Objednajte si podklady pre seminárne práce, referáty, slohové práce a iné odborné texty na www.seminarkybezprace.sk
30-ročná vojna
Kategorie: Dejepis (celkem: 1001 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 9193×
Příbuzná témata
30-ročná vojna
30 ročná vojna (1618-1648).Príčiny : - mocenská snaha Habsburgovcov o hegemóniu /nadvládu/ v Európe
- boj o reformácie a protireformácie
-proti sebe bojovali Protestantská únia proti Katolíckej lige
(Fridrich Falcký-kalvín)vs.(Habsburgovci+pápe)
1.vojna-Česká vojna :
- r. 1618 sa proti vláde Habsburgovcov /Ferdinand II/ vzbúrili české stavy /protest. lachta/ a z okien Praského hradu vyhodili kráž.miestodritežov = defenestrácia.
- r. 1619 si za českého kráža zvolili Fridricha Falckého Zimný kráž, kt. bol zaom angl. Kráža Jakuba I /očakával fin. Podporu od zaa-nedostal ju=neúspech!/
- r. 1620 bitka na Bielej Hore, poráka českých stavov čierny deň v Čechách, následkom poráky bola poprava 21 vodcov na Staromestskom námestí v Prahe, medzi nimi bol aj J. Jesenius, katol. nábo. bolo vyhlásené za jediné povolené-kto nesúhlasil=vysahovanie!=veža žudí odilo aj J.A.Komenský
2.vojna-Falcká vojna :najaie boje v Nemecku
3.vojna-Dánska vojna :
-proti cisárovi na obranu Nizozemska sa postavilo Dánsko,kráž Kristián IV utrpel poráku /hl.velitežom Habsb.vojsk bol Albrecht z Valdtejna-často financoval boje z vlastného/
-Nizozemcov porazil na ústupe Sliezskom. V týchto časoch sa proticisárska armáda dostala a na Moravu a Slovensko kde sa k nej mal pripoji G.Betlém=neúspech!
-Konflikty v iných častiach Európy :
Francúzsko-boj medzi panovníkom a Hugenotmi
Taliansko-tu sa stretali franc. A Habsb. Záujmy o nástupníctvo v Mantove
Vých. Pobaltie-boj medzi katol.Požskom a luteránskym védskom
4.vojna-védska vojna :
-Francia sa s nevôlou prizerala na úspechy Habsb. cisára, Francia sa najprv nechcela aktívne zapoji do vojny, preto sa rozhodlo financova védsko, na čele tejto vojny stál v.kráž Gustáv Adolf =zahynul-no jeho armáda napriek menje početnosti bola vežmi dobre organizovaná a riadené. Albrecht z Valdtejna si uvedomoval, e védsku armádu vojensky nezlomí-rozhodol sa vyjednáva poza chrbát cisára= Ferdinand II ho nechal v Chebe na hostine zaavradi.
5.vojna-Francúzsko-védska vojna : (1635-1648)
-védsku prilo na pomoc Francúzsko,najdlhia fáza 30r. vojny, sily boli vyrovnané-no vojna nepriniesla rozhodnutie o výsledku.Únava na oboch stranách=vyjednávanie o mier.
r.
1648 bol uzavretý Westfálsky mier = kompromis
-Habsb.nezískali hegemóniu v Európe-moc cisára bola dokonca oslabená, pretoe knieatá získali právo vies samostatnú zahran.politiku.
-Najviac získalo védskostalo sa jednou z najv.eur.mocností-získalo vplyv v Pobaltí
Dôsledky 30r. vojny :
-bola to 1.celoeur.vojna,priamo alebo nepriamo sa zučastnil kadý eur.tát
-nikdy predtým nebolo na vojnu vynaloených tožko fin. Prostridkov
-iadna dovtedajia vojna nemala také ničivé dôsledky pre ivot žudí a hospodárov
-narastajú rozdiely medzi Záp.E. a Vých.E, kt. spôsobujú odliný vývoj
- Východ=pretrváva feudalizmus
- Západ=prechod ku kapitalizmu
Anglická buroázna revolúcia (1640-1660).
1. Predpoklady revolúcie :
-v Anglicku u v r. 1215 vydali Vežkú listinu slobôd, kt. bola pokusom o budovaniekontitučnej monarchie /kráž + parlament/
-v J a V obl. u prevládal kapital.spôsob výroby, feud.vzahy pretrvávali len na S
-situácia sa vyhrotila keď v r. 1603 nastúpila na trón kótska dynastia Stuartovcov, prejavila snahy obnovi absolutizmus /neobmedzená vláda jednotlivca/ bez ohžadu na parlament: PARLAMENT : ----Dolná snemovňa /buroázia+nová lachta/
----Horná snemovňa /stará lachta/
-Rozpory medzi parlamentom a krážom vyvrcholili za vlády Karola I /1625-1649/, kt.zavádzal nové dane bez súhlasu parlamentu ,mal právo ho rozpusti. Problémy vznikali aj v Anglikánskej cirkvi-aj tu sa objavovali odporcovia kráža. Hlavou anglik. cirkvi bol kráž-stala sa tátnouz cirkvou,museli sa k nej hlási vetci Angličania. Buroázia a nová lachta sa snaili očisti cirkev od zvykov katolicizmu, prívrenci tohto hnutia=Puritáni /purus=čistý/.Chceli demokratizáciu cirk.ivota.vznikli 2 purit. strany, kt. sa líili v názoroch na cirk.organizáciu a spôsob vlády
- Presbyteriáni-boli ochotní uzavrie kompromis s krážom,iadali,aby cirkev riadili volení presbyteri /bohatí lachtici,bankári,vežkoobchodníci/
- Independenti- nezávislí,iadali rozchod s krážom,chceli republiku,zruenie anglik. Cirkvi /tátnej/-chceli nábo.slobodu, patrili sem :niie a stredné metianstvo, na čele stál Oliver Cromwell
2. Priebeh revolúcie :
-Karol I chcel pripoji k Anglickun aj Kalvínske kótsko,snail sa aj tu zavies anglik. cirkev a absolutizmus.
