Aktívny cestovný ruch na Slovensku

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 26332×

Příbuzná témata



Aktívny cestovný ruch na Slovensku

Nevyužitý potenciál Slovenska

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru. Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu.
K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu.
V SR neexistuje stimulujúce podnikateľské prostredie pre cestovný ruch. Ceny vstupov sú vysoké, daňová zaťaženosť a úroková miera nemotivujú uskutočňovať doterajšie programy na podporu podnikania v cestovnom ruchu, zdroje sú málo efektívne aj preto, lebo je ich málo. Pritom chýbajú aj iné formy podpory podnikania, bežné vo vyspelých štátoch, napr. daňové úľavy, daňové prázdniny, subvencie, bezúročné pôžičky, garancie na poskytnuté úvery a pod.
Výsledkom svojráznej privatizácie prevažnej väčšiny zariadení cestovného ruchu je, že mnohé zariadenia vlastnia ľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa odzrkadľuje v kvalite poskytovaných služieb.
Okrem znižovania počtu zahraničných turistov na Slovensku sa objavuje aj obmedzenie zahraničných investícií a nezáujem zahraničných investorov o podnikanie na Slovensku. Následkom je znížený prílev know-how a zaostávanie kvality infraštruktúry a služieb za vyspelými európskymi krajinami.

V konečnom dôsledku tieto skutočnosti najviac pociťujú obyvatelia v nedostatku pracovných príležitostí a v zhoršujúcej sa ekonomickej situácii regiónov, ktoré by mohli z cestovného ruchu profitovať.
Štatistiky
Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. V dolárovom vyjadrení zaznamenali pokles o 5,8 % a zostali na úrovni 460 mil. USD. Individuálna turistika sa podieľala na celkových príjmoch 85,5; organizovaná turistika 5,3 a mimobankové zmenárne 9,1 %. V rovnakom období klesli devízové výdavky občanov Slovenska, a to o 16 % v korunách a o 28,5 % v dolárovom vyjadrení. Klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie a kúpyschopnosti občanov tejto krajiny. Saldo zahraničného cestovného ruchu je naďalej aktívne, v roku 1999 predstavuje objem 4,4 mld Sk (121,2 mil. USD). Saldo zahraničného obchodu je záporné, dosiahlo mínus 45,7 mld Sk. Aktívny zahraničný cestovný ruch sa na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska podieľal vlani len 2,5 %, rovnako ako rok predtým. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Kedy dobehneme susedné krajiny, ak naše príjmy dosiahli len 460 mil. USD?

VIAC NESOLVENTNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV

V čom spočíva pretrvávanie neradostnej bilancie cestovného ruchu? Už sme spomenuli, že klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom slabej kúpyschopnosti občanov. Na druhej strane však ani zahraniční návštevníci veľa nepridajú nášmu cestovnému ruchu. Prichádza k nám neúmerne vysoký počet menej solventných turistov, ktorí u nás nachádzajú ešte stále relatívne nižšie cenové ponuky v službách a v stravovaní. V decembri 1999 prekročilo hranice Slovenska 2 ,9 mil. osôb, čo je nárast o 18,7 % v porovnaní s decembrom 1998. Poklesla však návštevnosť cez rakúske hranice o 12,7 %, cez ukrajinské o 6,1 % a lietadlami - až o 5 %. Vzrástol ruch na hraničných priechodoch s Maďarskom, Českou republikou a najmä Poľskom - až o 95 %. Počas celého vlaňajšieho roka prekročilo hranice SR vyše 30 mil. osôb, čo je o 6 % menej ako rok predtým. Taktiež vzrástol počet cestujúcich cez hranice s Poľskom - 6,9 mil. osôb, ale klesli počty osôb, ktoré využili hraničné priechody s Maďarskom, Rakúskom, Ukrajinou, Českou republikou a letiská. Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil.

osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. Počet občanov, ktorí vycestovali zo Slovenska, dosiahol vlani 21,9 mil. osôb, t.j. o 7,6 % menej ako rok predtým. KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY

Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Celkový priemerný počet prenocovaní zostal na úrovni roku 1998, čiže len 3,9 noci, dokonca u zahraničných návštevníkov mierne klesol. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci. V súvislosti so Slovinskom sa vynára potreba venovať sa tomuto segmentu návštevníkov hlbšie z pohľadu marketingu. Ide o to, aby sa včas podchytil možný pravidelný tok väčšieho počtu klientov. Nevynímajúc ani spomenuté Belgicko, Poľsko, ako aj ďalšie krajiny. Cestovný ruch sa v žiadnom prípade „nenasýti“ z nízkych výdavkov turistov a návštevníkov. Napríklad výberové štatistické zisťovanie v zime 1999 dospelo k záveru, že priemerné celkové výdavky zahraničných návštevníkov predstavovali 23,4 USD na osobu a deň. Až o 17,17 USD menej ako rok predtým! Výdavky na ubytovanie mierne vzrástli, ale dosiahli len 3,45 USD na osobu a deň. Výdavky na stravovanie zostali na úrovni 4,5 USD. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať. Podľa prognóz renomovaných ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch začiatkom tisícročia stane v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia.

