitabakových aktivít ako do rozvoja tabakového priemyslu.

V súčasnosti je na svete asi 1 miliarda fajčiarov, z toho 1/3 v Číne a tabakový priemysel je zodpovedný za viac úmrtí a chorôb ako akákoľvek iná činnosť vrátane obchodu s drogami. Fajčenie priamo súvisí s 8 druhmi rakoviny, pričom riziko stúpa s množstvom cigariet vyfajčených denne a s dĺžkou fajčenia. Okrem rakoviny pľúc sa podieľa na vzniku rakoviny pier, nosohltana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, močového mechúra a obličiek.

Fajčenie vyvoláva nedostatok niektorých vitamínov a minerálnych látok. U ľudí, ktorí denne vyfajčia 20 cigariet, sa v organizme nachádza o 25% menej vitamínu C v porovnaní s nefajčiarmi. Nedostatku vitamínu C sa dá u fajčiarov predchádzať len znížením počtu vyfajčených cigariet a nestačí len zvýšený prísun vitamínu. Nedostatok vitamínu C a prítomnosť rôznych chemických látok v dutine ústnej má za následok paradentózu. Kombinovanie fajčenia s pitím kávy má za následok znižovanie schopnosti viazať vápnik, čo vedie k osteoporóze, čiže rednutiu kostí a v krajných prípadoch až k patologickým fraktúram. U žien má nepriaznivé účinky na metabolizmus vápnika, čím sa môže osteoporóza vyvinúť ešte pred nástupom menopauzy. Na druhej strane ale znižuje riziko niektorých ochorení napríklad endometriázy alebo rakoviny endometria.

Kým fajčenie u chlapcov predstavuje zaradenie sa do kolektívu a sveta dospelých je ženské fajčenie erotickou vábničkou. Podľa prof. Vondráčka orálna činnosť akou je sanie, vypúšťanie dymu a hra s cigaretou slúži erotickému cieľu, ktorý si ale žena nemusí uvedomovať. Zvyšovanie počtu fajčiarok po 2.

svetovej vojne súvisí s emancipáciou a fajčenie sa stalo spôsobom ako falošne bojovať so stresom. Svoju úlohu zohrala aj reklama, ktorá mala za následok vzostup fajčiarok najmä u žien s vyšším vzdelaním, ktorím bola reklama určená.

Pre ženu predstavuje fajčenie vážne genetické riziko. Silné fajčiarky majú častejšie spontánne potraty alebo pôrody. Vážnym rizikom sú vážne deformácie končatín u detí fajčiarok, a takmer všetky fajčiarky mávajú menšie deti.



TABAK

SPRACOVANIE TABAKU
Tabak sú sušené listy dvoch odrôd rodu Nicotiana:
1. Nicotiana tabacum, ktorý je zdrojom komerčného tabaku.
2. Nicotiana rustica, ktorý slúži na výrobu nikotínu.
Pestujú sa vo všetkých tropických oblastiach, ako aj v mnohých krajinách mierneho pásma. Nicotiana tabacum je jednoročná bylina, ktorá má 20 až 60 listov špirálovite usporiadaných na byli. Tabak sa klasifikuje podľa spôsobu sušenia:
a)Umelo sušený tabak
b)Tabak sušený vzduchom
c)Tabak sušený na slnku

