AIDS

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 7781×

Příbuzná témata



AIDS

Základné údaje o AIDS

Definícia
AIDS je skratka pre SYNDRÓM ZÍSKANEJ IMUNODEFICENCIE fatálneho prenosného ochorenia imunitného systému, spôsobeného ľudským vírusom imunodeficencie HIV). Vo väčšine prípadov HIV pomaly napáda a ničí imunitný systém, teda obranu tela proti chorobám, a zanecháva infikovaného jedinca náchylného k malignitám a infekciám, ktoré sú nakoniec príčinou smrti. AIDS je posledným štádiom infekcie HIV, v ktorého priebehu sa tieto ochorenia postupne objavujú. Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom. Príznaky
Vývoj infekcie HIV väčšinou prechádza niekoľkými štádiami. Medzi infekciou HIV a rozvojom stavu typickým pre AIDS existuje priemerný interval 10 rokov. V priebehu prvých niekoľkých týždňov infekcie sa u daného jedinca rozvinie akútne ochorenie podobné mononukleóze, ktoré väčšinou odznie v priebehu dvoch až troch týždňov. V priebehu tohoto obdobia môžu byť prítomné rôzne príznaky. Tie zahŕňajú celkovú únavu, nauzeu, bolestivosť kĺbov a svalov, horúčku, vyrážku, bolesti hrdla, hnačku, stuhnutosť, zväčšenie lymfatických uzlín (lymfadenopatia), demenciu a nevysvetliteľný váhový úbytok. Po tomto štádiu môže byť infikovaný jedinec niekoľko rokov bez príznakov. Možné komplikácie a ich prevencia
Ako imunitný systém chátra, infikovaný jedinec sa stáva náchylný k rôznym chorobám. K tým patrí oportúnna infekcia, tzv. infekcia spôsobená organizmami, ktoré za normálnych okolností ochorenie nespôsobia, pretože sú bez problémov zvládnuté zdravým imunitným systémom. Najbežnejšou z týchto infekcií sú cytomegalovírus, pneumónia spôsobená pneumocystis carinii, toxoplazmóza, kandida, vírus herpes simplex, herpes zoster, tuberkulóza a atypická mykobaktéria.

Naviac je u jedincov infikovaných HIV neobvykle vysoký výskyt istých nádorových ochorení, napríklad Kaposiho sarkómu, karcinómu jazyka a rekta a non-Hodgkinského B-lymfómu. Rozvoj jedného alebo viacerých takýchto ochorení väčšinou znamená začiatok AIDS. Pneumocystová pneumónia a Kaposiho sarkóm sú dve najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u pacientov s AIDS. U mnohých jedincov trpiacich AIDS dôjde k celkovému chátraniu a vychudnutiu. K smrti dochádza neodvratne v dôsledku neustálych atakov oportúnnych patogénov, alebo neschopnosti organizmu potlačiť malignity. Malé percento jedincov infikovaných HIV prežilo viac ako 10 rokov bez toho, aby došlo k rozvoju AIDS. Mnohí z týchto prežívajúcich nemajú žiadne známky progresie ochorenia.
U týchto jedincov sa možno rozvinie silnejšia imunitná odpoveď na vírus alebo sú infikovaní oslabeným typom vírusu. Riziká
Prvé prípady AIDS boli identifikované v Los Angeles v Kalifornii v roku 1981. Spočiatku bola väčšina prípadov AIDS v Spojených štátoch diagnostikovaná u homosexuálnych mužov, ktorí sa nakazili vírusom primárne pri sexuálnom kontakte a u narkomanov používajúcich intravenózne drogy, ktorí sa infikovali predovšetkým pri spoločnom užívaní kontaminovaných podkožných ihiel. HIV, agens zodpovedný za ochorenie, bol izolovaný v roku 1983 a v roku 1985 boli vyvinuté sérologické testy k detekcii vírusu. HIV je prenášaný predovšetkým krvou, spermiami a ostatnými pohlavnými sekrétmi a materským mliekom. Napriek tomu, že ide o prenosný vírus, nie je nákazlivý a nemôže byť prenesený pri kašli, kýchaní alebo bežnom fyzickom kontakte. Hlavným zdrojom prenosu vo svete, ktorý vedie k 70 percentám všetkých HIV infekcií, je heterosexuálny pohlavný styk. Ostatné sexuálne prenosné choroby, ako kandidóza a vírus herpes simplex, zvyšujú riziko nákazy AIDS pri sexuálnom kontakte pravdepodobne prostredníctvom lézií na genitáliách, ktoré spôsobujú. Vírus môže byť tiež prenesený z matky na dieťa cez placentu alebo materským mliekom. Mnoho jedincov, vrátane vysokého počtu hemofilikov, bolo infikovaných kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi pred zavedením screeningových metód na konci osemdesiatych rokov. Vyšetrenie
Pred rokmi bol jediným dostupným spôsobom vyšetrenia protilátok krvný test, vykonaný v ordinácii vášho lekára. Vďaka pokrokom v technológii sú dnes dostupné rôzne typy protilátkových testov. Protilátky môžu byť v súčasnosti testované v krvi, slinách a v moči a krvné testy môžu byť vykonané aj doma. Všetky protilátkové testy sú založené na technikách ELISA a Western blot. Všetky tieto testy vyžadujú rovnaké časové "okno" (do 6 mesiacov).

Viac informácií o protilátkových testoch (vrátane najvhodnejšieho obdobia, presnosti, atď.) viď nižšie uvedené správy na tejto webovej stránke v časti "Často kladené otázky":

Ako dlho musím čakať na test? Približné obdobie vhodné pre testovanie a príznaky HIV/AIDS? Ak si nechám urobiť protilátkový test, čo znamená Negatívny, Pozitívny a Neurčitý výsledok testu?