Aktivny cestovny ruch by mal mat prioritu !

NÁZOR MANAŽÉRA

Predaj zahraničných dovolenkových pobytov v tradičnej kulminácii v máji a začiatkom júna avizoval, že mnohá cestovné kancelárie tohtoročnú sezónu prežijú len s najväčšími tažkostami a že nie je vylúčený ani krach mnohých z nich.

Aj ked toto nebezpečenstvo ešte stále nie je zažehnané, súčasnosť je v porovnaní so začiatkom sezóny predsa len odlišná. Nepotvrdili sa predpoklady, že zhoršujúce sa životné podmienky v SR a vojna v Juhoslávii odradia vačšinu slovenských občanov tento rok od dovoleniek. Hneď ako sa situácia na pobreží Jadranského mora upokojila, záujem dovolenkárov ožil. Ako pre Hospodárske noviny uviedla riaditelka cestovnej kancelárie (CK) COIMEX v Banskej Bystrici Ing. Maja Roháčová, v máji a júni predali len 10 % pobytov v Chorvátsku a 30 % v Taliansku, no v týchto dňoch su už mnohé strediská v týchto destinaciach plné. "Situácia paradoxne pomohla domácemu cestovnému ruchu (DCR). Patrime k necelej desiatke slovenských cestoviek orientujucich sa aj na DCR a podiel predaja domacich dovoleniek predstavuje u nas až 25 %. Záujem stúpol hlavne o termálne kúpaliska na juhu Slovenska, ale aj o hory a dnes by sme vedeli využit ovela vačšie kapacity, ako sme kontrahovali. V mnohých strediskách sa už zlepšili aj služby a pri trochu lepšej propagácií by sme mohli do SR dotiahnuť i väčší počet klientov zo zahraničia," uviedla M. Roháčová.
Aktívny cestovný ruch by sa podla nej mal stať prioritou, pretože spája výhody exportu s prednostami podnikania a vytvárania nových pracovných príležitostí. V tejto súvislosti však netajila sklamanie, ze ešte stále nejestvuje ucelená koncepcia rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Toto odvetvie môže byť jedným z pilierov ekonomickej prosperity, treba však zvýšit investicie doň a zlepšiť štátnu propagáciu. V prvom rade treba zrekapitulovať a zhodnotit možnosti SR. "To znamená, v úzkej spolupráci s regiónmi aktualizovať možnosti ponuk jednotlivých turistických oblastí, ich priority a atraktivne miesta. V mnohých oblastiach už vznikli združenia, hlavne propagačné, no väčšina z nich nevyvíja žiadnu činnosť a mnohokrát ani nevedia, prečo vznikli. Mohli by však vytvoriť základ marketingových združení, ktore by potrebovali jednotnú právnu normu. Tá je podmienkou ich vzájomnej spolupráce a aj spolupráce s koordinujúcou centrálou cestovného ruchu," konštatovala. Ide v podstate o vybudovanie siete miestnych regionalných turistických združeni, ako napr. v Rakúsku ci Švajčiarsku. Ich úlohou je tvorba regionálnych produktov, ich transformácia na komerčne produkty a poskladanie do súhrnnej ponuky. Úlohou centrály - sekcie marketingu, by už potom bolo na základe rozborov zahraničných trhov odporučiť regiónom, s čím majú prísť na trh, aby boli úspešní. Dôsledkom neexistencie činnosti regionálnych združení je podla M. Roháčovej aj príprava tohtoročnej zimnej turistickej sezony.

V celej Europe i vo svete sa očakáva boom v súvislosti s novym tisicrocim. CK COIMEX ma uz vypredané všetky silvestrovské pobyty v Paríži, velký záujem je o novoročné pobyty v českých strediskách, len slovenské neponúkli na prelome tisicročí okrem dlhoročného štandardu nic zaujímavé.

