Afrika ako celok

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 14908×

Příbuzná témata



Afrika ako celok

Základné informácie:
Rozloha: 30 441 000 km2; druhý najrozsiahlejší kontinent
Počet obyvateľov: 813 000 000 v roku 2001
Priemerná nadmorská výška: 650 m n. m.
Pohoria a vysočiny: Sudánska vysočina, Východoafrická, Etiópska (najrozsiahlejšia), Adamauská, pohorie Malý a Veľký Atlas, Ahagar, Atakora, Mandara, Foutsa Djallon, Ninba, Dračie hory
Plošiny a nížiny: Matabele, Tademaitská, Východoafrická náhorná plošina, Horno a dolno guinejská, nížiny Sokoto, Bornu
Najväčší sopečný masív: Kilimandžáro
Najvyšší vrch: Kilimandžáro - Kibo 5895 m n. m. Najnižšie miesto: Asalská preliačenina –155 m n. m.
Najväčšie štáty: Sudán, Alžírsko, Konžská republika
Najnavštevovanejšie národné parky: Goron Goro, Savo, Kalahari, Griger national park, Shaba, Krugerov
Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´
Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´
Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´
Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´
Počet štátov: 53 + Západná Sahara
Oceány: Atlantický oceán, Indický oceán
Moria: Stredozemné more, Červené more
Zálivy: Guinejský záliv, Malá a Veľká Syrta, Tadžurský záliv, Adenský záliv
Prielivy: Mozambický, Gibraltársky, Báb el-Manbed,
Prieplavy: Suezský
Polostrovy: Jediný vačší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického oceánu, sinajský poloostrov,
Ostrovy: v Stredozemnom mori Djebra; v Indickom oceáne Madagaskar (rozloha 587 041 km2) štvrtý najväčší ostrov Zeme, Pempa, Zanzibar, Maskarény, Mafia, Komorské ostrovy, Seyschely, Sokorta, Maurícius; v Atlantickom oceáne Kanárske ostrovy (rozloha 7273 km2), Azory, Madeira, Capeverdy; v Guinejskom zálive Bioko, Ostrov Sv. Tomáša, Anóbov ostrov, Princov ostrov; ....
Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický, Madagaskarský
Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Benguelsky, Južný rovníkový
Najnižšia teplota: v Atlase -15oC.
Najvyššia teplota: Lýbia 58oC, Etiópia 34,4oC
Púšte: Sahara, Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšť. Rieky: Níl, Kongo, Zambezi, Niger, Oranje, Kagero, Gambia, Volta, Okavango, Limpopo,
Jazerá: Najvačšie je jazero Ukerewe (Viktóriino jazero (68 800 km2); Najhlbšie Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod úrovňou mora) a zároveň 2.

najhlbšie na svete po Bajkalskom; Reliktné bezodtokové je Čadské jazero; Rudolfovo /Turkana/ jazero, Ekwardovo jazero; Kiwu jazero; Albertovo jazero; Tana; Malawi /Ňasa/
Vodopády: Viktóriine vodopády, Vodopády Inga, Murchinsonove vodopády, Livingstonove vodopády
Nádrže: Asuánska vodná nádrž, Volta, Kariba, Cabora Bassa, Kainji, Sadd -DI - Ali
Najdaždivejšie miesto: C.Debunsha (Kamerun)
Najsuchšie miesto: Asuán (Egypt)
Organizácie: Africkú úniu (AÚ) - nahradila Organizáciu Africkej jednoty; Liga arabských štátov - nadregionálna r.1945, politická spolupráca, kultúra 12 štátov Azie a 9 Afrika (Alžírsko, Monako, Egypt); Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov – r.1983, bezcolná bariéra, spolupráca – ekonomika, nerastné suroviny, budovanie železníc, priemysel.
Najdôležitejšie letiská: Káhira, Johannesburg, Alžír, Durban, Casablanca
Cestovný ruch: JAR, Maroko, Tunisko, Lesotho, Komory, Seychely, Maurícius,
Najvyspelejšie štáty HDP – nad 2 500 USD/1 obyvateľ: Lýbia 6200, Rovníková Guinea 2 934, Gabon 4 010, Botswana 3 020, JAR 2 882, Seychely 7 870, Maurícius 3694,
Najzaostalejšie štáty HDP do 250 USD/1 obyvateľ: Mali 212, Niger 169, Čad 183, Etiópia 101, Madagaskar 250, Malawi 165, Mozambik 212, Eritrea 166, Somálsko 177, Rwanda 236, Burundi 108, Sierra Leone 144, Burkina 194, Kongo 110