Čím sa jednotlivé testy líšia, sú telesné tekutiny používané k testovaniu a spôsob odobratia vzorky. Každý typ protilátkového testu má svoje výhody a nevýhody. Nasleduje prehľad rôznych typov dostupných protilátkových testov. Vyšetrenia krvných protilátok

"Tradičné" vyšetrenia krvných protilátok: Tieto testy boli vyvinuté v roku 1985 a boli to prvé dostupné testy HIV. Pokiaľ sú v tele produkované protilátky, tieto testy ich jednoducho zistia. Tieto testy sú široko dostupné na klinikách a v lekárskych ordináciách a skutočne nie sú drahé (niekedy dokonca zadarmo). Avšak tieto testy majú isté nevýhody. Mnohým ľuďom vadí odber krvi. Je tu riziko pre zdravotníkov, že sa porania ihlou s potenciálne infikovanou krvou. Naviac ľudia s hemofíliou alebo ľudia užívajúci lieky s vplyvom na krvácanie by mali zvážiť testovanie slín alebo moču (viď ďalej), pretože odber krvi môže u týchto pacientov spôsobiť problémy s krvácaním. Vyšetrenie protilátok doma: Tieto testy sú veľmi podobné "tradičným" krvným testom, ale vzorky krvi sú odobraté doma a potom odoslané poštou do laboratória k analýze. Rovnako ako u "tradičných" testov, ľudia s hemofíliou, ľudia užívajúci lieky ovplyvňujúce krvácanie alebo ľudia, ktorí zle znášajú odber krvi, by mali zvážiť testovanie slín alebo moču (viď ďalej).
Rýchle vyšetrenie protilátok (napríklad SUDS testy): SUDS test je protilátkový test, ktorý môže byť vykonaný priamo v ordinácii lekára. Je to tiež krvný test. Personál ordinácie lekára musí byť k vykonávaniu tohoto testu špeciálne vyškolený. Výsledok je k dispozícii za 15-30 minút. Pokiaľ je test negatívny, budete to vedieť za 15-30 minút. Pokiaľ je pozitívny, budete rovnako musieť podstúpiť štandardný ELISA alebo Western blot test k potvrdeniu výsledku. Dôvodom sú občasné falošne pozitívne výsledky SUDS testov. Inými slovami, pozitívny SUDS test sám o sebe nevyhnutne neznamená, že daný jedinec je HIV pozitívny. Preto musia byť štandardné testy ELISA a Western blot rovnako vykonané, v prípade, že SUDS test vyjde pozitívny. Pretože výsledok štandardných ELISA / Western blot testov sa vráti približne do týždňa, daný jedinec by musel týždeň čakať na potvrdenie s predstavou, že môže byť pozitívny. Toto obdobie čakania môže byť obtiažnou emočnou skúsenosťou. Či je človek podľa SUDS testu negatívny, bude teda jasné v priebehu asi 15-30 minút. Pokiaľ je pozitívny, doba čakania na potvrdenie výsledku môže byť psychicky veľmi náročná. SUDS test je všeobecne drahší ako štandardné ELISA / Western blot testy.

Väčšina miest v súčasnosti SUDS testy alebo podobné rýchle protilátkové testy neponúka. Zapamätajte si, že čo je na týchto testoch rýchle, je čas obdržania výsledku (15-30 minút) a nie čas čakania na testovanie (do 6 mesiacov). Vyšetrenie protilátok v slinách: Tento test zisťuje protilátky v ústnej tekutine zvanej slizničný transsudát, ktorý je veľmi podobný slinám. Pretože sliny sú málo rizikovou telesnou tekutinou a nie sú potrebné ihly, zdravotníci odoberajúci vzorky sú vystavení len veľmi nízkemu riziku infekcie. Tieto testy sú vhodné pre jedincov, ktorí nemajú radi odbery krvi alebo ľudia so zlými žilami (u ktorých môže byť odber krvi obtiažny). Tieto testy sú tiež doporučované pre testovanie hemofilikov alebo ľudí užívajúcich lieky, ktoré majú vplyv na krvácanie. Domáce testovanie slín nie je v súčasnosti dostupné. Vyšetrenie protilátok v moči: Rovnako ako u slín, hlavnou výhodou močových testov je, že k odobratiu vzorky nie je potrebná ihla. Pokiaľ je teda daný jedinec hemofilik alebo má žily, z ktorých je možné len obtiažne odobrať krv, močové testy sú dobrou náhradou krvných testov. Močové testy sú tiež dobrou alternatívou pre ľudí, ktorí zle znášajú použitie ihly pri odbere krvi. Presnosť močových protilátkových testov je porovnateľná s presnosťou vyšetrení protilátok v krvi a v slinách. Vyšetrenie protilátok v moči môže byť vykonané len vaším lekárom. Nie je možné ich vykonať doma. Moč a sliny obsahujú extrémne nízke koncentrácie HIV a sú to teda tekutiny s nízkym rizikom. Avšak moč i sliny obsahujú protilátky proti HIV. Napriek tomu, že moč i sliny teda predstavujú len malé riziko pre prenos HIV, môžeme vyšetrením protilátok v oboch týchto telesných tekutinách zistiť, či je človek nakazený alebo nie. Zhrnutie…
Rutinné HIV protilátkové testy u dospelých sú vysoko spoľahlivé, relatívne lacné a pre laboratóriá jednoducho realizovateľné. V súčasnosti máte možnosť výberu protilátkového testu, či už je to protilátkový test založený na vyšetrení krvi, slín alebo moču.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?