Ciele politiky SDĽ v oblasti cestovného ruchu

Pokiaľ ide o rast príjmov, vytváranie nových pracovných príležitostí a zdrojov daní, cestovný ruch patrí v integrujúcej sa Európe k najperspektívnejším hospodárskym oblastiam. Jeho úspešný rozvoj vplýva na efektívny rozvoj nadväzných odvetví.
Strategickým cieľom SDĽ je, aby sa Slovensko stalo všeobecne známou vhodnou cieľovou krajinou medzinárodného cestovného ruchu, s podmienkami na dokonalé uspokojovanie potrieb, požiadaviek a želaní jeho účastníkov.
SDĽ svojou politikou chce výrazne prispieť k zlepšeniu obrazu SR v zahraničí, k rozvoju medzinárodnej spolupráce a tým aj k zvýšeniu počtu zahraničných turistov na Slovensku.
V záujme zefektívnenia štátnej politiky v cestovnom ruchu SDĽ bude dbať o vytvorenie dokonalejšej prorozvojovej legislatívy pre podnikanie a vhodnejšej výkonnejšej organizovanosti a koordinovanosti na všetkých úrovniach v tejto oblasti.
SDĽ bude podporovať rozvoj tradičných regiónov cestovného ruchu a iniciovať ho aj v tých regiónoch, ktoré majú vhodnú primárnu ponuku pre rozvoj cestovného ruchu a zároveň nevhodné podmienky na rozvoj iných odvetví hospodárstva.
Všetky aktivity zamerané na dosiahnutie vytýčených cieľov SDĽ úplne podriadi rešpektovaniu ekologických kritérií a zásad trvalo udržateľného rozvoja.
Výsledkom realizácie týchto programových cieľov bude úspešné začleňovanie Slovenska do európskeho trhu cestovného ruchu, rast zamestnanosti, devízových príjmov, ako aj rast podielu cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu SR.

3.Úlohy

Prioritou je vrátiť Slovensko do skupiny krajín úspešne sa integrujúcich do EÚ. Je potrebné obnoviť všeobecnú akceptáciu našej krajiny ako pokojného rozvíjajúceho sa a demokratického štátu, podporovať vytváranie obrazu o Slovensku ako vhodnej krajine pre turistické ciele tak, aby sa pripravilo vhodné prostredie pre nástup komerčnej propagácie, pôsobiť na skvalitnenie a zintenzívnenie marketingu a propagácie Slovenska ako cieľového miesta cestovného ruchu.

Treba vytvoriť vhodné podmienky na zriaďovanie zahraničných zastúpení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorej poslaním je prezentácia našej krajiny na zahraničných trhoch.
SDĽ bude presadzovať urýchlené prijatie zákona o cestovnom ruchu, ktorý stanoví podmienky podnikania a investovania v tejto oblasti národného hospodárstva a bude kompatibilný s obdobnými zákonmi v krajinách Európskej únie.
Vhodným riešením sa javí vytvorenie úradu pre cestovný ruch s malým počtom špičkových odborníkov. Na úrovni vybraných regiónov je potrebné podporiť vytváranie koordinačných orgánov pre cestovný ruch.
Zvyšovanie zamestnanosti v tejto oblasti je podmienené vytváraním podmienok pre podnikanie s následným rozvojom vo vhodných regiónoch. Jedným z možných nástrojov je vytvorenie fondu, ktorý by sa mal napĺňať určitým podielom všetkých príjmov z cestovného ruchu a jeho prostriedky by sa používali výlučne na ďalšie skvalitňovanie. Zároveň bude potrebné v čo najkratšom čase komplexne prehodnotiť daňové zaťaženie podnikania v cestovnom ruchu a vypracovať systém motivácie v ňom.
V súvislosti so zvyšovaním odbornosti pracovníkov v cestovnom ruchu bude SDĽ podporovať rozvoj odborného školstva a vytvárať vhodné podmienky na výchovu kvalifikovaných odborníkov, vrátane odbornej praxe a študijných pobytov.
V spolupráci so zainteresovanými inštitúciami SDĽ vypracuje efektívny program podpory skvalitňovania infraštruktúry cestovného ruchu. Budeme podporovať obnovu kultúrno-historických objektov pre využitie v cestovnom ruchu. Atraktivity, na ktoré sme dnes hrdí a ktoré chceme predstaviť čo najväčšiemu počtu zahraničných hostí, musia slúžiť aj nasledujúcim generáciám.
Služby v cestovnom ruchu poskytujú predovšetkým malé podniky, ktoré nemôžu vynakladať primerané prostriedky na výskum, vývoj a budovanie nákladnej infraštruktúry. Treba podporovať efektívnu činnosť turistických informačných kancelárií, vytvoriť informačný systém, ktorý umožní komukoľvek a kdekoľvek získať informácie o ľubovoľnom cieli cestovania.



Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?