Alfréd Nobel - život ako dynamit

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3374×

Příbuzná témata



Alfréd Nobel - život ako dynamit

Jeho otec bol vynálezca a priemyselník, ktorý sa venoval výbušninám. Po úpadku firmy sa v roku 1837 so svojou rodinou odsťahoval zo Švédska do ruského Petrohradu, kde prežil viac ako dvadsať rokov. Alfréd Nobel. Narodil sa 21. októbra 1833 v Štokholme ako tretie z ôsmich detí Immanuela a Andriette Ahlsell. Nevynikal ani fyzickou zdatnosťou, ani zdravím. Od mlada trpel zdravotnými ťažkosťami. Iróniou osudu bolo, že lekári mu ako liek proti angíne pectoris predpísali nitroglycerín, ktorý sa vtedy používal proti bolestiam hlavy a na stimuláciu srdcovej činnosti.

Roky štúdia
Choroba bola aj dôvodom, prečo nechodil do školy, ale vzdelávali ho domáci učitelia. Súkromné vyučovanie v Petrohrade malo výbornú úroveň - naučil sa päť jazykov, získal vynikajúce znalosti vo fyzike a chémii, prehľad v literatúre, histórii a filozofii. Zaujímal sa aj o literatúru. V básniach, novelách a divadelných hrách i v malých filozofických dielach písaných po anglicky a švédsky, odhalil svoju melancholickú a samotársku povahu. V roku 1850 poslal otec 17-ročného Alfréda na študijnú cestu do USA, Nemecka, Francúzska a Talianska, kde získal prehľad o parných a teplovzdušných agregátoch a najnovších výskumoch v oblasti výbušnín. Chemici sa vtedy usilovali o nahradenie kombinácií pušného prachu používaných vo vojenstve, kontrolovateľnou výbušninou vyrobenou z nitroglycerínu. Kým on študoval, jeho dvaja starší bratia sa aktívne zapojili do vedenia rodinného podniku, orientujúceho sa na vyzbrojovanie ruskej armády. Otec takto charakterizoval vlohy svojich troch synov: „Ludwig má najviac génia, Alfréd najviac usilovnosti a Robert najviac podnikavosti.“ Alfréd dokončil svoje štúdia v Paríži a v USA. Možno aj počas týchto rokov sa stotožnil s jednou zo svojich myšlienok: „Rozširovať vedomosti, znamená rozširovať úspech…“

Patent na patenty
Po úpadku firmy v Petrohrade sa v roku 1863 vrátil otec s Alfrédom a najmladším synom Emilom do Štokholmu. Tu začal Alfréd rozvíjať výrobu výbušného nitroglycerínu, podával prvé patenty, ktoré sa netýkali len výbušnín, ale aj syntetických materiálov, telekomunikačných metód, výstražných systémov, a pod. Za celý život ich bolo 355. Neskôr, keď mu zakázali experimenty s nitroglycerínom v dosahu hraníc mesta Štokholm, začal ich prevádzať na člne, ktorý kotvil na jazere Mälaren. V tom čase zahynul spolu s ďalšími osobami pri explózii brat Emil. Táto tragédia sa Nobela veľmi dotkla. Rovnako ako aj smrť jeho matky v roku 1889.

Aby zabezpečil bezpečnejšie zaobchádzanie s nitroglycerínom, skúšal doňho pridávať rozličné látky. V laboratóriu strávil častokrát aj celú noc, pretože zastával svoju myšlienku: „Môj domov je tam, kde pracujem a ja pracujem všade.“
Čoskoro objavil, že zmiešaním so silicou sa mení roztok na hmotu, z ktorej možno vytvarovať valčeky vhodné do navŕtaných dier. V roku 1867 si dal túto zmes patentovať pod názvom dynamit. K nemu ešte vynašiel detonátor (rozbušku). Tento vynález bol zhotovený v tom čase ako vrták s diamantovou korunou a začala sa používať pneumatická vŕtačka. Tieto objavy rapídne znížili náklady spojené s odstrelom skál, razením tunelov, stavbou kanálov a s inými konštrukčnými prácami.