a) Umelo sušený tabak nazývaný taktiež Bright alebo Virginia je pestovaný na piesočnatej pôde okolo východného pobrežia USA z Virginie po Floridu.Všetky umelo sušené tabaky majú podobné vlastnosti - nízky až priemerný obsah dusíkatých látok, kyselín a nikotínu a vysoký obsah cukrov zjemňujúcich a neutralizujúcich dym.
Spracovanie a zber
Počas pestovania a zberu je potrebné dodržať radu podmienok. Z rastliny tabaku sa najprv odstráni vrchol s kvetmi, aby sa rastlina „sústredila“ na posilnenie listov. Zber sa uskutočňuje postupne po niekoľko listoch od spodnej pozície k vrcholu a trvá niekoľko týždňov. Zber mení po krokoch rastlinný rastový systém tak, že posledne zbierané listy sú úplne odlišné v zložení od prvých listov. To je základom systému triedenia tabaku do stupňov. Pre výrobu cigariet sú používané listy vyrastajúce zo strednej časti stonky. Obsah uhľovodíkov a škrobu je v nich najvyšší (najnižší je na vrchole). Obsah nikotínu zostáva rovnaký od spodnej časti rastliny, potom jeho obsah v listoch smerom k vrcholu prudko vzrastá. V prvých fázach po zbere sú listy uložené pri teplote 30-35 C na 36 hodín. Počas tejto doby sa mení chlorofyl a listy žltnú, neskôr sa mení farba zo žltej na oranžovú tým, že stráca xantofyl a karotén. Farby sú fixované zvýšením teploty na 49-60 C, potom na 72-77 C. Základná chemická zmena, ktorá prebieha behom tejto fázy, je zmena škrobu na cukor. Vysoko hodnotený list obsahuje 20-25% prírodného cukru. Pri ďaľšom kroku sa uskutočňujú úpravy, pri ktorých sa zvyšuje a vyrovnáva obsah vody v tabaku.

Nasleduje dozrievanie tabaku, ktoré trvá jeden až tri roky. Počas dozrievania prebieha enzymatická oxidácia aminokyselín a uhľovodíkov. Zvyšuje sa kyslosť a obsah vody, kyseliny citrónovej a maleínovej.

b) Tabak sušený vzduchom sa pestuje na pôdach vápencovitého pôvodu v USA v Kentucky, Tennessee, na juhu Marylandu a sú ho dva typy nazývané Burley a Maryland. Tabak Burley má nízky obsah cukrov a vysoký obsah alkaloidov. Dym z tohto tabaku má vyššie hodnoty pH než z umelo sušeného tabaku. Tabak Maryland je podobný tabaku Burley, má nízky obsah uhľovodíkov a nikotínu, priemerný obsah dusíkatých látok a kyselín.

Zber a spracovanie
Zber sa neuskutočňuje po listoch, ale zbierajú sa celé rastliny. Tabak sa potom ukladá na dlhšiu dobu do prostredia s relatívnou vlhkosťou 65-70%. V prvých dňoch tejto fázy sa menia bielkovinové zložky a niektoré degradačné produkty sa presúvajú do stonky, ku ktorej sú stále pripojené listy. Deje pokračujú niekoľko dní, potom sa listy vysušia a tým sa deaktivujú proteolytické enzýmy. V ďaľšej časti procesu spracovania prebieha pomalá oxidácia, vytvárajú sa polyfenoly, ktoré sú príčinou hnedého zafarbenia a mení sa zloženie organických kyselín. Následuje opäť úprava vlhkosti a dozrievania (ako aj u umelo sušeného tabaku).

c) Tabak sušený na slnku sa taktiež nazýva Orientálny tabak. Zahŕňa celú skupinu tabakov pestovaných na kamenistých a piesočnatých pôdach v Turecku, Juhoslávii, Bulharsku a Rusku. Orientálny tabak má silnú charakteristickú chuť a vôňu, nízky obsah nikotínu, priemerný obsah uhľovodíkov a dusíkatých látok, vysoký obsah redukujúcich cukrov, kyselín a vonných olejov.

Zber a spracovanie
Zber tabaku sušeného na slnku prebieha postupne po niekoľkých listoch. Tabak sa potom suší voľne na slnku. Ďaľšie procedúry sú podobné ako u ostatných typoch.

SUŠENIE TABAKOVÝCH LISTOV
Umelé sušenie teplým vzduchom vyžaduje prakticky uzatvorenú stodolu, ktorá má systém ventilátorov pri dlážke a strope stodoly. Tieto vedú k vonkajšej peci, v ktorej sa spaľuje drevo alebo uhlie, a ku komínu. Prvým štádiom umelého sušenia teplým vzduchom je pomalé zvýšenie teploty a vlhkosti nad okolitú, aby sa farba zelených listov začala meniť na citrónovožltú, zmeny farby prebiehajú paralelne so zmenami zloženia, z ktorých najdôležitejšia je zníženie obsahu sacharidov. Keď listy zožltli, zvýši sa teplota, zintenzívni sa vetranie a žltá farba sa ustáli.

