30-ročná vojna

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 10345×

Příbuzná témata



30-ročná vojna

Posledná Európska náboženská vojna, zasahujúca 1618-1648 celú strednú, západnú a juhozápadnú Európu. Je rozdeľovaná na 5 konfliktov: českú vojnu, faltskú vojnu, dánsku vojnu, švédsku vojnu a švédsko-francúzsku vojnu. Bola ukončená 24.10.1648 uzavretím vestfaltským mierom, avšak konflikt medzi Francúzskom a Španielskom pokračoval až do pyrenejského mieru 1659. Od roku 1635 prestala byť tridsaťročná vojna náboženským konfliktom; francúzskym vstupom došlo k premiestneniu koalícii bez ohľadu na konfesie. Stala sa bojom medzi teóriou univerzalizmu a bojom o presadení národných záujmov. 30-ročná vojna Predstavovala do tej doby najničivejší vojenský konflikt. Vytvorila inštitúciu stále profesionálnej armády.

ČESKÁ VOJNA
Prvá fáza 30-ročnej vojny vyvolaná českým Stavovským povstaním. Od leta 1618 viedlo české vojsko operácie proti habsburskej armáde, v novembri 1619 obehlo Viedeň vo spojení s vojvodom sedmohradským G.Betlenom. Po voľbe Fridricha V. Faltského za českého kráľa sa proti českým stavom postavil kurfirst Saský Ján Jiří I. Potom čo cisár Ferdinand II. Habsburský dostal pomoc od Španielska a Poľska, spojil svoje jednotky s armádou Katolíckej ligy, porazil Stavovské a Faltské vojsko 8.11.1620 v bitke pri Bielej Hore a do jari 1621 ovládol české zemi. Potom sa pokúsil o útok proti Habsburgovcom vládca Krnova, do októbra 1621 však bol porazený a G.Betlen uzavrel s Habsburgovcami 6.1.1622 Mikulovský mier, ktorým vojna skončila.

FALTSKÁ VOJNA
Druhá fáza 30-ročnej vojny, zahájená na jar 1621 po sťažení faltských jednotiek vedených P.A.Mansfeldom z českých zemí. Proti nim postupovala armáda Katolíckej ligy pod vedením J.T.Tillyho, ktorá do konca roku 1621 obsadila Horní Falts. Kráľ Friedrich V. Faltský získal finančnú pomoc od Holandska za ktorou postavil armády pod velením J.F.Bádenského a K.Brunšvického. Behom mája a júna 1622 však Tilly obidve armády zničil a od októbra 1622 dobil väčšinu Faltsa. Po bitke pri Stadtlohnu musel Fridrich V. Faltský odísť do Holandska a cisár Ferdinand II. Predal jeho zeme aj kurfirstskú hodnosť bavorskému vojvodcovi Maximiliánovi I.

DÁNSKA VOJNA
Tretia fáza 30-ročnej vojny, vyvolaná akciami a drancovaním rakúskeho generála Tillyho v Poríniu. V roku 1625 dánsky kráľ Kristián IV. Vystúpil proti vojskám Katolíckej ligy, V decembri 1625 bola vytvorená tzv. Haagská koalícia medzi Holandskom, Dánskom a Anglickom.

Dánsky kráľ zahájil na jar 1626 operáciu proti Tillymu, zatiaľ čo Mansfeld zaútočil na Sliezsko a snažil sa o spojenie s G.Betlenom. Cisár Ferdinand II. Proti nim vyslal novú armádu v čele s Albrechtom z Valdštejna, ktorý porazil Mansfelda v r.1626 pri Dessau a prenasledoval ho do Uhorska. Medzitým Tilly porazil Kristiána IV. Pri Luttere a po príchode Albrechta z Valdštejna z Uhorska zaútočili obidve armády na Dánsko. V máji 1629 bol donútený Kristián IV. Uzatvoriť Lubecký mier

ŠVÉDSKA VOJNA
Štvrtá fáza 30-ročnej vojny, zahájená vylodením švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa dňa 4.7.1630 v Nemecku. Cisár, ktorý nedávno predtým zbavil Albrechta z Valdštajna hlavného velenia, bol nútený spoľahnúť sa na armádu J.T.Tillyho, ktorá však bola v bitke pri Breitenfeldu veľmi zničená. K švédskemu vojsku sa pripojila protestantské kniežatá sev.Nemecka a kráľ Gustáv II. Adolf postupne ovládol veľkú časť ríše. Najprv Valdštejnov návrat do čela cisárskych vojsk zastavil švédov pri Norimbergu, v nerozhodnej bitke pri Lutzenu v novembri 1632 potom švédsky kráľ padol. V nasledujúcom roku sa sily vyrovnali, Valdštejnovo váhanie a nechuť k rozhodným akciám vyvolali jeho pád a smrť. Cisárske vojsko bolo severne J.M.Gallasovi-Campo, ktorý dokázal poraziť spojenú švédsku a saskú armádu v septembri 1634 pri Nordlingenu. Nato Sasko uzavrelo s cisárom dňa 30.5.1635 pražský mier, švédska izolácia však bola prekonaná spojeneckou zmluvou s Francúzskom 28.4.1635, čo znamenalo zahájenie poslednej fázy konfliktu.

ŠVÉDSKO-FRANCÚZSKA VOJNA
Posledná fáza 30-ročnej vojny, zahájená v lete 1635 francúzskym útokom na Španielsko. Po pražskom mieri, kedy vojnu s cisárom ukončila väčšina protestantských kniežat severného Nemecka, mohla cisárske vojská zakročiť na Rýne v prospech svojho španielskeho spojenca. Medzitým však francúzsky prvý minister Richelieu sprostredkoval predĺženie mieru medzi Poľskom a Švédskom. Švédi mohli obnoviť operácie v Nemecku a J.G.Baner zvíťazil nad cisárským vojskom pri Wittstocku. Od jesene 1636 tak viedla cisárska armáda so svojimi spojencami vojnu na niekoľkých frontách, v Porýnii proti Francúzsku, v Nemecku proti švédom a v r.1643 aj v Uhorsku pri Sedmohradskom vojvodcovi J.I.Rákoczymu. Behom vojenských operácii, vedených so striedavými úspechmi, bolo veľmi spustošené Bavorsko, česká zem, Sasko, Brandiborsko a Porýnie. Všeobecná vyčerpanosť viedla väčšinu zúčastnených k zahájeniu mierových jednaní vo vestfáltských mestách už od r.1641, ale vestfaltský mier bol uzavretý až do dňa 24.10.1648. Vo vojne pokračovali ďalej Francúzsko a Španielsko až do roku 1659, keď bol uzavretý pyrenejský mier.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?