Štáty Afriky sa na základe spoločných či odlišných znakov spájajú do regiónov a oblastí. Afrika sa člení na tri oblasti – Severná Afrika; Východná Afrika; Južná Afrika. Na západe Afriku obmýva Atlantický oceán, na severe Stredozemné more, východ kontinentu Indický oceán, Adenský záliv a Červené more. Afrika má jednu znajstarších ľudských civilizácií – egyptskú, dávno predpríchodom Európanou existovali Africké ríše, v 16. storočí začali Afriku obsadzovať Portugalci a neskôr najjužnejšie časti Afriky kolonizovali Holanďania. Záujem o tento kontinent narastal na začiatku pre obchod s otrokmi, neskôr po jeho zrušení v 19. storočí kvôli bohatým surovinovým zdrojom. Koncom 19. storočia bolo 90% územia Afriky rozdelené medzi Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko. Samostatné šťáty začali vznikať v 60. rokoch 20. storočia, nazývaným aj rok oslobodenia Afriky.
Do súčasného zlého stavu priviedli ekonomiku väčšiny Afrických štátov časté štátne prevraty, občianske vojny, kmeňová a náboženská neznášanlivosť. Koloniálne dedičstvo zanechalo v jednotlivých štátoch málo rozvinutú infraštruktúru a monokultúrne /viac rokov sa pestuje tá ístá plodina na rovnakom pozemku/ poľnohospodárstvo. Ťažkosti spôsobujú prírodné pohromy /sucho, choroby, nebezpečný hmyz/ ako aj nekvalifikovaná pracovná sila, nedostatok elektrickej energie, koloniálna minulosť.
Afrika je pomerne vzdialená od svetových centier hopspodárskehp rozvoja. K európskej ekonomike majú najbližšie štáty severnej Afriky. Druhá oblasť hospodárskeho rozvoja je južná Afrika – JAR. Bývalý rasistický režim JAR spôsobil výrazné oslabenie jej vplyvu. Štáty, ktoré boli hospodársky najviac prepojené JAR /Namíbia, Botswana, Zimbabve/, patria medzi hospodársky rozvinuté v južnej Afrike. Z Afrických štátov patrí k hospodársky vyspelím krajinám len JAR, ostatné štáty sa zaraďujú medzi rozvojové krajiny. Súčasť hospodársky najzaostalejších krajín sveta tvorí 14 afrických štátov. HDP v nich nedosahuje ročne ani 250 USD na 1 obyvateľa. Africké krajiny majú veľký zahraničný dlh. V minulosti jej poskytovali vyspelé krajiny sveta pomoc. Prejavovalo sa to formou finnančných pôžičiek, nenávratných úverov, prítomnosťou rôznych odborníkov a pod. V súčastnosti táto pomoc klesá. Príčiny sú rozličné, ale najmä pre neefektívne využívanie finančnej pomoci. Ekonomika afrických krajín z veľkej časti závisí od vývozu jednej alebo dvoch hospodárskych plodín a z vývozu nerastných surovýn, ich ceny sú nízke a určujú ich vonkajšie vplyvy /počasie, pohyb cien na svetových trhoch/.

V súčastnosti Afrika vyváža asi 90% vyťažených surovín a dováža hotové výrobky. Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrika je vzhľadom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celoročne horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má extrémnu suchosť
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou zimou.

Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo členité pobrežie, zvačša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach veľkých riek, meria asi 30 500 km.
Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú močiare, ktoré sťažujú prístup.

Povrch: Pred výstavbou Suezkého prieplavu 1869 súvisela s Áziou na 120km. Najmenej členité pobrežie zo všetkých kontinentov. Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe treťohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom povrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín. Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riečnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty). Sever vyplňujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblasť má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii.


Povrch Afriky možno rozdeliť:
1. „Nízka Afrika“ – na severozápade ju lemuje sústava Atlaských pohorí v dĺžke 2 000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4 165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vypĺňajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny. Tu je najvačšia púšť sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada), štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesočným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar, Tibesti, Air (Azbine) a Dárfúr. V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu (3mil.km2). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom a na západe pozdĺž pobrežia 1 500 km dlhá púšť Namib.

V Afarskej panve neďaleko Červeného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliačina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky.
2. „Vysoká Afrika“ - Etiópska vysočina je východným pokračovaním Saharsko-arabskej tabule. Tvarovo najpestrejšou časťou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami, horskými hrásťami, sopečnými masívmi, krátermi a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopečný masív Kilimandžáro s tromi kužeľami - najvyšší Uluru (5895m). Na západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina. Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysočina a Adamauská vysočina. Južnú Afriku vypĺňajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dračie vrchy (3482m).

Vodstvo: Charakteristickým rysom riečnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riečnej siete a odtokový režim sú značne nepravidelné. Objem priemerného ročného prietoku je 4 657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. Do atlantického oceánu je odvodňovaná viac ako 1/3 Afriky. Vačšina veľkých afrických jazier je tektonického pôvodu. V Afrike môžeme rieky rozdeliť:
- rovníkové – s vysokou vodnatosťou, pravidelný prietok /rovníková Afrika/
- sudánske – vodnatosť riek je tu značne kolísavá
- saharské – prevažnú časť roka je sucho, iba niektoré úseky sú napájané podzemnou vodou /Sahara, Južná Afrika/
- stredomorské – rieky sú napájané prevažne dažďovou vodou /svahy Atlasu, Kapské hory/
Najvodnatejšou riekou Kongo /Zaire/ - 4835km, odvodňuje Konžskú panvu, prezezáva reliéf Dolnoguineskej vrchoviny vodopádmi, vlieva sa do Atlantického oceánu; Do Giunejského zálivu ústi Niger 4160 km; Najdlhšia rieka Níl - 6671 km odvodňuje časť jazernej oblast Východoafrickej náhornej plošiny, pri Chartume prijíma Modrý Níl prameniaci v Etiópskej vysočine, ústi do Stredozemného mora. Najvačšou riekou južnej Afriky, ktorá ústi do Indického oceánu je Zambezi známa radom vodopádov; RiekaOranje sa vliva do Atlantického oceánu.

Obyvateľstvo
V Afrike žije desatina svetovej populácie, ale podieľa na produkcii a obchode sa podieľa iba 1%. Počet obyvateľov rastie ročne o 3%, ale HDP na jedného obyvateľa klesá. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné, k čomu prispieva nielen prírodné podmienky, ale aj historické faktory. Osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvateľov na 1 km2. Sú na veľmi nízkom stupni spoločenského vývoja Hovorí sa tu asi 700 rôznymi jazykmi. Významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu.

Sahara rozdeľuje kontinent na 2 časti:
1. Severnú – prevažne obyvatelia bielej pleti /Arabi, Berberi, Tuaregovia/, zvačša hovoria po arabsky a vyznávajú islam
2. Južná – južne od Sahary je rad etnických skupín /Bantuovia, Sudánci, Niloti, Krováci, Pygmejovia, Hotentoti