Keď je plocha listov suchá, zvýši sa teplota na 50 C a vysušia sa rapíky.
S nástupom mechanického zberu sa nahradili konvenčné sušiace stodoly jednotkami sušenia v hromadách. Tu namiesto toho, aby listy boli rozložené na lieskach, balia sa do kovových škatúľ, prepichujú sa dlhými ihlami a škatule sa posunujú po koľajniciach do dlhej nízkej budovy tak, aby listy smerovali kolmo na dlážku. Teplo sa dodáva plynovým horákom na jednom konci budovy a nútene sa preháňa cez listy silnými ventilátormi. Na prirodzené sušenie sa používa jednoduchá šopa so strechou, ktorá chráni sušené listy visiace na paliciach alebo šnúrach pred dažďom a slnkom. Pri sušení na ohni sa využíva uzavretá stodola, podobná umelému sušeniu teplým vzduchom, ale na dlážke stodoly sú zapálené malé ohníky. Sušenie na slnku je jednoduché sušenie tyčí listov na slnku, ktoré vyžaduje ochranu pred rosou, aby sa zabránilo škvrnitosti.
Po sušení sa tabak triedi podľa akosti, pričom sa zohľadňuje poloha, ktorú mal list na byli, jeho farba a iné kvalitatívne znaky, dôležité pre spracovateľov.

FERMENTÁCIA
Na zníženie rizika znehodnotenia sa musí štandardizovať obsah vlhkosti tabakov umelo sušených teplým vzduchom, burleyových a sušených na ohni. Táto štandardizácia, týkajúca sa opätovného vysušenia, sa dosiahne vysušením tabaku na 8%, ochladením a opätovným navlhčením na dosiahnutie vyžadovanej hladiny vlhkosti.
Určité tabaky prirodzene sušené a v žiadnom prípade aromatické (orientálne) sa nesušia opakovane, ale fermentujú. Prirodzene sušené tabaky (t.j. cigarové) sa skladujú na veľké hromady, v ktorých, v dôsledku obsahu vlhkosti, stúpne teplota a prebehnú určité chemické reakcie v listoch. Keď sa dosiahla vyžadovaná teplota (v závislosti od vyžadovaného konečného produktu), hromada sa rozoberie, obráti a proces sa zopakuje, kým nemajú listy požadované charakteristiky. Orientálny tabak sa podrobuje podobnej fermentácii, ale skôr v baloch (50 kg) ako v hromadách.
Po fermentácii alebo opätovnom sušení sa tabak balí do drevených sudov (s obsahom asi 400 kg), drevených alebo kartónových debien (s obsahom asi 200 kg) alebo do hesenských balov (s obsahom asi 100 kg) zabalených zvyčajne do polyetylénu alebo papiera neprepúšťajúceho vodu – s výnimkou orientálneho tabaku.
Tabak musí starnúť a zrieť, prv než sa spracuje. Počas tohto uskladnenia je mimoriadne citlivý na napadnutie škodcami. Ovládanie týchto škodcov zahŕňa uskladnenie pri nízkej teplote a nízkej vlhkosti, použitie insekticídov ( na ošetrenie priestoru alebo zadymovanie) a úzkostlivú starostlivosť o čistotu vo všetkých štádiách.

Voľba chemikálií je dôležitá a musí zohľadniť vplyvy, ktoré môžu mať tieto na vlastnosti sušených listov.