-r. 1639 proti nemu vypuklo povstanie, do Anglicka vtrhla dobrovolnícka kótska armáda. Karol I nemal ani peniaze ani vojsko=r. 1640 musel zvola parlament-ten iadal odvolanie doterajích kráž.ministrov=kráž odmietol-a po 14 dňoch parlament odvolal=KRÁTKY PARLAMENT
-r.
1640 vypísal kráž nové parlamentné vožby-zvíazili protikráž.sily=nový parlment zasadal 10 rokov=DLHÝ PARLAMENT, na stranu parlam.sa postavil aj žud .
-čas parlamentu vak nebola za zruenie monarchie, čo chcel kráž vyui
-občania sa rozdelili na 2 tábory = OBČIANSKA VOJNA /1642-1648/
---1. Tábor Krážovský /podpora kráža-anglik.biskupi+feud.lachta/
---2. Tábor Parlamentný /bankári,obchodníci,nová lachta/, na čele bol spočiatku
lord Essex a potom O.Cromwell.
Oliver Cromwell :
-vytvoril novú armádu, vojaci mali by platení,dôstojníkmi sa stávali podža schopností-nie podža pôvodu.Niekožkokrát zvíazili nad krážom.kt.utiekol do kótska, v r.1647 kóti predali kráža Angličanom-parlamentu,podarilo sa mu vak utiec a v r.1648 vtrhol do Anglicka s armádou,bol vak porazený a zajatý a v r.1649 popravený ako tyran, zradca a nepriatež žudu. V týchto časoch v priebehu vojen mnohí presbyteríáni zbohatli, odstránili starú cirk.organ. a ete pred popravou kráža tvrdili,e povstanie splnilo svoj účel.V revolúcii vak pokračovali žud.vrstvy,kt.si vytvorili stranu LEVELLEROV /rovnostárov/-iadali veob.volebné právo,republik.zriadenie,rozdelenie pôdy a soc. opatrenia. O.Cromwell žud. hnutie potlačil.
V r.1649-bolo Anglicko jedinýkrát vo svojej histórii vyhlásené za republiku. Počas nového reimu O.Cromwell pričlenil k Anglicku Írsko a kótsko.
r. 1651- boli vydané Navigačné Akty =zákon o moreplavbe, kt. povoloval dovoz tovaru len na angl.lodiach, al. na lodiach krajiny kde bol vyrobeny. Zákon bol namierený proti Holandsku /najväčiemu obchod. súperovi /
r. 1653-sa O.Cromwell stal lordom Protektorom-diktátorom,nastolil osobnú diktatúru so súhlasom buroázie,vládol bez pomoci parlamentu v záujme buroázie.
r. 1653-bola vyhlásená 1.písaná Ústava Anglicka podža nej mal ma legislatívnu moc parlament, ale v r. 1655 ho O.Cromwell rozpustil.
O.Cromwell-svojimi úspechmi a hospod.politikou vytvoril základy pre premenu Anglicka na námornú koloniálnu a obchodnú vežmoc.
r. 1658-po smrti Cromwella bolo obnovené krážovstvo=vláda Stuartovcov.
Karol II + Jakub II prejavovali tendencie vládnu absolutisticky, Jakub II dokonca zavádzal rekatolizačné opatrenia, čo vyvolávalo v anglikánskej cirkvi nepokoje.
Parlamentná opozícia /protikrážovská/ zavolala na trón princa Viliama III Oranského, kt. sa v r.1688 stal krážom Anglicka. Jakub II bol vyhnaný a musel utiec do Francúzska-tento tátny prevrat voláme Slávna revolúcia
Viliam III Oranský podpísal Listinu práv a Anglicko sa stalo kontitučnou monarchiou /bol to parlamentný tát, kt. hlavou je kráž=reprezentant a skutočnú moc má parlament/.
Práva : -kráž stratil právo pozastavi a zrui zákon
-nesmie udriava stále vojsko
-nesmie vstupova do finančnej politiky
V novom buroáznom parlamente bojovali o moc 2 strany :
---- strana TORYOV /konzervatívci/
---- strana WHIGOTOV /liberáli/
l. význam revolúcie :
-odstránila feud.zriadenie, umonila rozvoj kapitalizmu
-revolúcia násilným pripojením Írska a kótska k Anglicku pripravila utvorenie jednotného tátu - Vežká Británia r. 1707
-Anglicko sa stalo námornou vežmocou, aj vďaka Navigačným aktom.