Najbohatší európsky tulák
V roku 1865 jeho fabrika v Krümmeli pri Hamburgu, v Nemecku, exportovala dynamit do ostatných krajín v Európe, Amerike a Austrálii. Počas niekoľkých rokov založil závody a laboratóriá na viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinách. Vynikal ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky. Svojím kapitálom sa podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelov v Rusku, ktorá v Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadiť majetok, ktorý bol po jeho smrti odhadovaný na 33 miliónov švédskych korún a rozptýlený bol v ôsmich európskych krajinách. Nobel bol aj vášnivý cestovateľ. Aj keď žil v Paríži, väčšinu života strávil nepretržitým cestovaním. Viktor Hugo ho raz opísal ako: „najbohatšieho európskeho tuláka“. Keď necestoval alebo nebol zamestnaný obchodmi, intenzívne pracoval v mnohých laboratóriách. Najprv v Štokholme a neskôr v Hamburgu, Ardeer (Škótsko), Paríži a Sevrane (Francúzsko), Karlskoge (Švédsko) a v San Reme (Taliansko).

Súkromný život
Intenzívna práca a cestovanie mu nedávali čas pre súkromný život. V 43 rokoch sa cítil ako starý muž. V tom čase podal do novín inzerát: „Zámožný, vysoko vzdelaný starší gentleman hľadá dospelú dámu, skúsenú v jazykoch, ako sekretárku a správkyňu domu.“ Prihlásila sa Rakúšanka kontesa Bertha Kinsky. Krátko potom, čo začala robiť pre Nobela, sa rozhodla vrátiť do Rakúska a vydať sa za grófa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfréd Nobel a Bertha von Suttner ostali priateľmi a občas si písali listy. Po rokoch začala Bertha von Suttner stále viac kritizovať preteky v zbrojení. Napísala známu knihu Zložte zbrane a stala sa prominentnou osobou v mierovom hnutí.

Nehovoriac o tom ako ovplyvnila Alfréda Nobela, keď písal svoju poslednú vôľu, ktorá obsahovala Cenu pre osoby alebo organizácie, ktoré propagovali mier. Po jeho smrti Nórsky Parlament rozhodol v roku 1905 udeliť Berthe von Suttner Nobelovu cenu.
10. decembra 1896 Alfréd Nobel podľahol dlhej chorobe srdca a zomrel sám, obklopený bohatstvom vo vile, ktorú raz označil ako „svoje útočište“.

Nobelova cena
Vo svojom pamätnom testamente, ktorý v roku 1895 podal v Paríži Alfréd Nobel zriadil fond, z ktorého sa malo rozdeľovať päť ročných cien (za fyziku, chémiu, fyziológiu a medicínu, za literatúru a za ochranu mieru). V závete aj určil, aby cenu za fyziku a chémiu udeľovala Švédska kráľovská akadémia vied, cenu za fyziológiu a medicínu štokholmský Karolínsky inštitút, cenu za literatúru Švédska akadémia a cenu za mier Storting - nórsky parlament. (Nórsko bolo vtedy súčasťou Švédska, ale malo svoj vlastný parlament. Ceny sa mali vyplácať z jeho pozostalosti zverenej mimovládnej a nezávislej organizácii. Nobelova nadácia od roku 1901 vyplácala približne rovnakú čiastku (150 800 švédskych korún) pre všetky kategórie. Od konca 50-tych rokov však suma rastie: 226 000 korún v roku 1960, 880 000 v roku 1980, dva milióny v roku 1986, štyri milióny v roku 1990, šesť miliónov v roku 1991…
Ceny sa od roku 1920 každoročne odovzdávajú laureátom v deň výročia Nobelovej smrti 10. decembra.
V roku 1968 sa Švédska banka pri príležitosti 300. výročia svojho trvania rozhodla vytvoriť „na pamiatku Alfréda Nobela“ šiestu cenu - za ekonomické vedy. Tú prvý raz udelili v roku 1969. Laureáta vyberá Švédska kráľovská akadémia vied. Finančná suma je rovnaká ako pri ostatných cenách, ale peniaze poskytuje Švédska banka zo svojho zvláštneho fondu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?