VÝROBA CIGARIET A CIGÁR

Na dosiahnutie typu cigarety, ktorý si vyžadujú konzumenti, je podstatné spolu zmiešať rôzne typy tabaku, tabak z rôznych pestovateľských oblastí a tabak z rôznych polôh plantáže. Výrobcovia pridávajú vlhkosť, vyžadované obaly (veľké sudy, debny, baly), oddelia plochu listu od rapíka (ak sa to už neurobilo predtým), potom zmiešajú tabaky vo vyžadovanom pomere. Prv než sa tabak poreže v rýchlorezačkách, môžu sa pridať látky (casingy) na získanie určitých fajčiarskych vlastností. Po narezaní sa môže tabak aj aromatizovať, znovu na vytvorenie špecifickej charakteristiky. Narezaný tabak sa plní do strojov schopných vyrobiť až 4000 cigariet za minútu. Tu padá narezaný tabak na pohyblivý pás, ktorý unáša cigaretový papier, papier sa tvaruje okolo tabakového povrazca, dva jeho konce sa spoja a uzatvoria a povrazec sa nakrája na vyžadované dĺžky. Prídavné zariadenia sa môžu pridať filtrové konce prv než sa konečný povrazec nareže. Cigarety sa potom zabalia, balíčky sa často obalia fóliou a vkladajú do veľkých lepenkových škatúľ. Predaj cigariet dnes prevažuje nad predajom tabaku v inej forme.
Pri výrobe fajkových a ľuľkových tabakov je znova podstatné miešanie rôznych tabakov (typ, pestovateľská oblasť, poloha plantáže), aby sa vyhovelo požiadavkám konzumentov. Použitie aditív (casingov, flavour) je obvyklejšie než pri výrobe cigariet. Cigara má tri zložky – 1.cigarový/krycí list
2.cigarový obal
3.cigarovú vložku
Voľba tabaku pre každú z nich významne ovplyvňuje fajčiarske charakteristiky výslednej cigary, cigary sa odlišujú tvarom a rozmermi, a preto sa pomer týchto zložiek značne mení. Vložka – buď dlhá (list) alebo krátka (drvený tabakový list) – je uzatvorená v obale a potom zlisovaná. Príprava krycieho listu tabaku zahŕňa vykrojenie vyžadovanej plochy z listu (vytvárajúc pravý a ľavý krycí list podľa sklonu žíl na odstránenom rapíku)., krycí list sa potom ovinie okolo vložky a cigarového obalu. Značné množstvá tabaku sa konzumujú ako žuvací tabak. Výroba je podobná ako pri fajkovom tabaku, ale typ tabaku sa odlišuje, pokiaľ ide o aditíva. Šnupavý tabak vzniká z tabakov sušených na ohni a na vzduchu, zvyčajne silnejšie fermetovaných, často aromatizovaných a vždy jemne rozomletých. Tabak do nargilé je obyčajne Nicotiana rustica (sušený prirodzene alebo na slnku), ale zriedka sa spracúva technologicky. Tabak sa môže konzumovať aj miešaný s klinčekmi (indonézke cigarety kretek)

PROCES FAJČENIA CIGARETY

Pri „potiahnutí“ cigarety je teplota na horiacom konci okolo 900 C.

Zmes plynných produktov sa potom veľmi rýchlo ochladzuje, niektoré látky kondenzujú a vytvárajú aerosol (dym). Vysoká teplota ohorku počas ťahu a horké plyny spôsobujú pyrolýzu tabaku ihneď za horiacou zónou. Pri pyrolýze (rozklad žiarou) destilujú stabilné látky ako nikotín, menthol, voda a niektoré vyššie uhľovodíky nezmenené do prúdu dymu. Tepelným rozkladom sa formujú iné uhľovodíky, alkoholy, aldehydy, ketóny, kyseliny a stávajú sa súčasťou hlavného prúdu dymu. Štandard množstva dymu produkovaného pre jednu cigaretu bol stanovený na „ťah“ s objemom 35 cm3 v dĺžke trvania dve minúty v jednominútovom cykle.
V tabuľke je príklad zloženia cigaretového dymu vyjadreného v % hmotnosti. Tabuľka uvádza údaje o toxicite tabakového dymu.

Zloženie cigaretového dymu (podiel z celkovej hmotnosti v %)
Hlavné zložky
Dusík 62
Oxid uhličitý 10,8
Voda 1,35
Kyslík 13
Oxid uhoľnatý 4
Menthan a oxid uhličitý 2
Ostatné plynné zlúčeniny (1) 1,35
Častice (2) 4,5

(1) V % : uhľovodíky (45), aldehydy (20), ketóny (12), nitridy (9), heterocyklické zlúčeniny (2), methanol (2), kyseliny(1,5), estery (1) a rôzne ďalšie zlúčeniny (7,5)
(2) Hmotnosti častíc (v %) tvorí: voda(16), karboxylové kyseliny (13), aldehydy a ketóny (11), alkoholy (8), nikotín (6), terpenoidy (5), zásadité zlúčeniny (5), dymový pigment (4), alkaloidové deriváty (3,5), estery (3,5), fenoly (3,5), rôzne ďalšie zlúčeniny (5) a nedefinované zlúčeniny (16,5).