Hospodárstvo
I keď Afrika má veľké nerastné bohatstvo nemožno tento kontinent považovať za bohatý, z ekonomického hľadiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne naturálne hospodárstvo (vo vačšine štátov) a vyspelé trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
Rozličný spôsob života obyvateľstva a hospodárstva v jednotlivých častiach Afriky, spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné účinky na životné prostredie. V oblastiach ťažby nerastných surovín a ich prvotného spracovania je značne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii. Ťažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej a západnej časti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kočovný chov dobytka vyvoláva rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy. Veľký význam má poľnohospodárstvo. Rast výroby potravín sa oneskoruje za rastom počtu obyvateľov. V mnohých štátoch je dlhotrvajúca stagnácia /viaznutie vývinu/ v poľnohospodárstve. Poľnohospodárske plodiny sa stali exportným artiklom. Namiesto bežných potravín sa začali pestovať plodiny, ktoré boli na zahraničnom trhu žiadané.

Rastlinná výroba: Hlavnými plodinami sú káva, bavlna, palma olejová, kakao, čajovník, ďatle, kokos, podzemnica olejná, tropické ovocie banány, citrusové plody, kopra, sisal, zelenina, klinček, vanilka, piepor, cukrová trstina, tabak vo vyšších polohách, olivy, vinič prímorské oblastina severe a juhu stúpajúca produkcia. V oblasti saván prevažujú obilniny durha (druh prosa), ryža, kukurica, pšenica, jačmeň. Z tradičných hľúznatých plodín v tropických oblastiach sa pestuje miamok, jam, taro. Rastlinstvo Afriky tvorí: Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory, Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben).

Živočíšna výroba: pre živočíšnu výrobu tu nie sú priaznivé podmienky, na savanách a stepiach chov hovädzieho dobytka, chov oviec, kôz hlavný zdroj obživy pre kočovné kmene, veľký význam má hydina. Chovajú sa aj ošípané, somáre, muly, ušľachtilé kone – Maroko, významné postavenie má aj rybolov, klesá chov tiav. Živočíšstvo tvorí: Vačšina patrí k Etiópskej oblasti. cibetky, gazely, šakaly, pelikány, chameleóny, mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy, plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy, leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy, gorily, nosorožce, zebry, lemury

Priemysel: Zamestnáva iba 2% práceschopného obyvateľstva.

Takmer 80% všetkého priemyslu v Afrike sa sústreďuje v JAR, Atlaských štátoch, Lýbii, Egypte, Sudáne, Nigérii, Pobreží Slonoviny, Kene, Zaire, Zambii. Veľký význam má ťažobný priemysel: Africká pevnina oplýva veľkým, ale ešte málo preskúmaným nerastným bohatstvom. Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato, diamanty, meď - ich ťažba sa znižuje, ďalej sa ťaží platina, urán, cín, kobalt (Zair, JAR, Niger, Gabun, Zambia, Uganda) naopak rastie ťažba fosfáty (Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo),mangán (Gabun,Ghana, Pobrežie slonoviny,Maroko), železná ruda, bauxit, chróm, olovo, sľuda, grafit, čierne uhlie, azbest a mnoho ďalšich nerastov. Taktiež sa tu ťaží ropa, ktorej náleziská pribúdajú (Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun). Spracovateľský /spotrebný/ priemysel: Potravinársky predovšetkým mlyny, lisovne olejov, výrobne nápojov, konzervárne, závody na spracovanie čaju, kávy, kakaa;Textilný spracováva predovšetkým vlastnú balvnu, a vlnu; Strojársky čierna a farebná metalurgia, šrot; Chemický výroba umelých hnohív; Hutnícky montáž lodí, áut,

Doprava: Dodnes neexistuje v Afrike transkontinentálna pozemná komunikácia ani v poludníkovom avi v rovnobežkovom smere. Cestná doprava 1 500 000 km dopĺňa železničnú dopravu 80 000 km. Afrika nemá vhodné podmienky pre rozvoj riečnej dopravy, celková dĺžka splavných tokov je asi 40 000 km. Námorná doprava má transkontinentálny charakter. Dobre rizvinutá je letecká doprava, medznárodné letiská su vo všetkých hlavných mestách štátov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?