NIKOTÍN A JEHO VÝZNAM

Hlavnou zložkou tabakového listu je prchavý alkaloid nikotín. Chemické zloženie tabakového listu sa modifikuje šľachtením a zmenami vyvolanými sušením a fermentáciou. Obsah nikotínu siaha od 2% vo svetlých, po viac ako 5% v tmavých odrodách. Nikotín je prevažne zodpovedný za chuť a arómu tabaku a za jeho stimulačný účinok na centrálnu nervovú sústavu. Je to štipľavá bezfarebná kvapalina s ostrou pálivou chuťou, molekulová hmotnosť 162 a teplota varu 247 C. Nikotín je akútne lokálne dráždidlo a vysokotoxický systémový jed, ktorý spôsobuje žalúdočné ťažkosti, vracanie a duševné poruchy. Množstvo absorbované krvným obehom, hoci u silného fajčiara obyčajne nestačí na vyvolanie akútnych príznakov. Nikotín je tiež príbuzný kyseline nikotínovej alebo niacínu, jedného z vitamínov skupiny B. Niacín je oxidačný produkt nikotínu.
Nikotín a tabakové výluhy sa používajú ako insekticídne prípravky. Nikotín sa získava extrakciou vodou, zahustením a destiláciou vodnou parou v prítomnosti vápna.

Surový nikotín sa extrahuje z destilátu organickým rozpúšťadlom a neutralizuje sa kyselinou sírovou na vytvorenie sulfátu. Používa sa v podobe postreku riedený vodou proti voškám, rôznym typom múch, húseníc a roztočom. Nikotín je jedným z najúčinnejších rastlinných kontaktných jedov. Účinnosť zahusteného vodného roztoku nie je však úmerná vynaloženým nákladom na prípravu a spotrebiteľskej hodnote tabaku. Preto sa nikotín získava z tabaku aj priamo organickými rozpúšťadlami. Ešte výhodnejšie je ho získavať zo soľného výluhu protiprúdovou extrakciou benzínom.

A čo dodať na záver, snáď len to, že je fatalizmom argumentovať tým, že aj ten čo nefajčil, zomrel...




PRAKTICKÁ ČASŤ

ANKETA



Vzorka = 223 Žiakov ( 2., 3. a 4. Ročník )




Rodičia

- fajčiari 41%
- nefajčiari 59%

Deti fajčiarov

- fajčiari 35%
- nefajčiari 65%

Deti nefajčiarov

- fajčiari 19%
- nefajčiari 81%



Anketa medzi spolužiakmi

1. Alkohol

Ako často požívajú alkohol ?
- v priemere 1-krát za 2 týždne ( 2. týždenne až 1. mesačne )
Najčastejšie konzumované nápoje : pivo, víno; z destilátov - tequilla
Pocity vyvolané pôsobením alkoholu : väčšinou uvoľnenie, zabudnutie na problémy

2. Cigarety

Odkedy začínajú s fajčením ?
- od 14. až 15. roku v priemere
Fajčiari : zväčša nepociťujú nutkanie fajčiť




ZÁVER

Zvolením si a spracovaním tejto ošemetnej a diskutabilnej témy sme chceli poukázať na problematiku takzvaných legálnych drog a to ako medzi mládežou, tak aj vo svete dospelých.
Navrhovali by sme rozšíriť vedomosti mládeže rôznymi prednáškami, článkami v školských časopisoch a podobne. Veď koľko ľudí skutočne vie, čo sa skrýva za „pochutinami“, ktoré tak radi konzumujú?
Záverom by sme za pomoc pri našej práci chceli poďakovať našim spolužiakom M. Flaškárovi, A. Obuchovej a M. Šustekovej a v neposlednom rade aj za odborné rady
a konzultácie paniam profesorkám J. Tomíkovej a M. Kátlovskej.

---------

OBSAH

strany:
2 – Anotácia
3 – Úvod
4 – Teoretická časť : Alkohol
9 – Fyziologický mechanizmus účinku
11 – Psychiatrické a somatické komplikácie
13 – Nikotín
14 – Tabak
16 – Výroba cigariet a cigár
Proces fajčenia cigarety
17 – Nikotín a jeho význam
18 – Anketa
20 – Záver
21 - Obsah.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?